Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-232-2012.pdf
PDF · 159.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/232/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava proti odporkyni: A. O., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie 1069,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.6.2012 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1069,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 846,98 eur od 29.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.6.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a odporkyňa uzatvorili dňa 19.10.2007 Zmluvu č. 561317008 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP"). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čim porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1 069,51 eur (32 220,06 Sk), ktorá pozostávala z istiny 846,98 eur (25 516,12 Sk) riadneho úroku 0,24 eur (7,23 Sk), úroku z omeškania 213,43 eur (6 429,79 Sk) a ostatného príslušenstva 8,86 eur (266,92 Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Odporca A. O. uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.06.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. Dlžná suma ku dňu spísania návrhu na začatie konania je vo výške 1 069,51 eur (32 220,06 Sk), pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 846,98 eur (25 516,12 Sk) (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), z riadneho úroku vo výške 0,24 eur (7,23 Sk) (t.j. rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky), úroku z omeškania vo výške 213,43 eur (6 429,79 Sk) (t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky), ostatného príslušenstva vo výške 8,86 eur (266,92 Sk) (t.j. rozdiel medzi postúpeným ostatným príslušenstvom a platbami započítaný mi na ostatné príslušenstvo).
Odporkyňa s návrhom súhlasila, žiadala o povolenie uhradiť predmetnú pohľadávku v splátkach.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohami a to Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 0561317008/1/1 zo dňa 14.7.2005, Osobitnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, Zmluvou o bežnom účte číslo 0561317008/1/1 zo dňa 21.3.2005, Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 1.4.2005, Zmluvou o poskytovaní a používaní elektronických služieb k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 a prílohou č.1. k tejto zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.12.2011, pokusom o zmier zo dňa 12.6.201. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 18.10.2012, písomnými vyjadreniami navrhovateľa zo dňa 5.12.2012 a zo dňa 12.12.2012 s prílohami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 14.7.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0561317008/1/1 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úverového rámca bola 23.000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 12,15 % ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci, končená splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 13.7.2006. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú platné ku dňu podpisu Zmluvy, ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa účinnými odo dňa 01.08.2002.
Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaväzuje Dlžníkovi poskytnúť Úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v čl. I Zmluvy aj v prípade, ak nebude existovať Dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Čerpanie Úveru je Dlžník oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti Úveru, v rozsahu úverového rámca dohodnutého v čl. I. Zmluvy.
Ak bude rozsah čerpaného Úveru väčší ako je výška úverového rámca v čase pred dňom konečnej splatnosti Úveru, je Dlžník povinný Veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca ( bod 3. článok II. zmluvy ).
Podľa bodu 4. článok II. zmluvy, dlžník je povinný splatiť poskytnutý Uver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, Poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie Poplatky podľa Sadzobníka a náklady Veriteľa spojené s Úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.
V zmysle bodu 6. článku II. zmluvy, v prípade omeškania Dlžníka so splácaním istiny, úrokov, Poplatkov a iných nákladov spojených s Úverom, je Veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením a Dlžník je povinný úrok z omeškania zaplatiť.
Podľa článku II. bod 8. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny.
V zmysle čl. III. bod 1. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Zmluva sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.
Podľa bodu 2. článok III. zmluvy, úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy.
Ako vyplýva z bodu 3. článok III. zmluvy, dlžník je oprávnený písomne vypovedať Zmluvu. Výpoveď nadobúda platnosť dňom doručenia výpovede Veriteľovi a účinky úplným vyrovnaním všetkých záväzkov Dlžníka voči Veriteľovi vyplývajúcich zo Zmluvy. V prípade, že Dlžník nevyrovná všetky záväzky vyplývajúce zo Zmluvy, účinnosť výpovede nastáva až ich úplným vyrovnaním. Momentom doručenia výpovede Veriteľovi, je Veriteľ oprávnený zastaviť čerpanie Úveru; o zastavení čerpania Úveru nie je Veriteľ povinný oboznámiť Dlžníka.
Veriteľ je oprávnený vypovedať Zmluvu, ak Dlžník nečerpal Úver v priebehu šiestich
po sebe nasledujúcich mesiacov. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia Dlžníkovi (bod 4. článok III. zmluvy).
Podľa článku III. bod 5 zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len "VOP").
Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ( čl. III. body 7. a 8. zmluvy ).
V zmysle bodu 1.2 Osobitných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby ( ďalej len „OOP“ ), tieto obchodné podmienky upravujú všetky vzťahy medzi bankou a klientom pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí balíka produktov pre fyzické osoby v súlade s VOP, obchodnými podmienkami vydanými bankou pre bankové produkty obsiahnuté v balíku a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzatvorenej medzi bankou a klientom.
Predmetom zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/. zo dňa 21.3.2005 bolo zriadenie bežného účtu bankou - teda pôvodným veriteľom pre majiteľa účtu, kde ako majiteľ vystupuje odporkyňa.
Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 1.4.2005 bola pôvodným veriteľom pre odporkyňu vydaná platobná karta k číslu účtu XXXXXXXXXX/..
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na navrhovateľa postúpil pohľadávku v celkovej výške 1069,51 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 846,98 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 208,11 eur. Ku dňu postúpenia 28.6.2011 bola odporkyňa 1214 dní v omeškaní.
Z podania navrhovateľa zo dňa 5.12.2012 a jeho prílohy výpisu z úverového účtu je zrejmé, že dňa 16.9.2008 došlo k ukončeniu kontokorentnej zmluvy.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 pôvodný veriteľ odporkyni oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na navrhovateľa a to v celkovej výške 1069,61 eur s prísl.
Dňa 13.12.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi navrhovatelom a odporkyňou. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, odporkyňa ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 846,98 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 150 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 tejto dohody vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Navrhovateľ listom zo dňa 12.6.2012 označeným ako pokus o zmier, vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1294,64 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 846,98 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 75,13 eur, riadneho úroku v sume 0,24 eur, zmluvného úroku 1 v sume 208,11 eur, zmluvného úroku 2 v sume 5,32 eur, ostatného príslušenstva v sume 8,86 eur a nákladov inkasného konania vo výške 150 eur.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uplatnenú pohľadávku uznáva s tým, že žiada, aby vzhľadom k svojej situácii jej bolo umožnené uhradiť uplatnenú pohľadávku v primeraných mesačných splátkach po 15 eur. Potom nahliadnutí do dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedla, že nepamätá sa presne kedy prišiel za ňou jeden pán na bielom aute, ktorý uviedol, že dlhuje Sporiteľni, musí platiť peniaze a dohodli sa, že bude tieto peniaze splácať po 10 eur. Dohodu podpísala s tým, že nebola upozorňovaná, že podpisuje a uznáva uplatnenú pohľadávku. Odporkyňa uviedla, že nevie, čo to je premlčanie. Po podpise jej asi nechal dohodu, mala by sa nachádzať niekde doma. Odporkyňa po podpise tejto dohody žiadne splátky neuhrádzala, pretože nemala šeky na úhradu.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že žiada návrhu v celom rozahu vyhovieť.
Vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že vzhľadom na to, že už ku dňu 28.6.2011 bola odporkyňa 1214 dní v omeškaní, je podľa jeho názoru celý nárok navrhovateľa premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári 13.12.2011, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté" do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byf súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi išlo, pod zámienkou ponuky splátok, dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 4.11.2010, ani nie je zapísaná výška splátky, ktorá mala byť takto dohodnutá. Naviac vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, dôsledkom ktorého je jej zrušenie od začiatku, neprichádza Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach a uznaní dlhu vôbec do úvahy, ani podľa klasickej civilistiky.
Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona c. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej ZOS), pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa, s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 14.7.2005 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Z § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho zákonníka).
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva kontokorentnom o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,a.s. dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v zmluve, pri výške úverového rámca 23.000,- Sk.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Aj keď odporkyňa nevzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávku, námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jej podporu. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že nevie, čo je to premlčanie.
Akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p. „ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 2 Obdo 27/2012).
V danom prípade súd po zvážení všetkých okolností v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p., najmä s prihliadnutín na skutočnosť, že odporkyňa ako spotrebiteľ s nízkym právnym vedomím inštitútu premlčania ako takému ani nerozumie a nevie, čo znamená, prihliadol na námietku vedľajšieho účastníka, hoci odporkyňa návrh navrhovateľa uznala a výslovne námietku premlčania nevzniesla.
K možnosti vzniesť námietku premlčania vedľajším účastníkom súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012, v odôvodnení k torého sa uvádza, že vedľajší účastník pomáha odporcovi v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod.. Podstavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho podstavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, naviac odporca 1/ taktiež vzniesol námietku premlčania. Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporcov.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo úlohou súdu sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 vyplýva, že ku dňu 28.6.2011 bola odporkyňa 1214 dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného je zrejmé, že ku dňu postúpenia už uplynula trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, teda pohľadávka bola v tom čase už premlčaná. Zároveň z platobnej histórie k predmetnej úverovej zmluve predloženej navrhovateľom (výpisu z úverového účtu odporkyne) vyplynulo, že najneskôr dňa 16.9.2008 došlo k ukončeniu zmluvy o kontokorentnom úvere, zároveň od uvedeného dátumu nie sú vo výpise registrované žiadne výbery odporkyne z úverového účtu. V takom prípade by premlčacia doba začala plynúť dňa 17.9.2008 a uplynula by dňa 17.9.2011, teda najneskôr k uvednému dátumu by bol celý nárok navrhovateľa premlčaný. Ak by dokonca navrhovateľ využil odstúpenie od úverovej zmluvy, ako to sám uvádza v návrhu na začatie konania, v dôsledku čoho by došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie nárokov z bezdôvodného obohatenia by uplynula dokonca už dňa 17.9.2010.
Keďže návrh navrhovateľa bol navrhovateľom na súde podaný dňa 29.6.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh navrhovateľa voči odporkyni zamietol.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Navrhovateľ si svoj nárok v konaní uplatňuje proti odpporkyni aj z titulu toho, že s ňou uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že odporkyňa v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok odporkyňa uznala dňa 13.12.2011. Ako už bolo uvedené vyššie, pohľadávka navrhovateľabola premlčaná už ku dňu postúpenia 28.6.2011, najneskôr však 17.9.2011. Odporkyňa tak podpísala dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznala už premlčaný dlh.
V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.
Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetných dohodách nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede odporkyne vyplýva, že zamestnanec navrhovateľa nijako nevysvetľoval odporkyni obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie, pričom odporkyňa vôbec nevie, čo inštitút premlčania znamená. Zamestnanec navrhovateľa naviac sám vyhľadal odporkyňu za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede odporkyne, že význam obsahu formulára, ktorý podpísala jej nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporkyne uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom.
V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď odporkyne o tom, že nebola poučená o tom, že pohľadávka, ktorú má uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.12.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd návrh podaný na tunajšom súde dňa 29.6.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby voči odporkyni zamietol.
Podpisom takejto formulárovej odporkyňa ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Uznanie záväzku odporkyňou bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.12.2011, ktorú podpísala odporkyňa, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu odporkyňou súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, odporkyňa nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporkyne uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by odporkyňa uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti odporkyňu nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal odporkyňu, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že navrhovateľ sám vyhľadal odporkyňu v mieste jej trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska odporkyne. V dôsledku takéhoto konania mohla byť odporkyňa konfrontovaná rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť odporkyňu v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka navrhovateľa a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí odporkyne, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť odporkyňou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva navrhovateľa, o ktorých odporkyňa nemala vedomosť.
Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči odporkyni na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť odporkyňa uhradiť.
Ak by navrhovateľ postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.
Keďže súd zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.12.2011, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľom uplatnená pohľadávka bola premlčaná najneskôr dňa 17.9.2011. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 29.6.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.