Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/138/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: N. O., Z. O. Z. Z. na M. Č.. XXX/X, prechodne na M.Č. Č.. XX O. L., zastúpenej JUDr. Petrom Harakalym, advokátom, AK so sídlom na Českej č. 5 v Košiciach, proti žalovanému v 1.rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, , Košice, Štúrova 7 a žalovanému v 2.rade: Q. N.Á., bývajúcemu na Q. Č.. X O. Ž., zastúpenému JUDr. Ladislavom Korfontom, advokátom AK so sídlom na ulici Cyrila Metoda č. 4 v Žiline, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. -57 zo dňa 21.5.2009 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok z č.l. 57 zo dňa 21.5.2009 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že je daná zodpovednosť za škodu žalobkyne, ktorú utrpela pri dopravnej nehode dňa 22.11.2002 zo strany žalovaného v 2/ rade v rozsahu 30 %. Rozhodovanie o nárokoch žalobkyne voči žalovaným v 1/ a 2/ rade vylúčil na osobitné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný v 2.rade ako prevádzateľ motorového vozidla Peugeot Partner combi ev.č. E. XXXBC sa nezbavil svojej objektívnej zodpovednosti podľa úplne v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 22.11.2002. Nepreukázal, že nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia vzniku škody, ku ktorej došlo pri zrážke jeho motorového vozidla so žalobkyňou. Pri najpravdepodobnejšej verzii, ktorú pre účely trestného konania popísala svedkyňa V., ani ona, ani žalobkyňa si nevšimli prichádzajúce motorové vozidlo zľava, pri príprave na prechod cez križovatku. Preto vkročili na vozovku, pričom svedkyňa V. bezpečne prešla cez prechod a všimla si až následný zvukový efekt z nárazu vozidla do žalobkyne, a preto predpokladala, že s ňou prechádzajúca žalobkyňa sa inštiktívne v časti prechodu musela náhle zastaviť a otočiť a úmyselne vrátiť na miesto odkiaľ prechod spolu začali. Z toho vyvodil súd, že sa vytvoril vracajúcou sa žalobkyňou a svedkyňou V. dostatočný priestor široký na to, aby už v tejto vyostrenej dopravnej situácii žalovaný v 2.rade so svojím vozidlom prešiel medzi žalobkyňou a svedkyňou V.. Nebyť jeho manévrov s volantom pri prudkom brzdení svojho vozidla ako to potvrdzuje kontrolný znalecký posudok posudzujúci práve túto verziu skutkového deja, nedošlo by k zrážke. Podľa súdu žalovaný v 2.rade síce zo svojho subjektívneho hľadiska snažiac sa o to, aby sa vyhol priamemu stretu svojho vozidla s prekážkou, ktorú v tomto momente predstavovala žalobkyňa, urobil svoje vodičské úkony a manévroval s volantom ako najlepšie podľa svojho subjektívneho odhadu dokázal. Keby sa bol držal rovnakého smeru, bol by prešiel medzi obidvomi chodkyňami, aj za cenu porušenia dopravných predpisov o nedodržaní bezpečnej vzdialenosti medzi týmito dvomi chodcami. Z týchto dôvodov súd uznal objektívnu zodpovednosť žalovaného v 2.rade v rozsahu 30 %, vychádzajúc zo znaleckého posudku R.. N., aj Ústavu súdneho lekárstva. Podľa týchto posudkov sa na dopravnej nehode podieľajú najmä chodkyne, ktoré svojím správaním ovplyvnili negatívne správanie sa vodiča - žalovaného v 2.rade, preto súd ohodnotil spoluvinu žalobkyne v rozsahu 70 % a objektívnu zodpovednosť žalovaného na 30 %.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, žiadala zmeniť napadnutý rozsudok, určiť zodpovednosť žalovaných za škodu, ktorú utrpela v rozsahu 100 %. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 2 písm. a/ zákona 315/96 Zb. pod pojmom neohroziť chodca, zákon rozumie povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo. V tejto súvislosti odvolateľka uviedla, že v konaní sa v 1.rade rozhoduje o objektívnej zodpovednosti žalovaného v 2.rade a nie o zodpovednosti podľa § 420. Manévrovanie vodiča s volantom, aby sa vyhol stretu so žalobkyňou sú pre rozhodnutie o zodpovednosti žalovaného podľa princípu objektívnej zodpovednosti nepodstatné.

Žalovaný v 1.rade navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalovaný v 2.rade napriek tomu, že nepodal odvolanie, poukázal na to, že nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od vodiča požadovať a že škoda bola spôsobená zavinením žalobkyne, ktorá na ceste vytvorila náhlu prekážku.

Krajský súd rozhodnutím z č.l. 78 v spojení s opravným uznesením z č.l. 115 zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že určil zodpovednosť žalovaných za škodu spôsobenú žalobkyni, ktorú utrpela pri dopravnej nehode 22.11.2002 v rozsahu 80 %.

Po podaní dovolania žalovaným v 1.rade Najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z toho dôvodu sa odvolací súd opätovne zaoberal rozhodnutím súdu prvého stupňa a konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody na potvrdenie ani zmenu rozsudku.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pritom mieru zodpovednosti nesprávne právne posúdil, nerešpektujúc okrem znaleckých posudkov aj ustanovenia zákona č. 315/96 Zb., ktorý platil v čase dopravnej nehody. Ustanovenia tohto zákona jednak v svojom odôvodnení necitoval, nevychádzal z nich, nevychádzal pri určení miery zodpovednosti účastníkov dopravnej nehody z ust. § 4 ods. 1 písm. f/, ktorý upravuje povinnosti vodiča pri prechode cez prechod pre chodcov ani z ust. upravujúcich povinnosti chodcov () a potom v tejto súvislosti nevykonal náležité dokazovanie. Vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba zrušiť vec a vrátiť ju súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa , . Odvolací súd v predchádzajúcom rozsudku uviedol, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa a bol však iného názoru, pokiaľ išlo o právne posúdenie zodpovednosti za škodu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu právne závery odvolacieho súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a z odôvodnení súdnych rozhodnutí nevyplývajú, preto je potrebné práve v tomto smere doplniť dokazovanie a zistiť vychádzajúc zo zákona , ktoré konkrétne povinnosti, ktorý z účastníkov dopravnej nehody porušil a potom posúdiť mieru zodpovednosti každého z nich a až potom vo veci rozhodnúť, preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.