Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/64/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu JE.u, bytom S. nad D., C. hájom XXXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Novosadovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum II 88, proti žalovanému C. D., bytom S. nad D., C. hájom XXXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6, o zaplatenie 1.991,64 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.991,64 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomný návrh žalovaného s a z a m i e t a .

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 60.000,- Sk (1.991,64 €) s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 15.10.2007 túto sumu žalovanému zaplatil z toho dôvodu, že žalovanému spôsobil škodu na osobnom motorovom vozidle ev. č. V. pri dopravnej nehode zo dňa 21.08.2007. Žalovaný uviedol, že zaplatením tejto sumy bude celá udalosť zlikvidovaná a ďalšiu škodu si už nebude uplatňovať. Žalobca až dodatočne zistil, že vlastníkom poškodeného motorového vozidla nebol žalovaný, ale jeho matka Z. D.. Navyše zistil, že vlastníčka si uplatnila náhradu škody prostredníctvom poisťovne z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Poisťovateľ zaplatil vlastníčke vozidla 19.500,- Sk (647,28 €), ktorá suma podľa poisťovateľa predstavovala skutočnú škodu na vozidle. Na základe týchto skutočností dospel žalobca k záveru, že vyplatením žalovanej sumy sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Preto žiadal peniaze späť.

Súd vo veci vydal dňa 24.08.2009 platobný rozkaz č.k. -10, ktorým v celom rozsahu žalobe vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že 21.08.2007 žalobca rozbil jeho matke Z. D. motorové vozidlo, ktoré v tej dobe užíval on. Žalobca sa najskôr chcel vyhnúť akejkoľvek zodpovednosti, udalosť však nakoniec bola prešetrená políciou. Žalobca mu ponúkol, že zaplatí akúkoľvek škodu, majetkovú i nemajetkovú, ktorá mu vznikne. Dohodli sa, že obaja nahlásia škodovú udalosť poisťovni, a podľa plnenia poisťovne mu žalobca zaplatí zvyšok. Žalobca sa mu ústne zaviazal, že zaplatí aj tie náklady, ktoré pod plnenie poisťovne nespadajú, hoci aj 100.000,-Sk (3.319,39 €) až 200.000,-Sk (6.638,78 €). Žalovaný tvrdil, že mu vznikla okrem škody na matkinom motorovom vozidle škoda vo forme strateného času, kedy vybavoval všetko v súvislosti s nehodou, škoda vo forme požičovného za náhradné auto,

škoda vo forme nákladov a času súvisiacich so zaobstaraním nového vozidla, boli obmedzené jeho možnosti pri získavaní nového zamestnania, pre nemožnosť dopravy musel viaceré pracovné pohovory odvolať. Žalovaný poukázal na to, že nakoniec sa so žalobcom dohodol na urovnaní, podľa ktorého on mu nebude nič dokladovať a žalobca mu zaplatí 80.000,-Sk (2.655,51 €) mínus sumu, ktorú uhradí poisťovňa jeho matke. Na základe tejto dohody po plnení poisťovne mal prísť syn žalobcu a vyplatiť mu 60.000,-Sk (1.991,64 €). Táto suma na základe predchádzajúcej dohody o urovnaní mala predstavovať náhradu za osobitné náklady a nemajetkovú ujmu z dôvodov vyššie uvedených. Peniaze preto mali byť vyplatené jemu ako poškodenej osobe, a nie jeho matke, ktorá dostala peniaze od poisťovne. Doklad o prevzatí peňazí, predložený žalobcom podľa názoru žalovaného deklaruje práve uzavretie dohody a v žiadnom prípade nie prevzatie peňazí. Aj napriek uvedenej dohode ale žalobca dohodnutých 60.000,-Sk (1.991,64 €) nikdy nezaplatil. Došlo iba k tomu, že 15.10.2007 ho navštívil syn žalobcu, povedal, že peniaze sú pripravené, treba len podpísať papier, ktorý potvrdzuje, že došlo k dohode, a hneď po podpise pôjde zobrať peniaze. Syn žalobcu s podpísaným papierom odišiel, ale s peniazmi sa nevrátil. Z týchto dôvodov žalovaný trval na zamietnutí žaloby a zároveň s rovnakých dôvodov podal vzájomný návrh proti žalobcovi, ktorým žiadal, aby súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 60.000,-Sk (1.991,64 €), s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 16.10.2007 do zaplatenia.

Žalobca považoval tvrdenia žalovaného z odporu proti platobnému rozkazu za účelové a dodatočne vykonštruované. Pripustil, že síce spôsobil dopravnú nehodu, ale nemal záujem zbaviť sa zodpovednosti. Poprel, že by sa so žalovaným dohodol na zaplatení 100.000,-Sk (3.319,39 €) až 200.000,-Sk (6.638,78 €), a že s ním teda uzatvoril dohodu o urovnaní. So žalovaným došlo len k takej dohode, že mu zaplatí 60.000,-Sk (1.991,64 €), ktorá mu nahradí škodu na motorovom vozidle, za predpokladu, že si neuplatní škodu na vozidle v poisťovni. Túto sumu mu aj reálne odovzdal. Z týchto dôvodov žalobca navrhol vzájomný návrh žalovaného zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov I. I., I. Y., I. H. a D. D., prečítal podstatný obsah listinných dôkazov zadovážených súdom a predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že skutočne došlo k situácii, keď z vlastnej viny poškodil vozidlo žalovaného. S políciou, ktorá prišla na miesto nehody spísal zápis o dopravnej nehode, bol mu zistený v krvi alkohol. So žalovaným sa osobne pred nehodou nepoznali, po nehode ho niekoľkokrát kontaktoval s tým, že chcel riešiť škodovú udalosť. Dohodli sa tak, že keď žalovaný zistí cenu opravy, on dobrovoľne zaplatí škodu, s tým, že sa vec nebude hlásiť poisťovni. Žalobca tvrdil, že pokiaľ by vec riešila poisťovňa, dobrovoľne by žiadnu náhradu škody nezaplatil. Keď došlo so žalovaným k dohode, poveril svojho syna, aby mu vyplatil 60.000,-Sk (1.991,64 €). Jeho syn tieto peniaze žalovanému aj fyzicky odovzdal, 15.10.2007, potvrdenie o prevzatí tejto sumy ale žalovaný nepodpísal hneď pri prevzatí peňazí, ale až na nasledujúci deň. Žalobca ďalej tvrdil, že poistnú udalosť nikde nehlásil, napriek tomu následne od poisťovne obdržal výzvu na zaplatenie 19.500,-Sk (647,28 €) ako náhradu za to, že poisťovňa poskytla plnenie v predmetnej škodovej udalosti. Po tomto dospel k záveru, že väčšiu časť peňazí zo sumy 60.000,-Sk (1.991,64 €) by mu mal žalovaný vrátiť. Tento tak odmietol urobiť, argumentujúc, že pred nehodou mal na auto kupca za 80.000,-Sk (2.655,51 €). Počas celej doby si žalobca myslel, že majiteľom vozidla je žalovaný, to, že je majiteľkou jeho matka, zistil až neskôr.

Žalovaný uviedol, že k nehode došlo v nočných hodinách pred bytovým domom, kde býva. Zabezpečil prítomnosť polície, ktorá šetrením na mieste hneď zistila, kto škodu spôsobil. Na jeho vozidle Q. X. bola poškodená predná časť vozidla, prevodovka, predné elektróny, tlmiče, prasknutý blok motora. Auto malo v čase nehody podľa názoru žalovaného hodnotu 80.000,-Sk (2.655,51 €), poisťovňa vyčíslila hodnotu opravy na 160.000,-Sk (5311,03 €). Zabezpečil odtiahnutie auta do servisu, nakoľko pôvodne zamýšľal nechať auto opraviť. Až po názore poisťovne, že oprava nemá zmysel, odtiahol auto na záchytné parkovisko, odkiaľ zmizlo, zrejme ho niekto ukradol. Spoločne s matkou poistnú udalosť nahlásili v poisťovni hneď. Krátko na to ho oslovil žalobca, ospravedlnil sa, pri tej príležitosti sa dohadovali, ako vyriešia otázku náhrady škody. On žiadal 80.000,-Sk (2.655,51 €), pre žalobcu to bolo priveľa, tak sa dohodli, že počkajú na plnenie poisťovne a následne žalobca zaplatí zvyšok. Mesiac po nehode dostal plnenie od poisťovne, obratom požiadal žalobcu o zaplatenie zostávajúcich 60.000,-Sk (1.991,64 €), s čím žalobca súhlasil. Odovzdanie tejto sumy žalobca zariadil prostredníctvom svojho syna, presnejšie povedané, syn žalobcu mu mal peniaze odovzdať, to sa však doposiaľ nestalo. Syn žalobcu ho oslovil s tým, že peniaze mu vyplatí, keď mu podpíše príslušné

potvrdenie. Žalobca tvrdil, že príslušné potvrdenie podpíše až po tom, keď sa slovo "vymáhal" v texte potvrdenia zamení za slovo "požadoval", čo sa i stalo, preto toto potvrdenie podpísal. Podpisom potvrdenia deklaroval len to, že súhlasí s textom potvrdenia, ale nie to, že by prevzal uvádzanú finančnú hotovosť. Okrem tohto potvrdenia všetky ujednania boli robené ústne. Žalovaného nenapadlo pýtať potvrdenie o prevzatí peňazí späť, keďže žiadne peniaze nedostal. Vyplatenie peňazí ďalej nevymáhal žiadnym spôsobom, pretože nemal žiadny dôkaz o tom, ako sa dohodli. Poškodené vozidlo so záchytného parkoviska bolo odcudzené so značkami aj s technickým preukazom, preto ho nebolo možné odhlásiť z evidencie, a preto sa zaň naďalej platí zákonná poistka.

Svedok I. I. uviedol, že syn žalobcu je jeho priateľ. Bol pri tom, keď si išiel syn žalobcu vybrať z banky 60.000,-Sk (1.991,64 €), ktoré následne v Ilave odovzdal žalovanému. Odovzdávanie peňazí pozoroval z auta, videl, ako syn žalobcu z obálky postupne vyberal bankovky v hodnote 5.000,-Sk (165,97 €), ktoré odovzdával žalovanému. Koľko bankoviek odovzdal, nepočítal, ale predpokladal, že ide o sumu 60.000,- Sk (1.991,64 €), nakoľko podľa vyjadrenia syna žalobcu túto sumu mal za otca žalovanému odovzdať. Žalovaný si tieto peniaze zobral.

Svedok I. Y., syn žalobcu, uviedol, že mal vedomosť od otca o tom, že spôsobil dopravnú nehodu, pričom bolo treba zaplatiť nejakú škodu. Rodičia ho požiadali v tejto súvislosti o pôžičku 60.000,- Sk (1.991,64 €). Spoločne s kamarátom I. v deň stretnutia so žalovaným išli do banky, kde túto hotovosť vybral, a potom do Ilavy, kde žalovaný peniaze prevzal, prerátal si ich a ústne potvrdil, že prevzal 60.000,-Sk (1.991,64 €). Pri odovzdávaní peňazí nežiadal žiadne písomné potvrdenie, nepredpokladal, že by to žalovaný odtajil, bol to sused z bytovky. Až neskôr mu doma povedali, že mal o prevzatí peňazí vypýtať potvrdenie, preto druhý deň kontaktoval žalovaného, a tento predložené potvrdenie podpísal, prakticky bez výhrad, prepísalo sa len jedno slovo.

Svedok I. H. uviedol, že bol na pumpe v Ilave, a videl, že sa žalovaný stretol s nejakou osobou, ktorú nepoznal. Zostal sedieť v aute, nevidel, že by na tomto stretnutí žalovaný od niekoho prevzal peniaze, nevedel nič bližšie o tom, ako sa mala vysporiadavať škoda na aute. Na miesto stretnutia išiel na požiadanie žalovaného, prakticky ako šofér, pretože ho tam nemal kto odviezť. Keďže prevádzkuje autoservis, bolo poškodené auto žalovaného istú dobu v jeho autoservise, oprava auta sa ani nezačala, nakoľko by bola príliš drahá a neoplatilo by sa to. Po tomto zistení si žalovaný auto prepravil na iné miesto.

Svedok D. D., brat žalovaného, potvrdil, že žalobca mal dať bratovi nejaké peniaze za poškodené auto, o čom vedel z bratovho rozprávania. Osobne nebol prítomný pri žiadnom stretnutí brata a žalobcu, len raz z diaľky na chodbe v paneláku počul, ako sa títo o náhrade škody rozprávajú, reč bola o tom, že žalobca zaplatí bratovi peniaze do sumy 80.000-Sk (2.655,51 €), podľa toho, koľko zaplatí poisťovňa. Viac tomuto rozhovoru pozornosť nevenoval, rozprával sa s kamarátom o iných veciach. O tom, či žalobca bratovi škodu skutočne zaplatil, nevedel nič uviesť. Podľa jeho názoru auto pred nehodou mohlo mať hodnotu 90.000,-Sk (2.987,45 €), bolo príliš poškodené, oprava by bola príliš drahá, je možné, že nejaké diely sa dali použiť ako náhradné.

Žalobca súdu predložil písomné potvrdenie, ktoré obsahuje nasledovný text: "Dňa 15.10.07 som vyplatil sumu 60.000,-Sk p. D. za škodu, ktorú mu spôsobil môj otec N. Y. autonehodou. Suma 60.000,-Sk, ktorú požadoval, mu bola vyplatená v hotovosti.". Toto potvrdenie je datované dňom 16.10.2007 a je podpísané žalovaným, čo žalovaný sám potvrdil.

Dňa 11.10.2007 Y., a.s. Trenčín písomne oznámila Z. D., že 10.10.2007 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti poškodeného vozidla Q. X. ev. č. V. rok výroby 1986, pričom poistná udalosť bola likvidovaná ako totálna škoda s neekonomickou opravou, a poistné plnenie bolo na základe predložených dokladov určené sumou 19.500,-Sk (647,28 €). Zo spisované materiálu tejto škodovej udalosti ďalej vyplýva, že dňa 24.09.2007 bolo dané oznámenie o škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť 21.08.2007 v nočných hodinách, a ku ktorej došlo takým spôsobom, že pri obchádzaní auta stojaceho v protismere vodič Y. toto auto neskoro zbadal a narazil do neho. Ako poškodené vozidlo sa v tomto oznámení uvádza vozidlo Q. AZ poškodenej Z. D.. Oznámenie o škodovej udalosti je podpísané poisteným N. Y.. Z. D. si písomne dňa 03.09.2007 uplatnila u tejto poisťovne nárok na náhradu škody, z poistnej udalosti poškodeného vozidla ev. č. V., ktorú spôsobil 21.08.2007 N. Y..

Podľa základnej evidencie motorových vozidiel je vlastníkom vozidla ev. č. IW. značky Q. X. X,X Td Z. D., a to od 14.02.2006.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 30. 9. 2010 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie majúc za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozhodnutím zo dňa 11.11.2013, č. k. -88, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je v dôsledku toho nepreskúmateľné, následne vec nesprávne posúdil po právnej stránke a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Okresnému súdu uložil doplniť dokazovanie výsluchom svedka I. H., riadne ustáliť skutkový stav veci a na základe toho vec právne posúdiť a správne vo veci rozhodnúť.

Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom svedka H., ktorý odviezol žalovaného na pumpu v Ilave, s kým sa tam žalovaný stretol, ako stretnutie prebiehalo a prečo tam vôbec išiel si svedok nepamätal, resp. o tom nič nevedel.

Podľa - 3 dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými. Predmetnom urovnania môžu byť buď niektoré sporné právne vzťahy alebo ich všetky práva a povinnosti. Nie je pritom podstatné, či za sporné alebo pochybné považujú práva a povinnosti obaja účastníci alebo iba jeden z nich. Príčiny spornosti môžu byť rôzne, postačuje subjektívna spornosť, spornosť môže spočívať v tom, či nastali všetky skutočnosti potrebné k vzniku práva, vo výške pohľadávky, v jej trvaní a podobne. Sporné a pochybné práva môžu účastníci odstrániť rôzne, niečo si navzájom povolia, uznajú sporné právo druhého, vzdajú sa práva, obmedzia výšku pohľadávky. K urovnaniu môže dôjsť iba ohľadne takých práv a povinností, ktorými účastníci môžu disponovať, nemusia to byť iba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov. Dohoda o urovnaní nemusí mať písomnú formu, písomnú formu musí mať, ak doterajší záväzok bol zriadený písomne, príp. ak sa urovnanie týka premlčaného záväzku. Dohodou o urovnaní môže byť dohoda strán o rozsahu a spôsobe náhrady škody, ktorou strany odstránili pochybnosti, ktoré medzi nimi boli ohľadne výšky náhrady škody spôsobenej jedným účastníkom právneho vzťahu druhému účastníkov.

V tomto prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 21.08.2007 poškodil motorové vozidlo, ev. č. V. vlastníčky Z. D., matky žalovaného. Rovnako nebolo sporné ani to, že vo veci náhrady škody, ktorá vznikla na tomto poškodenom vozidle, komunikoval žalobca so žalovaným, čo vychádzalo z toho, že žalovaný toto auto užíval.

Sporným však zostalo, či vôbec a akým spôsobom sa účastníci konania dohodli vo veci náhrady škody. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu ponúkal 100.000,-Sk (3.319,39 €) až 200.000,- Sk (6.638,78 €), že zaplatí všetky náklady, vrátane jeho nákladov, okrem nákladov spadajúcich pod plnenie poisťovne, neskôr sa mal so žalobcom dohodnúť tak, že bez akéhokoľvek preukazovania nárokov mu

zaplatí žalobca 60.000,-Sk (1.991,64 €). Pri výsluchu na pojednávaní pred súdom tvrdil, že chcel od žalobcu 80.000,-Sk (2.655,51 €), s tým, že od tejto sumy sa odpočíta plnenie poisťovne. Keď zistil výšku poistného plnenia, požadoval od žalobcu 60.000,-Sk (1.991,64 €), o ktorej sume tvrdil, že mu ju žalobca nikdy nezaplatil. Nepriamy svedok rozhovoru medzi účastníkmi D. D. počul, že po plnení poisťovne zaplatí žalobca žalovanému sumu do sumy 80.000,-Sk (2.655,51 €). Žalovaný odôvodňoval sumu 80.000,-Sk tým, že za túto cenu mal pred nehodou kupca na poškodené vozidlo.

Žalobca naproti tomu tvrdil, že sa so žalovaným dohodol tak, že dobrovoľne zaplatí škodu po tom, čo žalovaný zistí cenu opravy auta s podmienkou, že sa vec nebude poisťovni hlásiť. Tvrdil, že 60.000,-Sk (1.991,64 €) prostredníctvom svojho syna žalovanému zaplatil, nebol by tak urobil, ak by vedel, že vec bude ohlásená poisťovni. Poprel, že by sľúbil na začiatku žalovanému peňažnú náhradu 100.000,-Sk (3.319,39 €) až 200.000,-Sk (6.638,78 €), poprel uzatvorenie dohody o urovnaní.

Z dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vedomosť o tom, kto je vlastníkom poškodeného vozidla, nakoľko 24.09.2007 sám vypísal a podpísal pre poisťovňu oznámenie o poistnej udalosti.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že medzi ním a žalobcom skutočne došlo k dohode o urovnaní, ktorá by sa týkala usporiadania tak náhrady škody na motorovom vozidle, ako usporiadania jeho osobných nárokov na náhradu škody, ktoré mu v súvislosti s nemožnosťou používať motorové vozidlo vznikli. Je nepochybné, že účastníci medzi sebou komunikovali a že predmetom ich komunikácie bola náhrada škody. Nebolo preukázané bez pochybností, čo malo zosobňovať zaplatenie 60.000,-Sk (1.991,64 €) žalobcom žalovanému, nakoľko podľa vyjadrení žalobcu touto platbou bola kompenzovaná náhrada škody na motorovom vozidle a podľa vyjadrení žalovaného v tejto sume mali byť zarátané aj jeho osobné nároky vyššie uvedené, v čom si do určitej miery žalovaný odporoval, keď tvrdil, že sumu 60.000,-Sk (1.991,64 €) odvodil od sumy 80.000,-Sk (2.655,51 €), ktorá mala byť kúpnou cenou za poškodené vozidlo po odrátaní plnenia poisťovne. Hoci dohoda o narovnaní nemusí mať písomnú formu, a v tomto prípade ani nemala, bolo by možné dovodiť obsah dohody zo zhodných tvrdení účastníkov ohľadne pôvodného, či novovzniknutého záväzku, toto sa však v tomto prípade nestalo. Uzavretie dohody o narovnaní medzi účastníkmi teda preukázané nebolo, keby sa tak ale stalo, mohli si účastníci dohodou o urovnaní vysporiadať len spornosť alebo pochybnosť svojich vzájomných práv a povinností, teda maximálne mohlo ísť o nároky žalovaného voči žalobcovi, spočívajúce v tom, že v dôsledku nehody nemohol používať poškodené vozidlo. Účastníci žiadnou dohodou ale nemohli vysporiadať nárok na náhradu škody v dôsledku poškodenia motorového vozidla, keďže tento nárok je nárokom vlastníčky poškodeného vozidla, teda Z. D.. Žalovaný pritom nikdy netvrdil, že by so žalobcom konal ako splnomocnený zástupca svojej matky, konal s ním vo svojom mene, a ako vyplýva z vyššie uvedeného, sám zrejme nemal vyjasnené, aké nároky voči žalobcovi uplatňuje.

Ak teda zaplatil žalobca žalovanému 60.000,-Sk (1.991,64 €) z toho dôvodu, že spôsobil škodu na motorovom vozidle v tejto výške, platil bez právneho dôvodu, a preto mu vznikol podľa vyššie citovaného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške.

Ďalšou spornou skutočnosťou bolo, či skutočne uvedenú finančnú čiastku žalobca žalovanému zaplatil, nakoľko jeho tvrdenie o zaplatení popieral žalovaný. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca žalovanú čiastku zaplatil, jej zaplatenie potvrdil svedok I. Y., tvrdiac, že osobne v mene svojho otca túto hotovosť žalovanému odovzdal. Ďalší svedok I. I. potvrdil, že videl ako peniaze, bez presného určenia ich výšky, odovzdal I. Y. žalovanému na stretnutí v V.. O vyplatení týchto peňazí svedčí aj potvrdenie zo dňa 15.10.2007. Z jeho obsahu, vyššie citovaného, podľa názoru súdu bez pochybností vyplýva, že žalovanému bolo vyplatených 60.000,-Sk (1.991,64 €) za škodu spôsobenú žalobcom v hotovosti. Žalovaný nepoprel, že toto potvrdenie podpísal. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že toto potvrdenie neznamená potvrdenie o prijatí peňazí, ale že ide o doklad, svedčiaci o dohode o náhrade škody. Svedok I. H. dosvedčil iba toľko, že so žalovaným išiel na stretnutie v Ilave, videl jeho stretnutie s nejakou, pre neho neznámou osobou, nevidel, že by žalovaný od niekoho prevzal peniaze. Na druhej strane je otázne, akú pozornosť stretnutiu žalovaného s pre neho cudzou osobou venoval, keďže sedel v aute a či vôbec videl stretnutie žalovaného so synom žalobcu.

Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok žalobcu za podaný dôvodne, preto mu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu.

Súd mal povinnosť v tomto konaní sa zaoberať aj vzájomným návrhom žalovaného na zaplatenie 60.000,- Sk (1.991,64 €), ktorý nárok žalovaný opieral o dohodu o urovnaní. Keďže v konaní preukázané nebolo, či skutočne k dohode o urovnaní medzi účastníkmi došlo a čo bolo jej obsahom, súd vzájomný návrh žalovaného zamietol.

Ohľadne trov konania súd rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, a to s použitím .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.