Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/127/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci odsúdeného K. U. na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. septembra 2013, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa zrušuje v celom rozsahu a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.08.2009, sp. zn. bol K. U. pri súčasnom zrušení výroku o vine, treste a náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.07.2007, sp. zn. a trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.01.2007, sp. zn. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 2 písm. f/, sčasti ods. 2 písm. c/ Tr. zák., v bode 2/ z pokračujúceho zločinu poškodzovania a ohrozenia prevádzky všeobecne prospešného zariadenia spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 286 ods.1 písm. a/ Tr. zák. sčasti podľa ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. a pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods.1, sčasti ods.2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., v bode 3/ z pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., v bode 4/ prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., a v bode 5/ z pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 286 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, 3 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. k spoločnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 15.03.2013 bol na Okresný súd Prievidza postúpený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. , ktorý zdôvodnil s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012 a ktorým bola v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., bola vyhlásená za protiústavnú časť prvej vety za bodkočiarkou.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 13. septembra 2013, sp. zn. podľa návrh odsúdeného K. U. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. zamietol, nakoľko nezistil podmienky obnovy podľa Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdenému nebol v pôvodnom rozsudku ukladaný trest za použitia tzv. „asperačnej zásady“ podľa Tr. zák. a taktiež nezistil dôvody pre

povolenie obnovy konania v zmysle , pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený K. U., ktorú sám, ani jeho obhajca nijako neodôvodnili.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 28. novembra 2013, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

V prvom rade krajský sú uvádza, že je nesprávny názor súdu prvého stupňa, že odsúdenému nebol ukladaný trest za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.08.2009, sp. zn. , K. U. bol uložený trest za použitia ustanovení § 41 ods. 1, 3 Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. Aj keď ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. vo výrokovej časti o treste citovaného rozsudku výslovne uvedené nie je a absentuje, skutočnosť že bol trest ukladaný aj podľa tohto ustanovenia vyplýva jednak zo znenia použitého Tr. zák. - posledná veta vtedy platného a tiež skutočnosti, že trest bol ukladaný za viac úmyselných trestných činov spáchaných viacerými skutkami, pričom jeden z nich bol zločinom. Skutočnosti, že súd v pôvodnom konaní ukladal trest aj podľa Tr. zák. nasvedčuje aj použité ustanovenie Tr. zák., ktoré je možné použiť len v prípade ak sa ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa alebo 42 Tr. zák. Nakoľko v pôvodnom konaní nebol ukladaný trest súhrnný, je nepochybné, že bol K. U. ukladaný zvýšený spoločný a úhrnný trest aj podľa ustanovenia Tr. zák. vtedy platného, teda za použitia tzv. asperačnej zásady aj s použitím vety za bodkočiarkou, čomu nasvedčuje aj trest uložený nad spodnou hranicou takto zvýšenej trestnej sadzby.

Vychádzajúc z uvedeného potom krajský súd poukazuje na to, že dňa 21. decembra 2012 bol v Zbierke vyhlásený nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , ktorým v Tr.zák. časť prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie nie je v súlade s , nemôže byť „novou skutočnosťou“ súdu skôr neznámou v zmysle Podmienky obnovy konania podľa sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak teda bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy konania „ex lege“). Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v , ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa per analógiám z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

Na základe uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V predmetnej veci bude totiž potrebné povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného, vo vzťahu k výroku o treste, za súčasného zrušenia výroku o treste v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku. Súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia pritom bude musieť použiť ustanovenie vyššie citovaného , ako aj ustanovenie per analogiam, za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa Súbežne s povolením obnovy konania bude však navyše potrebné rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa (o vzatí či nevzatí do väzby) a pred rozhodnutím o väzbe bude nevyhnutne potrebné odsúdeného aj k tejto otázke vypočuť.

O väzbe pritom rozhodne súd prvého stupňa samostatným výrokom už v rámci uznesenia, ktorým bola povolená obnova konania s tým, že v prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby začiatok plynutia lehoty väzby bude určený okamihom nadobudnutia právoplatnosti oznámeného uznesenia. Hoci o väzbe rozhodne súd prvého stupňa ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nepôjde o rozhodnutie v rozpore s , pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne, v prípade podaného opravného prostriedku, bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby v takom prípade nemôžu nastať. V prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe ( ), ale vyplýva aj z ustanovenia prvá veta, z ktorej vyplýva, že ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa pritom musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa , najmä ide o to, aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú v takom prípade splnené (vykoná sa verejné zasadnutie - ).

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti odsúdeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.