Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-265-2013.pdf
PDF · 64.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/265/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. M. E., nar. XX. K. XXXX, bytom D., M. R. XX, zast. splnomocnenkyňou: JUDr. Martin Timcsák, advokát, s. r. o., Bratislava, Zámocké schody 2/A, proti žalovanej: Bytový podnik Piešťany, s. r. o., Piešťany, Školská 19, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. septembra 2013 č. k. 13C/113/1995 - 1013 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom (v poradí už šiestym) súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 253 eur brutto do 3 dní (nadbytočne aj „od právoplatnosti rozsudku“) a vyslovil tiež, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku len v časti trov konania podala včas odvolanie iba žalovaná, navrhujúc jeho zmenu (rozsudku v napadnutej časti) uložením žalobcovi povinnosti zaplatiť jej náhradu trov konania v sume 1.338,54 eur. Takéto odvolanie (ktorým sa namietalo 1. vadné právne posúdenie veci súdom prvého stupňa - dané nerozlišovaním medzi prípadmi praktického vyrovnania úspechu a neúspechu oboch strán sporu a výsledkom konania v prejednávanej veci, ktorým bol úspech žalobcu v rozsahu 1,89% a takto tiež len nepatrný neúspech žalovanej, odôvodňujúci priznanie plnej náhrady trov konania jej a 2. nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutej časti - táto predstavovaná neposkytnutím žiadnych konkrétnych dôvodov pre spôsob rozhodnutia, zvolený okresným súdom) potom tzv. faxovým podaním z 26. novembra 2013, došlým súdu prvého stupňa rovnaký deň (a v zákonom ustanovenej lehote tiež doplneným originálom) vzala späť.
Podľa § 207 ods. 2 vety prvej O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť a podľa odseku 3 toho istého paragrafu ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Ak teda žalovaná (ako odvolateľka) vzala späť odvolanie ešte predtým, než bola vec odvolaciemu súdu predložená (Krajský súd v Trnave totiž spis obdržal až 2. decembra 2013, tu por. č. l. 1022), muselo tu byť celkom logicky vylúčené aj to, žeby o odvolaní mohlo byť rozhodnuté skôr, než toto bolo vzaté späť. Odvolaciemu súdu za takejto situácie preto neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže tu bez ohľadu na okolnosť späťvzatia odvolania nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) odvolacie konanie zastaviť.
Tým zároveň podľa § 222 ods. 1 O. s. p. právoplatnosť rozsudku (ako celku) nastala, ako keby k podaniu odvolania ani nedošlo.
V súvislosti s takýmto rozhodnutím bolo potom potrebné rozhodnúť aj o trovách takto skončeného odvolacieho konania a to podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom vyplývajúcim z druhej vety výroku tohto uznesenia. Odvolacie konanie totiž skončilo zastavením, takýto výsledok späťvzatím odvolania bez uvedenia dôvodu zavinila žalovaná a principiálne by tak právo na náhradu trov tejto časti konania vzniklo žalobcovi (podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p.). Tomuto účastníkovi ale v príslušnom štádiu konania preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ak by aj mal platiť opak, nebolo tu návrhu žalobcu na priznanie mu náhrady (hoci tento je nutnou podmienkou podľa § 151 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Neexistoval preto dôvod na použitie už vyššie zmienenej výnimky z pravidla (na základe ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p.), ale na použitie pravidla (vyjadreného v zákone tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak toto bolo zastavené).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.