Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/265/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. M. E., nar. XX. K. XXXX, bytom D., M. R. XX, zast. splnomocnenkyňou: JUDr. Martin Timcsák, advokát, s. r. o., Bratislava, Zámocké schody 2/A, proti žalovanej: Bytový podnik Piešťany, s. r. o., Piešťany, Školská 19, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. septembra 2013 č. k. - 1013 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom (v poradí už šiestym) súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 253 eur brutto do 3 dní (nadbytočne aj „od právoplatnosti rozsudku“) a vyslovil tiež, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku len v časti trov konania podala včas odvolanie iba žalovaná, navrhujúc jeho zmenu (rozsudku v napadnutej časti) uložením žalobcovi povinnosti zaplatiť jej náhradu trov konania v sume 1.338,54 eur. Takéto odvolanie (ktorým sa namietalo 1. vadné právne posúdenie veci súdom prvého stupňa - dané nerozlišovaním medzi prípadmi praktického vyrovnania úspechu a neúspechu oboch strán sporu a výsledkom konania v prejednávanej veci, ktorým bol úspech žalobcu v rozsahu 1,89% a takto tiež len nepatrný neúspech žalovanej, odôvodňujúci priznanie plnej náhrady trov konania jej a 2. nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutej časti - táto predstavovaná neposkytnutím žiadnych konkrétnych dôvodov pre spôsob rozhodnutia, zvolený okresným súdom) potom tzv. faxovým podaním z 26. novembra 2013, došlým súdu prvého stupňa rovnaký deň (a v zákonom ustanovenej lehote tiež doplneným originálom) vzala späť.

Podľa vety prvej ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť a podľa odseku 3 toho istého paragrafu ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Ak teda žalovaná (ako odvolateľka) vzala späť odvolanie ešte predtým, než bola vec odvolaciemu súdu predložená (Krajský súd v Trnave totiž spis obdržal až 2. decembra 2013, tu por. č. l. 1022), muselo tu byť celkom logicky vylúčené aj to, žeby o odvolaní mohlo byť rozhodnuté skôr, než toto bolo vzaté späť. Odvolaciemu súdu za takejto situácie preto neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa , keďže tu bez ohľadu na okolnosť späťvzatia odvolania nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) odvolacie konanie zastaviť.

Tým zároveň podľa právoplatnosť rozsudku (ako celku) nastala, ako keby k podaniu odvolania ani nedošlo.

V súvislosti s takýmto rozhodnutím bolo potom potrebné rozhodnúť aj o trovách takto skončeného odvolacieho konania a to podľa a spôsobom vyplývajúcim z druhej vety výroku tohto uznesenia. Odvolacie konanie totiž skončilo zastavením, takýto výsledok späťvzatím odvolania bez uvedenia dôvodu zavinila žalovaná a principiálne by tak právo na náhradu trov tejto časti konania vzniklo žalobcovi (podľa vety prvej ). Tomuto účastníkovi ale v príslušnom štádiu konania preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ak by aj mal platiť opak, nebolo tu návrhu žalobcu na priznanie mu náhrady (hoci tento je nutnou podmienkou podľa vety prvej ). Neexistoval preto dôvod na použitie už vyššie zmienenej výnimky z pravidla (na základe ust. vety prvej ), ale na použitie pravidla (vyjadreného v zákone tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak toto bolo zastavené).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.