Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Er/3243/2010

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie vo veci exekúcie oprávneného: Serraghis Loan Management Ltd., Afentrikas 4, AFENTRIKA COURT, OFFICE 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zapísaného v registri obchodných spoločností (Companies register) pod č.: H.E. 257931, proti povinnému: N. V., B.. X.X.XXXX, X. W. XX, XXX XX T., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu, na Exekútorskom úrade so sídlom Štúrova 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 1757/10, v konaní o zmenu oprávneného takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,01 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu. Lustráciou povinného zistil nasledovný stav : povinný nie je držiteľom alebo vlastníkom motorového vozidla, povinný sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne, nie je evidovaný v živnostenskom registri a nie je spoločníkom v žiadnej spoločnosti, nemá bankové účty na ktorých by sa nachádzal dostatok finančných prostriedkov podliehajúcich exekúcii. Svoje tvrdenie doložil príslušnými listinami, nachádzajúcimi sa v predloženom exekútorskom spise.

Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.

Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

V prejednávanej exekučnej veci ústavný súd konštatuje, že boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručenie návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. , , III. ÚS 432/2011,).

Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania ( ), odvolanie ( ), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade návrhov na zastavenie exekúcie ide o procesné úkony, ktorých obsahom nie skutkový, prípadne právny rozbor veci a nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /EP/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavil, nakoľko zo správy súdneho exekútora a predložených listinných dokladov spolu s exekútorským spisom je zrejmé, že z majetku povinného nie je predpoklad ani uspokojenia trov exekúcie, pričom ďalšie úkony súdneho exekútora by znamenali nehospodárnosť konania, teda zbytočné navyšovanie trov exekúcie, ktoré v konečnom dôsledku by znášal oprávnený, keďže podľa oznámenia súdneho exekútora sa majetkové pomery povinného za dobu výkonu exekúcie nezmenili.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu ( z.č. ) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa vyhl. č. . o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. Podľa odseku 2 je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 ods. 1) písm. a - j cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený. A práve nemajetnosť je dôvodom zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku podnetu exekútora, nakoľko tento vykonaným šetrením zistil, že nie je možné z majetku povinného uhradiť ani trovy exekúcie.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že priznal súdnemu exekútorovi trovy vo výške 53,01 Eur, ktoré pozostávajú z 12 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur (súd nepriznal uplatňovanú paušálnu náhradu za doručovanie príkazu na začatie exekúcie viacerým osobám, zúčastneným na exekučnom konaní, pretože ide o paušálnu náhradu za úkon bez ohľadu na počet doručení a náklady s viacerými doručeniami sa premietnu do hotových výdavkov) z náhrady hotových výdavkov v sume 4,50 Eur (poštovné) + DPH 20% v sume 8,67 Eur.

K náhrade priznaných trov súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného s poukazom na § 200 ods. 2 a 203 ods. 2 EP v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie je exekútorom zistená nemajetnosť povinného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.