Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19C-26-2009.pdf
PDF · 120.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19C/26/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: R. Š., bytom U. X, Košice, nar. XX.X.XXXX, proti odporcovi: U. V., bytom L. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, zastúpený JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 1.427,30 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.427,30 Eur z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.427,30 Eur od 1.7.2006 do 30.11.2011 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 20.2.2009, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.427,30 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, uplatnený nárok v istine predstavoval odporcom nesplnený záväzok zo Zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci, uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.2.2006, vrátiť požičané peniaze. Za omeškanie so splnením peňažného záväzku odporcom si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dohodnutom dni splatnosti peňažnej pôžičky v percentuálnej výške zodpovedajúcej dohode účastníkov v zmluve.
Odporca v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznal a bránil sa proti nemu predovšetkým tvrdením, že dňa 1.12.2011 úhradou v prospech bankového účtu syna navrhovateľa - Jozefa Šoltýsa, peňažný záväzok voči navrhovateľovi, čo do istiny pohľadávky splnil.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 11.2.2014 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania čo do istiny uplatnenej pohľadávky v sume 1.427,30 Eur, späť. S týmto čiastočným späťvzatím vyjadril odporca súhlas na pojednávaní dňa 20.2.2014. V späťvzatej časti návrhu súd konanie postupom podľa ust. § 96 ods. 1 veta tretia O.s.p., zastavil.
Čiastočným späťvzatím nebol dotknutý navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý odporca rozporoval čo do základu i výšky. Odporca na svoju obranu proti tejto časti
uplatneného nároku poukazoval na nezrozumiteľnosť dojednania účastníkov v zmluve o krátkodobej finančnej výpomoci, tvrdiac, že z neho nie jej zrejmé, či sa účastníci dohodli na úrokoch alebo úrokoch z omeškania. Argumentoval ďalej v tejto súvislosti, že pokiaľ by podľa posúdenia súdu vôľa účastníkov v tomto zmysle smerovala k dohode o úrokoch z omeškania, dojednanie o ich percentuálnej výške 0,1% za každý deň omeškania je ako odporujúce dobrým mravom neplatné. Odporca tiež tvrdil, že v zmluve o krátkodobej finančnej výpomoci vyjadrená doba splatnosti záväzku odporcu vrátiť požičané peniaze nezodpovedala vôli účastníkov, keďže podľa ich v zmluve nevyjadrenej dohody, mal odporca navrhovateľovi peniaze vrátiť v bližšie neurčenej dobe splatnosti - „keď bude môcť“. Na tomto základe odporca ďalej argumentoval, že pre splatnosť peňažnej pôžičky, keďže nebola účastníkmi dohodnutá a nevyplývala ani z právneho predpisu sa v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyžadovalo uplatnenie práva na vrátenie pôžičky formou výzvy navrhovateľa, ktoré právo sa však podľa názoru odporu premlčalo uplynutím troch rokov odo dňa uzavretia zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci, teda dňom 21.2.2009, keďže do toho času navrhovateľ odporcu o vrátenie pôžičky nepožiadal. S týmto odôvodnením sa odporca v konaní dovolal premlčania uplatneného práva na zaplatenie úrokov z omeškania. Odporca v konaní na svoju obranu tiež spochybnil platnosť zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci, tvrdiac, že peňažná suma ktorá na jej základe mala byť odporcovi poskytnutá, v skutočnosti predstavovala časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - bytu č. XX v bytovom dome č. súpis. 1469 na parc. č.2500-2511 na F. X v Košiciach a spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 25/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach označeného bytového domu, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. 3221 pre kat. úz. Jazero (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“) kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 23.2.2006 medzi odporcom ako predávajúcim a L. Š. (synom navrhovateľa) ako kupujúcim. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci, je potrebné, v zmysle argumentácie odporcu, ním prijaté plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie, pričom premlčania i tohto nároku sa odporca v konaní dovolal. Za dôvod neplatnosti zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci odporca v rámci svojej obrany označil tiež vyjadrenie doby splatnosti peňažného záväzku v tejto zmluve neexistujúcim kalendárnym dňom „31.6.2006“. Nakoniec odporca v rámci svojej obrany proti uplatnenému nároku v konaní tiež spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenému nároku, tvrdiac, že navrhovateľ pohľadávku voči odporcovi postúpil L. Š..
Navrhovateľ k skutočnostiam, na ktorých spočívala obrana odporcu v konaní, v podstatnom uviedol, že s matkou odporcu - svedkyňou P. V. sa dohodli na prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z odporcu na L. Š. za kúpnu cenu 470.000,- Sk, ktorá zodpovedala výške záväzku odporcu voči veriteľovi Tatrabanka, a.s., ktorý mal navrhovateľ za odporcu vyrovnať a toto plnenie malo byť podľa dohody započítané na úhradu kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, že keďže dodatočne bolo zistené, že záväzok odporcu voči veriteľovi Tatrabanka, a.s., je vyšší ako dohodnutá kúpna cena o sumu 43.000,- Sk, túto sumu za odporcu zaplatil na základe zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ tvrdil, že doba splatnosti peňažnej pôžičky, uvedená v zmluve o krátkodobej finančnej výpomoci zodpovedala vôli účastníkov a vysvetlil tiež, že vyjadrenie doby splatnosti peňažného záväzku v tejto zmluve neexistujúcim kalendárnym dňom „31.6.2006“ je výsledkom jeho pisateľskej chyby, nemajúcej vplyv na platnosť dohody o splatnosti peňažnej pôžičky, keďže údaje o mesiaci a roku splatnosti sú v zmluve uvedené bez vady. V tejto súvislosti zároveň tiež uviedol, že pokiaľ sa v inom konaní ako svedok vyjadroval k splatnosti peňažnej pôžičky inak, netýkalo sa to peňažnej pôžičky, vrátenia ktorej sa domáhal v tomto konaní ale „kúpnej ceny za prevod vlastníctva bytu“. K námietke odporcu týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa navrhovateľ tvrdil, že pohľadávku voči odporcovi najprv Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.2.2012 postúpil L. Š. pričom následne dňa 18.4.2013 L. Š. pohľadávku previedol na navrhovateľa späť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom a výsluchom svedkyne P.Í. V.. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že dňa 21.2.2006 došlo medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom k uzavretiu písomnej „Zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci“, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú sumu 43.000,- Sk, formou zaplatenia peňažného záväzku veriteľovi - Tatrabanka,a.s. za odporcu (tak ako je to vyjadrené v časti 1 „Predmet výpomoci“ zmluvy) a ktorou, vychádzajúc z jej obsahu (čl. 3), odporca prevzal záväzok vrátiť navrhovateľovi takto poskytnuté peniaze v lehote splatnosti najneskôr do dňa „31.6.2006“ (časť 2 „Vrátenie finančnej výpomoci“). V časti 2 zmluvy „Základné podmienky“ sa podľa zistenia súdu účastníci dohodli na bezúročnosti poskytnutej pôžičky a pre prípad jej nevrátenia
v dohodnutej lehote splatnosti odporca prevzal záväzok „uhradiť úrok vo výške 0,1% za každý deň omeškania z dlžnej sumy“. Dňa 23.2.2006 uzavrel odporca ako predávajúci a L. Š. v hmotnoprávnom postavení kupujúceho Kúpnu zmluvu (čl. 199), predmetom ktorej bol podľa zistenia súdu prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na L. Š. (Článok I bod 1 zmluvy) za kúpnu cenu 470.000,- Sk (Článok VI bod 1 zmluvy), ktorú mal podľa dohody kupujúci zaplatiť formou úhrady peňažného záväzku veriteľovi - Tatrabanka,a.s. za odporcu (Článok VI bod 2 zmluvy). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy v prospech L. Š. bol podľa zistenia súdu povolený katastrálnym úradom dňa 26.5.2006 pod č. V 1818/06. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd v tejto súvislosti skutkovo osvojil, že navrhovateľ za odporcu zaplatil veriteľovi - Tatrabanka,a.s. sumu 513.000,- Sk. Na základe návrhu odporcu (čl. 62) došlo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41C/10/2009 zo dňa 20.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2010 zo dňa 10.2.2011, na podklade záveru o neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2006, vzhľadom na to, že ňou malo dôjsť k zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva, k určeniu vlastníckeho práva odporcu k nehnuteľnostiam. Podľa obsahu listu zo dňa 2.9.2008 (čl.4) ním navrhovateľ mienil vyzvať odporcu na zaplatenie peňažnej sumy 43.000,- Sk s vyčíslenými „úrokmi“ ku dňu 30.9.2008 s tým, že podľa fotokópie poštovej zásielky (čl. 5 a 6) odporca na doručovacej adrese Č. XX, Košice a na doručovacej adrese Sputniková 9 tento list neprevzal. Listom zo dňa 17.4.2011, doručenie ktorého v konaní odporca potvrdil, Jozef Šoltýs oznámil odporcovi svoju pripravenosť vydať odporcovi kľúče od bytu a byt mu odovzdať, pričom s poukazom na to, že odporca mu dlhuje sumu 15.833,50 Eur a navrhovateľovi sumu 1.427,30 Eur, navrhol aby mu dňa 15.6.2011 odporca v hotovosti uhradil dlhy kedy by mu on vydal kľúče. V reakcii na tento list právna zástupkyňa odporcu listom zo dňa 7.10.2011 (čl. 69) adresovaným navrhovateľovi a L. Š. (pozn. súdu: bývali na rovnakom mieste na adrese U. X) vyčíslila zostatok peňažnej pôžičky poskytnutej navrhovateľom odporcovi v sume 513.000,- Sk a za odporcu prejavila záujem zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.427,30 Eur a L. Š. sumu 13.949,- Eur . Na to listom zo dňa 11.11.2011 (čl. 70) právna zástupkyňa odporcu požiadala navrhovateľa a L. Š. o oznámenie čísiel účtov oboch z nich, za účelom poukázania peňazí, ktoré im podľa prepočtu dlhuje. Listom zo dňa 20.11.2011 (čl. 71) L. Š. oznámil právnej zástupkyni odporcu číslo účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., na ktorý požadoval poukázať sumu 15.601,- Eur („kúpnu cenu bytu“ 470.000,- Sk) spolu s úrokmi z omeškania v celkovej výške 49.876,- Eur, a to: 0451749774/0900. Navrhovateľ odporcovi číslo účtu pre realizáciu bezhotovostnej úhrady podľa zistenia súdu neoznámil. Listom zo dňa 30.11.2011 oznámila právna zástupkyňa odporcu navrhovateľovi a L. Š., že na bankový účet označený L. Š. poukáže na úhradu záväzku voči navrhovateľovi v sume 1.427,30 Eur a voči L. Š. v sume 13.949,- Eur dohromady sumu 15.376,30 Eur. Z dokladu o hotovostnom vklade (čl. 67) súd zistil, že dňa 1.12.2011 odporca vložil na bankový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 451749774/0900 sumu 15.376,30 Eur, s poznámkou „Vrátenie dlhu“. Listom zo dňa 15.1.2012 (čl. 61), doručeným právnej zástupkyni odporcu dňa 18.1.2012, navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie peňažnej sumy 1.427,30 Eur s vyčísleným príslušenstvom. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.2.2012 (čl. 215) navrhovateľ postúpil pohľadávku voči odporcovi s príslušenstvom, uplatnenú v tomto konaní na L. Š.. Ten následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.4.2013 túto pohľadávku previedol späť na navrhovateľa.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil predovšetkým podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 a ods. 3 veta pred bodkočiarkou a ust. § 46 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 657 a ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ust. § 553 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). (2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa smerujúci k zaplateniu úrokov z omeškania za omeškanie odporcu so splnením peňažného záväzku za sčasti dôvodný. Východiskom úvah smerujúcich k tomuto záveru, vzhľadom na obranu odporcu, bolo ustálenie povahy a obsahu právneho vzťahu účastníkov, ktorý založili zmluvou o krátkodobej finančnej výpomoci, na základe ktorej navrhovateľ za odporcu v rozsahu peňažnej pôžičky 1.427,30 Eur (43.000,- Sk) sčasti splnil záväzok voči veriteľovi Tatrabanka, a.s. v kontexte tiež ďalšej významnej skutočnosti, že kúpnou zmluvou odporca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na syna navrhovateľa - L. Š., s tým, že na úhradu kúpnej ceny v sume 15.601,14 Eur (470.000,- Sk) navrhovateľ za odporcu v rozsahu kúpnej ceny rovnako splnil záväzok voči veriteľovi Tatrabanka, a.s., zohľadňujúc v tejto súvislosti, že v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 41C/10/2009 bola táto zmluva, sledujúca v skutočnosti zabezpečovací prevod vlastníckeho práva na zabezpečenie splnenia záväzku odporcu vrátiť požičané peniaze, posúdená ako neplatná a na tomto základe právoplatným rozsudkom bol za vlastníka nehnuteľností určený odporca. Na tomto mieste súd poznamenáva, že spôsob, akým sa súd v označenom konaní vysporiadal s otázkou platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2006, nakoľko bola predbežnou vo vzťahu k právoplatne judikovanému záveru o vlastníckom práve odporcu, bol pre súd v tomto konaní záväzný (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Podľa posúdenia súdu právny dôvod, pre ktorý navrhovateľ za odporcu v rozsahu peňažnej pôžičky 1.427,30 Eur sčasti splnil záväzok voči veriteľovi Tatrabanka, a.s. a právny dôvod, pre ktorý navrhovateľ za odporcu splnil i ostávajúcu časť záväzku voči veriteľovi Tatrabanka, a.s., (15.601,14 Eur) bol druhovo rovnaký a bola ním zmluva o pôžičke, ktorá čo do sumy 15.601,14 Eur bola medzi účastníkmi uzavretá v ústnej forme a čo do zaplatenia sumy 1.427,30 Eur vo forme písomnej zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci. Vychádzajúc z toho, podľa názoru súdu, medzi účastníkmi boli fakticky uzavreté dve relatívne samostatné zmluvy o pôžičke. Samostatné z pohľadu formy a obsahu, keďže jedine o požičaní peňažnej sumy 1.427,30 Eur uzavreli účastníci písomnú zmluvu, v ktorej sa zároveň dohodli na podmienkach pôžičky (spôsobe poskytnutia, splatnosti a následkoch riadneho nesplnenia) a samostatné len relatívne, pretože sledovali jeden a ten istý ekonomický cieľ účastníkov, a to dočasne prenechať odporcovi peniaze na úhradu jeho záväzku v celkovej výške 17.028,48 Eur (513.000,- Sk) veriteľovi Tatrabanka,a.s. Na tento spôsob posúdenia právneho vzťahu účastníkov, je podľa názoru súdu bez vplyvu skutočnosť, že na zabezpečenie splnenia záväzku odporcu, došlo kúpnou zmluvou, uzavretou medzi odporcom a L. Š. k prevodu vlastníckeho práva na L. Š.. Ako bolo konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na L. Š. mal zabezpečovaciu povahu vo vzťahu k záväzku odporcu vrátiť požičané peniaze navrhovateľovi, s ktorým sa odporca na požičaní peňazí dohodol a ktorý i fakticky za odporcu zaplatil jeho veriteľovi peňažný záväzok v celej výške jeho aktuálneho zostatku, preto vstup i L. Š. do právneho vzťahu medzi účastníkmi tak nevyhnutne postráda akýkoľvek ekonomický či kauzálny dôvod. Inak povedané, odporca bol podľa názoru súdu v právnom vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 1.427,30 Eur, ale i peňažnej pôžičky v sume 15.601,14 Eur len s navrhovateľom, ktorý jediný bol aktívne vecne legitimovaným subjektom (mimo obdobia od 21.2.2012 do 18.4.2013, kedy pohľadávka na zaplatenie sumy 1.427,30 Eur bola postúpená na L. Š.), ktorý sa mohol domáhať voči odporcovi vrátenia peňažných pôžičiek spolu v sume 17.028,48 Eur s príslušenstvom, či už v súdnom konaní, alebo tiež mimosúdnym postupom. Skutočnosť, že napriek neexistencii právneho a ekonomického dôvodu (pozn. súdu: navrhovateľ sám jeho účasť
v právnom vzťahu vysvetľuje tým, že „ja som týmto spôsobom v podstate kúpil synovi byt“) L. Š. do právneho vzťahu medzi účastníkmi vstúpil a paralelne s navrhovateľom si uplatňoval s tohto právneho vzťahu voči odporcovi i nároky, viedlo k celkovému znepriehľadneniu právneho vzťahu medzi účastníkmi a predovšetkým z pohľadu odporcu nepochybne sťažilo realizáciu práv a plnenie povinností z neho vyplývajúcich. Za tohto stavu sa odporca podľa písomnej korešpondencie prirodzene pokúsil urovnať svoj záväzok voči navrhovateľovi, tak ako bol v rozpore s právnym stavom uplatňovaný ako rozdelený medzi navrhovateľa a L. Š., pričom na jeho výzvu mu jedine L. Š. oznámil číslo účtu, na ktorý môže poukázať peňažnú sumu. Ako sa v konaní v tejto súvislosti vyjadril navrhovateľ, na výzvu smerujúcu k oznámeniu čísla účtu sám nereagoval z dôvodu, že v tejto výzve neboli vyjadrené tiež úroky. Za tejto konkrétnej situácie s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, by podľa posúdenia súdu, bolo neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, pokiaľ úhrada sumy 15.376,30 Eur dňa 1.12.2011 v prospech účtu L. Š. v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 451749774/0900, ktorá podľa navrhovateľovi doručeného listu odporcu čo do sumy 1.427,30 Eur bola výslovne určená jemu a o ktorej bol podľa vyjadrenia navrhovateľa L. Š. upovedomený, nemala za následok zánik peňažného záväzku odporcu voči navrhovateľovi. Riadiac sa týmito úvahami súd právne uzavrel, že k zániku peňažného záväzku odporcu zo zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci došlo splnením dňa 1.12.2011. Na splatnosti peňažnej pôžičky v sume 1.427,30 Eur sa účastníci dohodli v zmluve o krátkodobej finančnej výpomoci tak, že odporca mal „finančnú výpomoc“ (požičané peniaze) vrátiť navrhovateľovi do 31.6.2006. Na platnosť tejto dohody účastníkov o splatnosti peňažnej pôžičky boli podľa posúdenia súdu bez významu ako odporcom tvrdené iné úvahy či dojednania o splatnosti peňažného záväzku, ku ktorým došlo v rámci predzmluvných rokovaní tak i označenie dňa splatnosti neexistujúcim kalendárnym dňom. Rozhodujúcim z hľadiska posúdenia súladu vôle s jej prejavom totiž je, že napriek sledovanému ekonomickému cieľu účastníci uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito dohodli na všetkých podstatných náležitostiach, včítane výšky pôžičky a jej splatnosti. Takto prejavenú vôľu v zmluve o pôžičke je podľa názoru súdu potrebné považovať za zodpovedajúcu skutočnej vôli účastníkov, bez ohľadu i na prípadný obsah predzmluvných dojednaní a ako takú za platnú. Každá následná dohoda neuskutočnená v písomnej forme je dohodou neplatnou, vzhľadom na to, že zmluva uzavretá v písomnej forme musí byť zmenená len v písomnej forme (por. rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 191/2009 zo dňa 31.1.2011). Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie splatnosti pôžičky označením neexistujúceho kalendárneho dňa (31.6.2006) podľa posúdenia súdu jednalo sa len o zrejmú chybu v písaní, ku ktorej bežne dochádza pri vyhotovovaní listín, pričom je zrejmé, že vôľou účastníkov bolo stanoviť splatnosť peňažného záväzku na posledný deň mesiaca jún 2006, ktorým bol 30. nie nesprávne uvedený 31. kalendárny deň. Nakoľko odporca nevrátil navrhovateľovi požičané peniaze v zmluvou o krátkodobej finančnej výpomoci dohodnutej lehote splatnosti, nasledujúcim dňom, teda dňom 1.7.2006 sa s plnením záväzku na peňažné plnenie v sume 1.427,30 Eur dostal do omeškania, následkom čoho vzniklo navrhovateľovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka popri práve na vrátenie peňažnej pôžičky i právo na zaplatenie úrokov z omeškania v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba určená Národnou bankou Slovenska, platná k prvému dňu omeškania (1.7.2006) predstavovala 4% a preto navrhovateľovi za omeškanie s plnením peňažnej sumy 1.427,30 Eur patria úroky z omeškania v percentuálnej výške 8% ročne počnúc dňom 1.7.2006 až do dňa predchádzajúceho dňu, kedy došlo k zaplateniu tohto peňažného dlhu, k čomu došlo dňa 1.12.2011. V tomto rozsahu súd navrhovateľovi úroky z omeškania priznal a v prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol. V zamietavom rozhodnutí súd vyšiel z toho, že výška úrokov z omeškania za omeškanie s plnením peňažných záväzkov z občianskoprávnych vzťahov, vychádzajúc z kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je vecou dohody účastníkov, ale ju v každom prípade ustanovuje vykonávací predpis. Pokiaľ sa preto účastníci v zmluve o pôžičke dohodli na úrokoch z omeškania nad rozsah ustanovený osobitným predpisom, v tejto časti je zmluva o pôžičke absolútne neplatná, pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, s tým, že navrhovateľovi patria úroky z omeškania len v rozsahu ostávajúcom, tak ako je určený vykonávacím predpisom. Na tomto mieste, k časti obrany odporcu založenej na tvrdení o nezrozumiteľnosti dojednania v zmluve o krátkodobej finančnej výpomoci, z ktorého podľa jeho názoru nie je zrejmé, či sa účastníci dohodli na úrokoch alebo úrokoch z omeškania, súd poznamenáva, že úrok je odplata za prenechanie peňažných prostriedkov a preto úroky patria veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov do splatnosti záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V deň splatnosti pôžičky je dlžník, pokiaľ nebolo dohodnuté inak, povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté peniaze aj dohodnutým úrokom. Od tohto momentu sa dlžná suma
peňažnej pôžičky ďalej neúročí zmluvným úrokom a omeškanie s plnením záväzku vrátiť pôžičku a zaplatiť úroky ma za následok vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania, a to ako z požičaných peňazí, tak aj zo sumy úrokov. Premietnutím uvedených všeobecných východísk na daný prípad súd uzavrel, že pokiaľ sa v účastníci zmluve dohodli na „úroku vo výške 0,1% za každý deň omeškania z dlžnej sumy“ pre prípad „nevrátenia finančných prostriedkov“ nakoľko táto dohoda nepochybne upravuje následok nesplnenia právnej povinnosti (má teda sankčnú povahu nie charakter odplaty) v čase po zročnosti peňažnej pôžičky (kedy už veriteľ právo na úroky nemá), i napriek nepresnému vyjadreniu v zmluve, je možné výkladom túto nezrozumiteľnosť odstrániť. Čo je v tejto súvislosti snáď ešte podstatnejšie, ani prípadná neplatnosť dojednania o úrokoch z omeškania v zmluve by neviedla k procesnému úspechu odporcu v tejto časti uplatneného nároku, pretože právo na úroky z omeškania za omeškanie s plnením peňažných záväzkov z občianskoprávnych vzťahov vyplýva zo zákona (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorého aplikácia by v prípade neplatnosti dojednania o úrokoch z omeškania nevyhnutne nastúpila. Pokiaľ v tejto súvislosti odporca v konaní namietal nepresnosť vymedzenia uplatneného príslušenstva v návrhu navrhovateľa, súd pre úplnosť poznamenáva tiež, že na výzvu súdu navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu dňa 16.3.2010 svoj návrh v tejto časti spresnil údajom, že sa návrhom domáha zaplatenia „úrokov z omeškania“ vo výške 0,1% za každý omeškaný deň počnúc dňom 1.7.2006 do zaplatenia...“ Ani v konaní odporcom vznesenú námietku premlčania uplatneného práva súd neposúdil ako dôvodnú, majúc pri už na inom mieste bližšie rozvedenom spôsobe právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností, že splatnosť peňažného záväzku odporcu nastala dňa 30.6.2006 a preto pokiaľ si navrhovateľ svoje právo spolu s úrokmi z omeškania na súde uplatnil dňa 20.2.2009, urobil tak ešte pred uplynutím zákonnej 3 ročnej premlčacej doby. Na základe námietky odporcu súd v konaní posúdil platnosť zmluvy o pôžičke - Zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci zo dňa 21.2.2006 ako z hľadiska jej zákonných náležitostí, tak aj z pohľadu jej súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorou odporca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na syna navrhovateľa - Jozefa Šoltýsa, ktorá v inom konaní bola právne posúdená ako neplatná. Vo všeobecnosti súd vyšiel z toho, že zmluva o pôžičke je dvojstranným právnym úkonom a ako taký musí spĺňať požiadavky, stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka (ust. § 37 a nasl.), pre právne úkony ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1), jeho predmetom nesmie byť plnenie nemožné (§ 37 ods. 2) nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39), musí byť urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 40 ods. 1) a nesmie byť urobený v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, pokiaľ osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť (§ 49a). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke - jej účastníkov i premet (prenechanie druhovo určenej veci veriteľom s povinnosťou dlžníka po uplynutí dohodnutého času vrátiť veci rovnakého druhu) a to ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Vychádzajúc z týchto všeobecných predpokladov, súd uzavrel, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 21.2.2006 medzi účastníkmi spĺňa všetky zákonné predpoklady platnosti, pričom ani okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu uvedenej zmluvy, dôvod neplatnosti nezakladajú. Pokiaľ v tejto súvislosti odporca konkrétne namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporcom a L. Š., súd, ako už konštatoval už na inom mieste tohto odôvodnenia, vychádzal vo svojom rozhodnutí jednak zo zabezpečovacej povahy prevodu vlastníckeho práva, na zabezpečenie splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke, neplatnosť ktorej súdom v inom konaní konštatovaná nebola a súd v intenciách tvrdení účastníkov zrejmý dôvod jej neplatnosti nezistil ani v tomto konaní a jednak z relatívnej samostatnosti tejto zmluvy o pôžičke vo vzťahu k zmluve o krátkodobej finančnej výpomoci, čo znamená, že ani prípadná neplatnosť tejto zmluvy sama o sebe bez ďalšieho neplatnosť zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci nezakladá.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V danom prípade k zastaveniu konania v časti uplatnenej istiny pohľadávky (pozn. súdu: príslušenstvo pohľadávky nebolo samostatným predmetom konania) došlo pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, a teda navrhovateľ procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Nakoľko však odporca zaplatením uplatnenej pohľadávky v priebehu konania zadal procesnú dôvodnosť uplatneného nároku a späťvzatie návrhu navrhovateľom vyvolal, zodpovedá za trovy zastaveného konania odporca. Nakoľko sa však navrhovateľ náhrady trov konania výslovne zriekol, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Pokiaľ v danom prípade medzi zaplatením peňažného dlhu odporcom (1.12.2011) a späťvzatím návrhu (11.2.2014) uplynulo značné obdobie, v ktorom boli vykonané procesné úkony v spojitosti s ktorými znášali účastníci trovy, podľa posúdenia súdu by mala uvedená skutočnosť význam len pre posúdenie účelnosti v tomto období vynaložených trov navrhovateľom, pokiaľ by súd navrhovateľovi náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach 20. februára 2014