Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-616-2008.pdf
PDF · 95.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/616/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného FANTASY WAY, s.r.o. so sídlom Hrubý Šúr 108, Hrubý Šúr, IČO: 35 884 754, zast. HÁJOS & Partners, s.r.o. so dílom Hlavná 5599/3a, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 268 771, proti povinnému O. S., J.. XX. XX. XXXX, N. G. X. S. XXX/XX, XXX XX G. G., na vymoženie pohľadávky vo výške 301,73 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Vargom so sídlom exekútorského úradu Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, pod spis. zn. EX 179/2008, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
42,93 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 301,73 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/146/2007-50 zo dňa 27. 11. 2007.
Poverením č. 5601 039019 zo dňa 20. 05. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu so sídlom exekútorského úradu Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 179/2008.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 28. 06. 2011, súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 72,53 eura.
Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20. 06. 2011 podal návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil. Súd v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rešpektoval dispozičnú zásadu občianskeho súdneho konania, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na záver súd dodáva, že nebolo možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods .1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že nemajetnosť povinného nemal v konaní ani na základe predloženého exekútorského spisu preukázanú.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 72,53 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenia nevyhnutných trov exekúcie.
K zastaveniu exekúcie v danom prípade došlo z dôvodu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - prevzatie a študovanie spisu + zápis do registra (40 minút), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie; úkon - vydanie upovedomenia o začatí exekúcie (40 minút), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011).
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že počet vynaložených hodín je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Prihliadnuc na charakter jednotlivých vykonaných úkonov (ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti opakujúce sa v každej exekúcii), spôsob vykonávania exekúcie, rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon výzva na doplnenie exekučného návrhu zo dňa 25. 04. 2008 namiesto 40 minút - 30 minút, za úkon exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na mzdu zo dňa 10. 08. 2008 namiesto 40 minút - 15 minút a za úkon postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie namiesto 40 minút - 5 minút. Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 50 minút, t. j. 1 hodina x 6,64 Eur, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Súd v súvislosti s úkonom postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie + vyčíslenie trov exekúcie zo dňa 24. 06. 2011 uvádza, že úkon vyúčtovanie trov exekúcie nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie, tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon výzva na zaplatenie preddavku a návrh zmluvy zo dňa 25. 04. 2008 (40 minút) z dôvodu, že tento úkon nie je možné taktiež podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu ako nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eura za 6 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,50 eura za „materiál“ a vo výške 3,19 eura za telekomunikačné výdavky. Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku (napr. sa v spise súdneho exekútora nenachádza žiadny úradný záznam z telefonického rozhovoru). Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na materiál - kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že nie všetky úkony súdneho exekútora súd považoval za vykonané účelne, preto nebolo možné mu priznať náhradu hotových výdavkov za tieto.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 11,06 eura za poštovné.
Podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, poštové služby sú od dane oslobodené. Keďže poštové služby sú v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.
Súd po vykonaných úpravách uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 42,93 eura. Z toho odmena súdneho exekútora činí 26,56 eura, hotové výdavky 11,06 eura a vyúčtovaná 20 % DPH predstavuje 5,31 eura (základ dane 26,56 eura).
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.