Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-360-2013.pdf
PDF · 170.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/360/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: DOCUGROUP Slovakia, s.r.o., Komárňanská cesta 13, Nové Zámky, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., Hlavné nám. 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, T. Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. septembra 2013 č. 1100304/1/403889/2013 takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 26. 09. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013 č. 1100304/1/410394/2013, č. 1100304/1/409665/2013, č. 1100304/1/403889/2013, č. 1100304/1/410378/2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že týmito rozhodnutiami žalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 05. 2013, ktorými bola žalobcovi dorubená daň z pridanej hodnoty za I., III. a IV. štvrťrok roku 2008 v sume po 6.622,18 eur, ako i daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36 eur. Zdôraznil, že nesúhlasí so závermi, ktoré vyplývajú z týchto rozhodnutí, nakoľko správca dane neúplne a nesprávne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného stavu veci dospel k nesprávnym právnym záverom. Základným nedostatkom v činnosti správcu dane pri vykonanej daňovej kontrole bola tá skutočnosť, že nevypočul ako svedka Ing. Petra Němca, ktorý by sa vedel k veci relevantne vyjadriť, nakoľko ako účtovník u obchodného partnera žalobcu sa osobne zúčastňoval na kreovaní a realizácii obchodno- záväzkového vzťahu, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Aktívne vystupoval vo vzťahu k žalobcovi i pred začatím výberového konania a v jeho priebehu, o čom svedčí i mailová správa zo dňa 21. 11. 2007, ktorú žalovaný spochybnil a ktorú zaslal Ing. Petr Němec konateľovi žalobcu ako reakciu na prihlásenie sa do výberového konania a v ktorej navrhol osobné stretnutie za účelom prediskutovania podmienok spolupráce. Správca dane taktiež nezohľadnil tú skutočnosť, že v čase rokovaní medzi žalobcom a konateľom obchodnej spoločnosti FEPO, s.r.o. táto spoločnosť nebola problémovým subjektom a žiadny právny predpis žalobcovi neukladal povinnosť preverovať si status obchodného partnera, resp. jeho dôveryhodnosť.
V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že obchodná spoločnosť DELVITA a.s. z titulu zrealizovaných služieb zo strany žalobcu týkajúcich sa archivácie spisov na niekoľko rokov, platila celú peňažnú čiastku vopred, a to práve v zdaňovacom období roku 2008, nakoľko to bolo takto dohodnuté a následne aj realizované. Celkovú odmenu za služby nemožno považovať len za tržbu - výnos v zdaňovacom období roku 2008, ale tieto výnosy sa rozpočítavajú na viacero období podľa interného postupu - t. j. zúčtovanie sa vykoná na účet výnosov budúcich období. U žalobcu sa uplatňuje vo všeobecnosti zásada zakotvená v internej smernici, že zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v tom období, s ktorým výnosy vecne súvisia. Podkladom pre zúčtovanie je rozpis množstva uložených registratúrnych záznamov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Takto bolo postupované i pri výpočte zúčtovania výnosov budúcich období pri obchodnej spoločnosti DELVITA a.s. aj za zdaňovacie obdobie roku 2008, pričom vo výnosoch, resp. v tržbách sa zohľadnila tá skutočnosť, že žalobca mal v zdaňovacom období roku 2008 náklad, ktorý sa týkal sprostredkovania a z toho dôvodu tržby žalobcu v zdaňovacom období roku 2008 boli o celkovú sumu nákladov, ktoré sa týkali sprostredkovania, t. j. o sumu 4.170.840,- Sk (138.446,52 eur) vyššie.
Dokazovanie, ktoré vykonal správca dane cez medzinárodnú pomoc v podobe výsluchu štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti DELVITA a.s., resp. iných spoločností, bolo zbytočné, pretože pri reálnom obchode za takto veľké nadnárodné spoločnosti nekonajú pri obchodných rokovaniach ich štatutárni zástupcovia, ale fyzické osoby k tomu poverené a splnomocnené a štatutárni zástupcovia dostávajú na podpis už finálnu verziu zmluvy, ktorú signujú. Správca dane považoval za primárnu povinnosť žalobcu predkladať dôkazy a navrhovať ich vykonanie, ale žalobcom navrhovaný dôkaz v podobe výsluchu Ing. Petra Němca nevykonal, pričom žalovaný tento postup považoval za zákonný. Štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. sa dozvedeli o spracovaní dokladov aj pre spoločnosť DELVITA SK s.r.o. z listu vtedajšieho konateľa žalobcu, ktorým sa žalobca prihlásil do výberového konania. Žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík oznámil konateľovi žalobcu, že obchodná spoločnosť DELVITA a.s. hľadá subjekt, ktorý by usporiadal, archivoval spisy a odkázal ho na Ing. Petra Němca, ktorému žalobca dňa 20. 11. 2007 adresoval list prevzatý spoločnosťou DELVITA a.s. dňa 21. 11. 2007, ktorý toto potvrdzuje a jedná sa o významný listinný dôkaz dokumentujúci genézu predmetného sprostredkovania a realizáciu celej služby od jej začiatku. Správca dane taktiež neakceptoval v priebehu daňovej kontroly žalobcom predložené iné listinné dôkazy, napríklad výpisy z bankových účtov, pokladničné doklady a podobne. Žalobca bol toho názoru že splnil všetky zákonné povinnosti z hľadiska daňového zaťaženia pre daň z pridanej hodnoty a pre daň z príjmov a svoje oprávnené nároky sa snažil preukázať svedeckou výpoveďou Ing. Petra Němca, čo však nebolo umožnené. Bol toho názoru, že správca dane sa neriadil základnými zásadami daňového konania, ktoré sú zakotvené v ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nevykonal všetky aj žalobcom navrhnuté dôkazy a tie, ktoré vykonal, hodnotil jednostranne, bez prihliadnutia na okolnosti svedčiace v prospech žalobcu a v dôsledku toho vznikla nezákonnosť v jeho postupe, teda i nezákonnosť všetkých prvostupňových meritórnych rozhodnutí, ako aj ich zmätočnosť a žalovaný vlastne iba prevzal skutkové a právne závery správcu dane. Žalobca vytkol žalovanému i to, že ako nezákonný neposúdil postup správcu dane pri výsluchu svedkov, ktorý bol vykonaný tak, že svedkovia nemali možnosť najprv súvisle vypovedať o im známych okolnostiach, čo je zrejmé z konštrukcií a zo znenia zápisníc o výsluchu svedkov. Dokonca prvostupňový daňový orgán kládol svedkom otázku, či vedia svoje tvrdenia doložiť, čo je absurdné, pretože svedok má vypovedať a nie dokazovať niečo listinnými dôkazmi. Žalobca taktiež uviedol, že sa informoval u správcu dane, aké vážne pochybenia zistil, keď rozširuje daňovú kontrolu na ďalšie zdaňovacie obdobie, ale správca dane nato nereagoval, čo žalovaný neposúdil a nevyhodnotil, pričom už z tohto je zrejmá účelovosť postupu správcu dane.
Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej pod sp. zn. 11S/353/2013 navrhol preskúmať a zrušiť štyri rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, súd zapísal preskúmanie jednotlivých rozhodnutí žalovaného pod samostatné spisové značky (11S/359/2013, 11S/360/2013 a 11S/361/2013), pod ktorými sa na tunajšom súde vedú samostatné konania, pričom predmetom konania vedeného pod sp. zn. 11S/360/2013 je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, ktoré sa týka dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 01. 2014 k žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, pričom zistil, že žalobca si vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie (t. j. rok 2008) súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 10.024.107,- Sk, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 9.724.612,- Sk, hospodársky výsledok pred zdanením v sume 299.495,- Sk a základ dane v sume 0,- Sk. Do nákladov si žalobca zaúčtoval i faktúry č. 20080201 zo dňa 08. 02. 2008 - základ dane 1.050.000,- Sk, č. 20080701 zo dňa 15. 07. 2008 - základ dane 1.050.000,- Sk, č. 20081001 zo dňa 10. 10. 2008 - základ dane 1.050.000,- Sk a č. 2008-0029 zo dňa 30. 11. 2008 - základ dane 1.020.840,- Sk, ktoré boli vystavené spoločnosťou FEPO, s.r.o., ako dodávateľom, pričom predmetom fakturácie bol spracovateľský poplatok na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretej medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako obstarávateľom. Následne správca dane po vykonanom dokazovaní vypracoval protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 03. 04. 2013 a dňa 29. 05. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36 eur. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby bola u žalobcu vykonaná na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 13. 08. 2012, ktorá bola u žalobcu začatá dňa 25. 09. 2012. Správca dane pri kontrole tejto dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 vychádzal zo zistení správcu dane z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktorá bola začatá dňa 02. 09. 2009 a z ktorej bol spísaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01. 2011, nakoľko zistenia správcu dane vyplývajúce z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009 mali priamy súvis s kontrolovaným daňovým obdobím. Žalovaný v podanom vyjadrení popísal priebeh vykonanej daňovej kontroly a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe. Uviedol, že mailovú správu od Ing. Petra Němca, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 21. 11. 2007 ako reakcia na prihlásenie sa do výberového konania a v ktorej Ing. Petr Němec oznámil žalobcovi, že ho zaradí do výberového konania a vzhľadom na to, že ich spolupráca na Slovensku prebiehala na dobrej úrovni, by uvítal prediskutovanie predstáv o riešení. Žalovaný túto správu nepovažoval za dôkaz, na základe ktorého by bolo potrebné zabezpečiť svedeckú výpoveď Ing. Němca i vzhľadom na tú skutočnosť, že zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o. Ing. E. U. a Ing. E. U. vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že zmluvy so žalobcom boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch a nie na základe sprostredkovania treťou osobou, t. j. obchodnou spoločnosťou FEPO, s.r.o.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že z hľadiska uplatnenia nároku na uznanie daňových nákladov na základe listinného dôkazu musí byť nespochybniteľne preukázané, že údaje uvedené v doklade odrážajú skutočnosť. Vystavené účtované doklady, ktoré obsahujú predpísané náležitosti a sú zaúčtované, nie sú ešte dôkazom o tom, že nárok na uznanie daňových nákladov bol uplatnený v súlade so zákonom. Takýmto dôkazom môže byť len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia. Štatutárni zástupcovia spoločností DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o. jednoznačne uviedli, že zmluvy so žalobcom boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a nie na základe sprostredkovania treťou osobou, z čoho vyplýva, že disponovali poznatkami o obchodných rokovaniach. Mailová správa zo dňa 21. 11. 2007 podľa žalovaného nepreukazuje sprostredkovanie predmetnej transakcie spoločnosťou FEPO, s.r.o., ale je dôkazom o komunikácii medzi žalobcom a Ing. Petrom Němcom, hlavným účtovníkom spoločnosti DELVITA a.s. O kontakte získanom od Petra Ferenčíka hovoril iba žalobca vo svojej žiadosti o zaradenie do výberového konania. Daňové orgány nespochybnili vo svojich rozhodnutiach účasť Ing. Petra Němca pri výberovom konaní na usporiadanie spisov spoločnosti DELVITA a.s., ale podmienky účasti na vyhlásenom výberovom konaní sú verejne dostupné informácie a výberového konania sa môžu zúčastniť subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky a podmienky. Správca dane nepovažoval svedeckú výpoveď Ing. Petra Němca za dôkaz, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok daňovej kontroly a nepovažoval ju za podstatnú, nakoľko zabezpečil svedecké výpovede štatutárnych zástupcov spoločností DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o., ktorí priamo uzavreli so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov. Konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík vo svojej svedeckej výpovedi nevedel predložiť doklady týkajúce sa spoločnosti, ktorej bol do 23. 05. 2008 konateľom a potom ju zastupoval na základe generálnej plnej moci a ani nepotvrdil, že táto spoločnosť sprostredkovala obchod medzi žalobcom a spoločnosťou DELVITA a.s.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly nespochybnil spôsob účtovania časového rozlíšenia výnosov, ani internú smernicu žalobcu, v zmysle ktorej postupoval, ale spochybnil oprávnenosť uplatnenia daňových nákladov vynaložených za sprostredkovateľskú činnosť, nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonaná spoločnosťou FEPO, s.r.o. tak, ako to deklarovali predložené účtovné doklady. Správca dane teda neuznal náklady vynaložené na sprostredkovateľskú činnosť z dôvodu ich nepreukázateľnosti. Z doteraz predložených listinných dokladov zo strany žalobcu, ktoré však neboli ničím preukázané, vyplýva, že konateľ žalobcu požiadal Ing. Petra Němca, hlavného účtovníka spoločnosti DELVITA a.s. na základe kontaktu, ktorý mal získať od Petra Ferenčíka (čo však nie je preukázané) o možnosť zúčastniť sa výberového konania na usporiadanie spisov spoločnosti DELVITA a.s. listom z 20. 11. 2007, ktorý bol tejto spoločnosti doručený dňa 21. 11. 2007. Záznamy spísané žalobcom zo stretnutí s Petrom Ferenčíkom, ktoré boli predložené správcovi dane ako dôkazy o vykonanej sprostredkovateľskej činnosti spoločnosťou FEPO, s.r.o., ktorých obsahom je jednostranné konštatovanie žalobcu, že Peter Ferenčík má kontakty na českom trhu, vie nájsť záujemcov, nie sú relevantným dôkazom preukazujúcim vykonanie sprostredkovateľskej činnosti. I pokiaľ by Ing. Petr Němec potvrdil, že pozná Petra Ferenčíka, túto skutočnosť nemožno bez ďalších relevantných dôkazov považovať za preukázanie vykonania sprostredkovateľskej činnosti spoločnosťou FEPO, s.r.o., ktorej výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou DELVITA a.s. dňa 06. 03. 2008. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa prihlásil do výberového konania vypísaného spoločnosťou DELVITA a.s. dňa 20. 11. 2007, teda skôr ako uzavrel so spoločnosťou FEPO, s.r.o. zmluvu o spolupráci, čo bolo dňa 04. 01. 2008, výsledkom ktorej malo byť podľa vyjadrenia žalobcu sprostredkovanie uzavretia zmluvy so spoločnosťou DELVITA a.s. Správca dane na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií zistil, že zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťami DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o. boli uzatvorené na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a nie na základe sprostredkovania treťou osobou. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v priebehu daňovej kontroly dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatnenia daňových výdavkov vynaložených za sprostredkovateľskú činnosť. K spôsobu vykonávaného výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že správca dane kládol svedkom otázky v takom znení a takým spôsobom, ktorý mu umožňoval získať informácie týkajúce sa sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti FEPO, s.r.o., pričom žalobca bol o vypočutí svedkov informovaný, výsluchov sa však nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky, a preto sú jeho námietky proti postupu správcu dane, resp. proti formulácii otázok irelevantné. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom, dôkazom čoho sú i zápisnice z ústnych pojednávaní, pri ktorých bol žalobca priebežne oboznamovaný so zistenými skutočnosťami. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal na pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, v ktorom uviedol nulovú daňovú povinnosť. V podaní zo dňa 13. 08. 2012 správca dane oznámil žalobcovi vykonanie daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008, ktorá sa začne dňa 25. 09. 2012. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18. 12. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorému bolo oznámené, že správca dane pri výkone predmetnej kontroly vychádza zo svojich zistení z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktorej výsledkom bol protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01. 2011, pričom bol podrobne oboznámený s dôkazmi (miestne zisťovanie v sídle spoločnosti FEPO, s.r.o., výsluch Petra Ferenčíka, bývalého konateľa tejto spoločnosti, výsledkami medzinárodnej výmeny daňových informácií z Českej republiky vo forme výsluchov štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVITA a.s., BILLA spol. s r.o., Interprospekt CZ s.r.o.) vykonanými v priebehu predchádzajúcej daňovej kontroly. Zároveň správca dane žalobcu vyzval, aby preukázal nárok na uplatnené náklady na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 a nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I., III. a IV. štvrťroku 2008. Následne podal žalobca v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2013, ku ktorému pripojil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretú medzi ním ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom, záznamy konateľa žalobcu zo stretnutí s konateľom FEPO, s.r.o. Petrom Ferenčíkom, podanie žalobcu zo dňa 20. 11. 2007 pre Ing. Petra Němca - hlavného účtovníka spoločnosti DELVITA a.s., zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú medzi objednávateľom služieb - spoločnosťou DELVITA a.s. a poskytovateľom služieb - žalobcom.
V predloženom spise sa nachádza faktúra zo dňa 08. 02. 2008 č. 20080201 vystavená spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako dodávateľom pre odberateľa - žalobcu, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi sumu 1.249.500,- Sk (1.050.000,- Sk + 19% DPH v sume 199.500,- Sk), v ktorej je uvedené, že sa jedná o fakturáciu na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008 a spracovateľský poplatok v sume 1.050.000,- Sk bez DPH. Ďalšími faktúrami zo dňa 15. 07. 2008 č. 20080701 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 na sumu 1.050.000,- Sk a zo dňa 30. 11. 2008 č. 2008-0029 na sumu 1.020.840,- Sk (vo všetkých prípadoch bez dane z pridanej hodnoty) spoločnosť FEPO, s.r.o. ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi spracovateľský poplatok na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008. V podaní zo dňa 17. 12. 2009 dožiadaný Daňový úrad Dubnica nad Váhom správcovi dane oznámil, že spoločnosť FEPO, s.r.o. bola registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty od 04. 07. 2007 do 30. 11. 2008 a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie apríl 2008 a k dani z príjmov právnických osôb za rok 2007 s nulovou daňovou povinnosťou. Dňa 28. 04. 2010 bol prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu v Trenčíne ako svedok vypočutý Peter Ferenčík, bývalý konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o., ktorý potvrdil, že so žalobcom spolupracovali a jednalo sa o sprostredkovanie obchodu s pozemkami a predmetom zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 bola práca pre spoločnosti (BILLA a KAUFLAND), pričom sa vyhľadávali pre nich pozemky, robilo sa personálne zabezpečenie a celá činnosť s tým spojená. Obchodných partnerov v Českej republike získaval osobným kontaktom - návštevou v spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o., Praha
- Ing. W., ktorý mu „dohadzoval“ rôzne subjekty, nakoľko sa zaoberal nákupom a predajom pozemkov.
Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i formulár „SCAC 2004“ Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, z ktorého vyplýva, že správca dane žiadal informácie od českej daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o., pričom štatutárni zástupcovia týchto spoločností Ing. Miroslav Hanousek a Ing. Martin Holec uviedli, že zmluvy so spoločnosťou žalobcu boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o. a spolupráca na základe týchto zmlúv uzavretých v roku 2008 nebola sprostredkovaná treťou osobou. Štatutárny zástupca spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o., Praha - Ing. W. uviedol, že medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou žalobcu nebola žiadna obchodná spolupráca.
Súčasťou administratívneho spisu je i protokol zo dňa 18. 01. 2011 o výsledku zistenia z daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ako i dodatočný platobný výmer zo dňa 07. 02. 2011, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubený rozdiel dane za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 6.438,28 eur.
Dňa 03. 04. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I., III. a IV. štvrťroku 2008 a z jeho záverov v časti týkajúcej sa dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 vyplýva, že správca dane z nákladov na zabezpečenie a udržanie príjmu vyradil vyššie uvedené štyri faktúry (zo dňa 08. 02. 2008 č. 20080201 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 15. 07. 2008 č. 20080701 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 na sumu 1.050.000,- Sk a zo dňa 30. 11. 2008 č. 2008-0029 na sumu 1.020.840,- Sk) vystavené spoločnosťou FEPO, s.r.o., ako dodávateľom, nakoľko žalobca pri týchto faktúrach nepreukázal, že skutočne došlo k poskytnutiu sprostredkovania zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o. v prospech žalobcu a takto porušil ust. § 21 ods. 1, zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, i keď o nich žalobca účtoval a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely, nie je dostatočne preukázané. Žalobca na základe výzvy správcu dane podal písomné vyjadrenie zo dňa 29. 04. 2013 k protokolu z daňovej kontroly, pričom uviedol, že s jej výsledkami nesúhlasí a správcovi dane okrem iného vytkol, že nevykonal navrhovaný výsluch Ing. Petra Němca, ktorý sa vie v predmetnej veci relevantne vyjadriť, čo bolo správcovi dane známe. O jeho účasti na jednaniach svedčí i mailová správa zo dňa 21. 11. 2007, ktorú poslal konateľovi žalobcu ako reakciu na prihlásenie sa žalobcu do výberového konania. Ďalšia zápisnica bola spísaná so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 27. 05. 2013, kedy boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom. Následne správca dane vydal dňa 29. 05. 2013 rozhodnutie č. 9412402/5/2297037/2013, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36 eur (790.698,- Sk). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že správca dane sa neriadil základnými zásadami daňového konania a nevykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom tie, ktoré vykonal, hodnotil jednostranne a bez prihliadnutia na okolnosti svedčiace v prospech žalobcu, v dôsledku čoho zapríčinil nezákonnosť svojich rozhodnutí.
Na základe podaného odvolania proti vyššie označenému rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 06. 09. 2013, ktorý svojím rozhodnutím č. 1100304/1/403889/2013 napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 05. 2013 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.
Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o dodatočnom vyrubení dane z príjmov právnickej osoby ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom daňovom priznaní za rok 2008 a daňou zistenou správcom dane pri vykonanej daňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky (v sume 4.170.840,- Sk bez DPH), vynaloženie ktorých dostatočne nepreukázal a porušil tak ust. § 2 písm. i/, j/ a ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008, v dôsledku čoho mu namiesto vykázanej nulovej daňovej povinnosti, vznikla v zdaňovacom období roku 2008 daňová povinnosť v sume 26.246,36 eur.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 2, zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2008, na účely tohto zákona sa rozumie
b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,
l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a/ až k/).
Medzi účastníkmi súdneho konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanoví zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období, a to, či si žalobca ako odberateľ dôvodne alebo nedôvodne zahrnul do daňových výdavkov za rok 2008 výdavky v celkovej sume 4.170.840,- Sk na úhradu štyroch faktúr vystavených v roku 2008 spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako dodávateľom, predmetom ktorých bola fakturácia „spracovateľského poplatku“ na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008 (pri faktúre č. 20080201 zo dňa 08. 02. 2008), resp. zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 pri ostatných faktúrach.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu - správcu dane vyplýva a sporné nie je, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008 sa u žalobcu začala 25. 09. 2012. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roku 2008 boli i faktúry zo dňa 08. 02. 2008 č. 20080201 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 15. 07. 2008 č. 20080701 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 na sumu 1.050.000,- Sk a zo dňa 30. 11. 2008 č. 2008-0029 na sumu 1.020.840,- Sk vystavené spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Týmito faktúrami dodávateľ žalobcovi (odberateľovi) fakturoval „spracovateľský poplatok“ na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008, resp. zo dňa 04. 01. 2008, pričom žalobca si výdavky vynaložené na úhradu týchto faktúr uplatnil do daňových výdavkov za rok 2008. Správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 18. 12. 2012 oznámil konateľovi žalobcu, že bude vychádzať zo svojich zistení z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktoré sú uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01. 2011 a zároveň žalobcu vyzval, aby preukázal nárok na uplatnené náklady na dani z príjmov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2008. Žalobca následne predložil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretú medzi ním ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom, predmetom ktorej bola „úprava vzájomných vzťahov, práv, kompetencií a záväzkov, ktoré vznikajú pri vzájomnej spolupráci medzi záujemcom a sprostredkovateľom pri získavaní obchodných partnerov využívajúcich správu spisov formou outsourcingu v rámci ČR pre tretiu osobu“. Povinnosti sprostredkovateľa boli upravené v čl. III. tejto zmluvy tak, že sprostredkovateľ mal okrem iného v spolupráci so záujemcom realizovať ponukové konania pre tretie osoby v zmysle zmluvy. V čl. V. zmluvy sa záujemca, teda žalobca zaviazal zabezpečiť finančnú hotovosť - preddavok v sume 1.050.000,- Sk + 19 % DPH do 28. 02. 2008 s tým, že finančné vyrovnanie s úplným vyúčtovaním pripraví do 31. 08. 2008, pričom výška provízie bude určená dohodou maximálne 20 % podľa výšky kontraktu a do provízie nebude pripočítaná výška preddavku. Zároveň žalobca predložil i zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú medzi spoločnosťou DELVITA a.s. ako objednávateľom a ním ako poskytovateľom služieb tvrdiac, že táto bola uzavretá ako výsledok sprostredkovateľskej činnosti vykonanej v jeho prospech spoločnosťou FEPO, s.r.o.
K uzavretiu zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom a k jej plneniu bol dňa 28. 04. 2010 (teda v rámci daňovej kontroly týkajúcej sa I. štvrťroku 2009) vypočutý bývalý konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík, ktorý jej uzavretie potvrdil, ale jednoznačne uviedol, že sa jednalo o sprostredkovanie obchodu s pozemkami, vyhľadávanie pozemkov, personálne zabezpečenie a celú činnosť s tým spojenú pre spoločnosti BILLA a KAUFLAND, pričom rôzne subjekty mu „dohadzoval“ Ing. W. so spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o., Praha, ktorý sa zaoberal nákupom a predajom pozemkov. Vzhľadom na žalobcom predloženú zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovaných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008 medzi objednávateľom - spoločnosťou DELVITA a.s. a žalobcom ako poskytovateľom služieb boli vypočutí i štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti, ktorí uzavretie zmluvy potvrdili, ale zároveň uviedli, že bola uzavretá na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o. a spolupráca na základe tejto zmluvy nebola sprostredkovaná treťou osobou. Žalobca bol s takto vykonanými dôkazmi priebežne počas prebiehajúcej daňovej kontroly oboznamovaný a trval na tom, že zmluva so spoločnosťou DELVITA a.s. zo dňa 06. 03. 2008 bola uzavretá ako výsledok sprostredkovateľskej činnosti vykonanej v jeho prospech spoločnosťou FEPO, s.r.o., a teda dôvodne si uplatnil výdavky vynaložené na úhradu faktúr vystavených touto spoločnosťou do daňových výdavkov v zdaňovacom období roku 2008.
V dôsledku tohto stanoviska žalobcu bolo jeho povinnosťou, aby preukázal správnosť a dôvodnosť svojho postupu, spočívajúceho v tom, že do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2008 si zahrnul výdavky vynaložené na úhradu štyroch faktúr vystavených v roku 2008 spoločnosťou FEPO, s.r.o., v dôsledku čoho sa znížil jeho daňový základ za kontrolované zdaňovacie obdobie. V ust. § 2, písm. j/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008 je základ dane definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých výdavkových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (§ 2, písm. i/, vyššie citovaného zákona) a v ustanovení § 19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov. Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane ako i žalovaný v predmetnej veci vyvodili záver, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sprostredkovateľských služieb spoločnosťou FEPO, s.r.o. pre žalobcu nebolo dostatočne preukázané, nakoľko ani bývalý konateľ tejto spoločnosti Peter Ferenčík nepotvrdil ich vykonanie pre žalobcu v zmysle uzavretej písomnej zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008. Tvrdil, že pre žalobcu boli vykonané iné práce (sprostredkovanie obchodu s pozemkami pre spoločnosť BILLA a KAUFLAND), ktoré ale nie sú predmetom vyššie uvedených faktúr.
Je potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu v podanom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2013, že sprostredkovanie, resp. sprostredkovateľské služby môžu mať rôznu formu. V predmetnej veci však žalobca predložil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, v ktorej si zmluvné strany dohodli predmet zmluvy a ich vzájomné práva a povinnosti, čo znamená, že dodanie sprostredkovateľských služieb musí vychádzať z tejto zmluvy, predmetnom ktorej bola „vzájomná spolupráca medzi záujemcom a sprostredkovateľom pri získavaní obchodných partnerov využívajúcich správu spisov formou outsourcingu v rámci Českej republiky pre tretiu osobu“, pretože nič iné žalobca ani nepreukázal. Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spoločnosť FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľ realizovala v jeho prospech ponukové konania pre tretie osoby (povinnosť, ktorá vyplýva z čl. III. zmluvy), resp., že v jeho prospech vôbec vykonala sprostredkovateľskú činnosť podľa tejto zmluvy. Za takýto dôkaz podľa názoru súdu nemožno považovať zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008 medzi spoločnosťou DELVITA a.s. ako objednávateľom služieb a žalobcom ako poskytovateľom služieb, nakoľko štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti nepotvrdili jej uzavretie v dôsledku sprostredkovania treťou osobou a sprostredkovanie nepotvrdila ani spoločnosť, ktorá ho mala vykonať podľa zmluvy so žalobcom zo dňa 04. 01. 2008, ktorá nadobudla účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, čo bolo 04. 01. 2008 (čl. VII., písm. a/ zmluvy). Vykonanie sprostredkovania podľa tejto zmluvy nepreukazuje ani mailová komunikácia zo dňa 20. 11. a 21. 11. 2007 medzi žalobcom a Ing. Petrom Němcom, účtovníkom v spoločnosti DELVITA a.s., ktorá (v prípade, že bola skutočne realizovaná podľa žalobcom predložených listín) bola vykonaná ešte pred uzavretím zmluvy. Za takejto dôkaznej situácie sa potom i podľa názoru súdu javilo ako irelevantné vykonanie výsluchu Ing. Petra Němca, čo navrhoval žalobca v priebehu daňovej kontroly. Z mailového podania Ing. Petra Němca zo dňa 21. 11. 2007 totiž jednoznačne vyplýva, že žalobcu zaradí do výberového konania na správu spisov a odvoláva sa na spoluprácu spoločnosti DELVITA a.s. a spoločnosti žalobcu na Slovensku a túto spoluprácu potvrdili i štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s., keď uviedli, že zmluva medzi spoločnosťou DELVITA a.s. a spoločnosťou žalobcu bola uzavretá na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a teda nie na základe sprostredkovania treťou osobou. Vykonanie sprostredkovateľskej činnosti v zmysle zmluvy zo dňa 04. 01. 2008 nepreukazujú ani jednostranné záznamy konateľa žalobcu zo dňa 01. 10. 2007, 23. 10. 2007, 06. 11. 2007, nakoľko tieto sú vyhotovené pred uzavretím zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 a ani záznam zo dňa 07. 01. 2008, nakoľko tento záznam je vyhotovený po uzavretí zmluvy zo dňa 04. 01. 2008 (a je vlastne reakciou na jej uzavretie), ale samotné uzavretie tejto zmluvy ešte neznamenalo aj skutočné vykonanie sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o. v prospech žalobcu a v dôsledku samotného uzavretia tejto zmluvy ešte nemohla žalobcovi vzniknúť povinnosť zaplatiť za dodanie služby. Je nepochybné, že tento záznam konateľa žalobcu nie je reakciou na uzavretie zmluvy zo dňa 06. 03. 2008, nakoľko dňa 07. 01. 2008 nemohol vedieť, že dňa 06. 03. 2008 podpíše zmluvu so spoločnosťou DELVITA a.s. Naviac neuniklo pozornosti súdu, že faktúrou zo dňa 08. 02. 2008 spoločnosť FEPO, s.r.o. fakturovala žalobcovi spracovateľský poplatok podľa zmluvy zo dňa 01. 02. 2008, pričom žalobca žiadnu takúto zmluvu v priebehu daňovej kontroly ani nepredložil a zo zmluvy, ktorú predložil (t. j. zmluva zo 04. 01. 2008) možnosť fakturácie žiadneho spracovateľského poplatku ani nevyplýva.
Dodanie sprostredkovateľských služieb spoločnosťou FEPO, s.r.o., resp. dôvod na fakturáciu spracovateľského poplatku zo strany tejto spoločnosti teda žalobca nevedel reálne preukázať a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sama skutočnosť, že žalobca predložil účtovné doklady - faktúry, zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 04. 01. 2008 uzavretú medzi ním ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom a zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovaných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú medzi spoločnosťou DELVITA a.s. ako objednávateľom služieb a ním ako poskytovateľom služieb (o ktorej tvrdil, že bola uzavretá ako dôsledok vykonania sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o.) ešte neznamená, že služba sprostredkovania bola žalobcovi skutočne spoločnosťou FEPO, s.r.o. i dodaná. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalobcom tvrdený dodávateľ sprostredkovateľskej služby nepotvrdil, že by v prospech žalobcu vykonal sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 smerujúcu k uzavretiu zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008 a inými dôkaznými prostriedkami žalobca vykonanie a dodanie sprostredkovateľských služieb nepreukázal.
S poukazom na takto zistený skutkový stav i súd dospel k rovnakému názoru ako žalovaný a to, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne vykonanie a dodanie deklarovanej sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o. a ani nevysvetlil fakturáciu „spracovateľského poplatku“ touto spoločnosťou. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie služby (sprostredkovateľskej činnosti), ani dôvod fakturácie „spracovateľského poplatku“, teda dodanie reálneho plnenia, v dôsledku čoho nebolo možné ani výdavky vynaložené na úhradu vyššie uvedených štyroch faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. v celkovej sume 4.170.840,- Sk uznať ako daňové výdavky, a to s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie služby a zaplatenie jej ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia sprostredkovateľskej služby.
Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť záver, že výdavky ktoré mal žalobca zaplatiť na úhradu faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako „spracovateľský poplatok“ nespĺňajú náležitosti daňového výdavku, nakoľko v daňovom konaní nebolo preukázané, že zaúčtovanie týchto výdavkov, ktorými si žalobca znížil základ dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008, bolo v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov potom žalobcom vynaloženú sumu na úhradu týchto faktúr nemožno považovať ako daňovo uznateľný výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Pre uznanie daňového výdavku (nákladu) v predmetnej veci nepostačuje len zaúčtovanie faktúr v účtovníctve žalobcu a zaplatenie fakturovaných súm, ale rozhodujúce je, či došlo k naplneniu zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 podľa dohodnutých zmluvných podmienok medzi spoločnosťou žalobcu ako záujemcu o sprostredkovanie a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom. Podľa názoru súdu nebol naplnený predmet sprostredkovania podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, resp. podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008 (ktorú žalobca ani nepredložil), čo vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania (výsluch bývalého konateľa spoločnosti FEPO, s.r.o. a výsluchov štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVTA a.s.), a preto výdavky žalobcu vynaložené na úhradu vyššie uvedených faktúr nie je možné zahrnúť medzi daňové výdavky v zmysle ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008. Žalobca teda nepreukázal vecnú súvislosť výdavkov vynaložených na úhradu štyroch faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008, resp. 04. 01. 2008 s uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008.
K námietkam žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania je potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu, resp. nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne skutočností ním uvedených (a správcom dane preverovaných) v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/18/2011).
Vždy je však potrebné v daňovom konaní vziať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane a z neho vychádzať. Rozpory medzi formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú vždy podľa skutočného obsahu kontrolovaného úkonu. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní však spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a teda preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje vynaložené výdavky do daňových výdavkov znižujúcich základ dane, je jeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Správca dane v daňovom konaní zasa preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Jeho úlohou je na základe daňovej kontroly zistiť, objasniť a overiť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, vrátane uskutočnenia tvrdenej daňovej transakcie, a to v záujme správneho určenia daňovej povinnosti. Môže pritom použiť všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, najmä rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (ust. § 24 ods. 4 zák .č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Súd je toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a ani následného daňového konania žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal, že si dôvodne uplatnil výdavky vynaložené na úhradu faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. do daňových výdavkov. Dôkazné bremeno v tomto smere jednoznačne zaťažuje žalobcu, pričom žalobca túto dôkaznú povinnosť neuniesol, keď nepreukázal, že spoločnosť FEPO, s.r.o. vykonala v jeho prospech sprostredkovateľské služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, resp., že mu tieto služby dodala. Na preukázanie uvedeného nepostačuje vystavenie faktúry, v konkrétnom prípade vystavenie faktúr spoločnosťou FEPO, s.r.o. ani ich zaplatenie zo strany žalobcu. Žalobcom predložené listinné doklady (štyri faktúry, zmluva o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych dokladov zo dňa 06. 03. 2008, záznam z mailovej komunikácie zo dňa 20. 11. 2007 a 21. 11. 2007) jednoznačne nie sú dokladom preukazujúcim, že spoločnosť FEPO, s.r.o. vykonala v prospech žalobcu sprostredkovateľské služby, a teda nie je preukázaná ani dôvodnosť vynaložených výdavkov a dôvodnosť zníženia základu dane v zdaňovacom období roku 2008. Súd je toho názoru, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a na preukázanie dôvodnosti uplatnenia vynaložených výdavkov do daňových výdavkov, pričom v dostatočnom rozsahu i sám vykonal potrebné zisťovania, a to najmä dožiadaním na príslušnom Daňovom úrade v Trenčíne a Daňovom úrade v Dubnici nad Váhom (za účelom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti FEPO, s.r.o. a preverenia spoločnosti FEPO, s.r.o.), dožiadaním na českú daňovú správu o vykonanie výsluchu štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVITA a.s., avšak ani vykonané dokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia daňových výdavkov zo strany žalobcu. Za dôkaznej situácie, ktorá v priebehu daňovej kontroly na základe vykonaného dokazovania vznikla, je i súd toho názoru, že ani výsluch Ing. Petra Němca, účtovníka spoločnosti DELVITA a.s., by nemohol túto dôkaznú situáciu zvrátiť, nakoľko bývalý konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. nepotvrdil vykonanie sprostredkovateľskej činnosti na základe zmluvy zo dňa 04. 01. 2008 pre žalobcu, štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. nepotvrdili, že zmluva zo dňa 06. 03. 2008 bola uzavretá ako dôsledok sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o. a napokon mailová komunikácia medzi Ing. Petrom Němcom a žalobcom (v prípade, že sa uskutočnila) jednoznačne nebola vykonaná na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, ale ešte pred jej uzavretím.
Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie na základe ním predložených dokladov a vykonaného dokazovania správca dane zistil a konštatoval, že faktúry zo dňa 08. 02. 2008,
15. 07. 2008, 10. 10. 2008 a 30. 11. 2008 boli vystavené bez toho, aby žalobca preukázal uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, čo je základnou podmienkou uplatnenia daňových výdavkov. Obchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúru a zmluvy), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v rámci daňovej kontroly a daňového konania žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je dôvodná pochybnosť, či mu bola vôbec dodaná služba zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o., (ktorá túto službu fakturovala ako spracovateľský poplatok, čo neobjasnil ani bývalý konateľ žalobca, ktorý žalobcu v priebehu daňovej kontroly zastupoval) a nebolo ani preukázané, že žalobca v dôsledku dodania tejto služby uzavrel dňa 06. 03. 2008 zmluvu so spoločnosťou DELVITA a.s.. Uvedené znamená, že žalobca nepreukázal vecnú súvislosť a účelnosť vynaložených výdavkov, ktoré potom nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov podľa ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe k spôsobu výsluchu svedkov, je potrebné uviesť, že výsluch svedka Petra Ferenčíka bol podľa názoru súdu vykonaný v súlade s ust. § 7 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase jeho výsluchu a v spôsobe vykonania tohto výsluchu, ako i v spôsobe kladenia otázok tomuto svedkovi, ktorý žalobca namietal, súd nezistil žiadne pochybenia.
Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že pokiaľ správca dane ako daňovo preukázateľné výdavky neuznal výdavky súvisiace so sprostredkovaním, mal legálnu možnosť stanoviť zvýšenie výnosov budúcich období, nie však ich zdanenie v zdaňovacom období roku 2008. Ani túto námietku však súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko dôvodom na zníženie výnosov nie je neuznanie daňových výdavkov z dôvodu ich nepreukázateľnosti a spôsob účtovania výnosov u žalobcu správca dane ani žalovaný nespochybnili.
Pokiaľ právny zástupcu žalobcu na pojednávaní tvrdil, že žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty a čiastočne uznal argumentáciu žalobcu, k tomuto tvrdeniu sa súd nemôže vyjadriť, nakoľko takéto rozhodnutie sa v predloženom administratívnom spise nenachádza a nepredložil ho ani právny zástupca žalobcu. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2013 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2008 a prípadnými ďalšími rozhodnutiami sa súd v tomto konaní nemohol zaoberať.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2013 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd sa so závermi daňových orgánov stotožnil a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).