Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7Cb/4/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi Jozef Šaranko- STEAM, Železničná 6 Veľký Krtíš, IČO: 03 325 259, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/A, o zaplatenie 99.289,70 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.991.204,-- Sk istiny spolu s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že tento podľa správy Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši, ČVS:ORP-762/OVK-LC-2005 zo dňa 21. 04. 2007, vykonával dňa 07. 11. 2005 v doobedňajších hodinách v meste Veľký Krtíš na ulici T. X v miestnej bytovke výmenu stupačkových rozvodov na základe zmluvy o dielo uzavretej zo Spoločenstvom vlastníkov bytov Juh- Veľký Krtíš, T. X, pričom pri týchto prácach v miestnosti WC na jedenástom poschodí odpílili vodovodné potrubia teplej vody a studenej vody bez toho, aby uskutočnili protipožiarne opatrenia, čo malo za dôsledok, že asi o 13:08 hod. od rozžeravenej okuje a odlietajúcich iskier, pri rezaní vodovodných potrubí došlo k zapáleniu materiálu v miestnosti WC, následne k prenosu požiaru na nižšie poschodie a k poškodeniu bytov a ich zariadenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že voči odporcovi je vedené trestné konanie pod sp. zn. , zároveň uviedol, že na základe poistnej zmluvy č. 541042 uzavretej s poškodeným spoločenstvom vyplatil navrhovateľ poistné plnenie vo výške 2.432.060,-- Sk a zároveň na základe poistnej zmluvy uzavretej s poškodenou R. L., poistné vo výške 4.420,-- Sk a X. Y. poistné vo výške 250.036,-- Sk. Ďalej na základe poistnej zmluvy s poškodeným C. F. vyplatil poistné vo výške 4.688,-- Sk a C. Y. v dôsledku uzavretej poistnej zmluvy 300.000,-- Sk, spolu celkom 2.991.204,-- Sk, pričom predmetná škoda je uplatňovaná v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy vydaním platobného rozkazu. Okresný súd vo Veľkom Krtíši Platobným rozkazom zo dňa 14. 01. 2008, č. k. -187 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom, proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor odporca, pričom tento v odpore uviedol, že v danom prípade je potrebné skúmať zodpovednostný vzťah podľa O. z. vo všetkých jeho zákonných náležitostiach a predovšetkým zistiť, či v návrhu tvrdené porušenie požiarnych predpisov, ktoré namieta odporca je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda, či je tu daný základ zodpovednostného vzťahu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu zo dňa 28. 02. 2008 (na č. l. 24), uviedol, že v danom prípade sa domáha nároku na náhradu škody v rámci občiansko-právneho konania a pre prejednanie a rozhodnutie nie je v zásade rozhodujúce, či škoda vznikla trestným činom, pričom odporca za škodu zodpovedá v zmysle ustanovenia , keďže svojim konaním porušil viacero právnych povinností z oblasti ochrany pred požiarmi. V predmetnom vyjadrení navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle publikovanej judikatúry skutočnou škodou podľa zákonných ustanovení je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého vzťahu. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením veci do predchádzajúceho stavu (náklady na obstaranie veci toho istého druhu, alebo podobné). Pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti preto vyplatili poistné plnenia v rozsahu skutočnej škody. Na pojednávaní dňa 16. 04. 2008 navrhovateľ žiadal súd, aby prerušil konanie vedené na tunajšom súde, vedené pod sp. zn. a to až do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn .

Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 24. 04. 2008 prerušil uvedené konanie a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. , predmetné uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 05. 2008, následne potom rozhodnutím zo dňa 09. 06. 2009 uznesením č. k. -234 bolo prerušené konanie a to do právoplatného skončenia veci podľa ustanovenia , predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 06. 2009. Súd potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok vydaný v trestnej veci vedený pod sp. zn. vykonal dokazovanie jednak výsluchom odporcu a svedkov, oboznámením sa so spisom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. , výpočtom poistného plnenia, zmluvou o dielo, zároveň na pojednávaní dňa 25. 09. 2013 navrhovateľ predniesol zmenu petitu týkajúcu sa uplatnenia si nároku, ktorý si navrhovateľ uplatnil podľa ustanovenia , na miesto pôvodne uplatneného nároku podľa ustanovenia . Odporca vzniesol proti uplatnenému nároku námietku premlčania, keďže pôvodne si navrhovateľ uplatnil nárok podľa ustanovenia až následne zmenou právnej kvalifikácie si uplatnil nárok podľa ustanovenia .

Podľa ustanovenia , , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania sám vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy tým, že si uplatnil nárok na zaplatenie uvedenej čiastky z titulu náhrady škody v zmysle ustanovenia (zodpovednosť za zavinenie) z dôvodu, že na základe správy Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši ČVS:ORP-762/OVK-LC-2005 zo dňa 21. 04. 2007 zistil, že navrhovateľ vykonal dňa 07. 11. 2005 v doobedňajších hodinách v Meste Veľký Krtíš na ulici T. Č.. X, miestnej bytovky výmenu stupačkových rozvodov na základe zmluvy o dielo, pričom pri týchto prácach v miestnosti WC na jedenástom poschodí odpílil vodovodné potrubie teplej a studenej vody bez toho, aby uskutočnil protipožiarne opatrenia, čo malo za dôsledok, že asi o 13:08 hod. od rozžeravenej okuje a odlietajúcich iskier pri rezaní vodovodných potrubí došlo k zapáleniu materiálu v miestnosti WC a následne k prenosu požiaru na nižšie poschodia a k poškodeniu bytov a ich zariadenia. Navrhovateľ až vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 25. 09. 2013 uplatnil zaplatenie žalovanej sumy podľa ustanovenia , kedy si uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku zodpovednosti právnickej, resp. fyzickej osoby za škodu spôsobenú jej prevádzkovou činnosťou.

Vzhľadom na to, že v občianskom súdnom konaní navrhovateľ vymedzuje uplatnený nárok a to určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera, súd bol toho názoru, že jeho podanie zo dňa 25. 09. 2013 je treba považovať za zmenu návrhu podľa a to z toho dôvodu, že navrhovateľ síce požadoval rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu, než ako ho sám uviedol v pôvodnom návrhu zo dňa 30. 10. 2007. Porovnajúc znenie skutkového základu uvedeného v návrhu na začatie konania a skutkového základu uvedeného vo vyjadrení navrhovateľa na pojednávaní dňa 25. 09. 2013, podľa názoru súdu je možné jednoznačne konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Podľa názoru súdu ide o

zmenu návrhu a za zmenu návrhu treba považovať aj procesný úkon, ktorým navrhovateľ, hoci požaduje rovnaké plnenie tak následne činí na základe iných skutočností než tých, ktoré uviedol v pôvodnom návrhu. Je síce pravdou, že navrhovateľ nenavrhol súdu zmenu návrhu podľa ustanovenia , pričom však podľa názoru súdu k zmene návrhu došlo, súd preto potom bol povinný sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca vo vzťahu k takto zmenenému návrhu. V danom prípade, podľa názoru súdu je rozhodujúca tá skutočnosť, že ku zmene návrhu došlo dňa 25. 09. 2013 a z tohto pohľadu bolo potrebné posúdiť aj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a ako už bolo uvedené, aj otázku vznesenej námietky premlčania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2008 , kedy za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorý žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, pri práve na náhradu škody sa toto premlčí v subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie (nadobudne vedomosť) o škode (nie len o tom, že mu škoda vznikla, ale aký je jej rozsah) a o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. V prípade škody na veciach je začiatok plynutia premlčacej doby viazaný na okamih, kedy poškodený zistil zničenie veci, resp. stratu veci a keď je objektívne možné vyčísliť náklady na jej opravu. Podľa názoru súdu, navrhovateľ sa o škode dozvedel dňa 21. 04. 2007, tak ako to uviedol navrhovateľ v písomne podanom návrhu, avšak najneskôr, kedy sa o škode navrhovateľ dozvedel bol deň 30. 10. 2007, kedy podal návrh na začatie konania, pričom v uvedený deň najneskôr zistil výšku škody a objektívne mohol vyčísliť výšku tejto škody, pričom uvedený deň, teda deň 30. 10. 2007 vlastne ohraničuje aj dátum, kedy sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, kedy v návrhu na začatie konania navrhovateľ označil odporcu, teda Jozefa Šaranka. V zmysle začala plynúť premlčacia doba dňa 30. 10. 2007 a uplynula 30. 10. 2009, pričom navrhovateľ podal návrh na začatie konania (zmenený návrh) dňa 25. 09. 2013. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie , podľa ktorého najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky. Uvedené zákonné ustanovenie ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť. Po jej uplynutí sa nárok na náhradu škody premlčí vždy, aj keď dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Z uvedeného je nesporné, že objektívna premlčacia doba uplynula dňa 30. 10. 2010.

Súd však vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania až na pojednávaní dňa 29. 01. 2014 pri prednese svojho záverečného návrhu, súd vzhľadom na uvedené vykonal dokazovanie a to výsluchom svedkov K.. Y. Y., K.. C. F., K.. T. T., K.. R. G., Y. Š.G., K.. Y. Y., Y. U., Y. U., R. F., ako aj výsluchom samotného odporcu, tiež oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. , výpočtom poistného plnenia, zmluvou o dielo, odporom odporcu, vyjadrením navrhovateľka k návrhu.

Svedok K.. Y. Y. na pojednávaní dňa 11. 12. 2013 uviedol, že v trestnom konaní uviedol znalecký posudok k otázkam vzniku požiaru a k pravdepodobným príčinám vzniku požiaru, pričom pri svojom výsluchu uviedol, že v spracovaných znaleckých posudkoch pre závery trestného konania, ktoré boli v tomto vykonané, je možné rozdeliť pravdepodobné príčiny požiaru k pomere každé po 33 %, pričom on vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že príčiny vzniku požiaru existujú viaceré možnosti, avšak nesúhlasil so závermi jednotlivých posudkov, ktoré ako možný dôvod požiaru uvádzajú požiar z okují, k uvedenému výsledku dospel po preštudovaní všetkých prístupných materiálov, ktoré súvisia jednak so vznikom samotného požiaru a podľa jeho názoru, tým najpravdepodobnejším dôvodom a príčinou vzniku požiaru bol ohorok cigarety, pričom však nevylúčil ani elektrickú inštaláciu, potvrdil svoje závery zo znaleckého dokazovania, ktoré podal v znaleckom posudku pre potreby trestného konania, pričom uviedol, že po jeho odborných, laboratórnych skúškach dospel k záveru, že z okuje môže nastať požiar, ale len okamžite a tvrdil, že keby vznikol požiar týmto spôsobom, bolo by okamžite cítiť dym z degradácie materiálu, na ktorý táto okuja dopadla.

Svedok Y. U. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že vykonával práce na bytovom dome, na ul. Píseckej, kedy on vykonával funkciu parťáka a rozdeľoval prácu pre pracovníkov odporcu, pričom práce, ktoré predstavovali pílenie rúr jadra vykonávali pán F. E. F. a vlastne požiar zistil a sám videl po tom, ako sa vrátili z obeda okolo 13:20 hodiny, kedy už horelo.

Svedok Y. U. na pojednávaní uviedol, že vykonával práce pre odporcu, rozoberal odpadové rúry, jednalo sa o azbestové rúry, ktoré potom rozbíjal kladivom a odnášal, o požiari ani o príčinách vzniku požiaru

nemal žiadne informácie. Potvrdil, že absolvovali všetci pracovníci, ktorí pracovali pre odporcu na predmetnom bytovom dome školenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a protipožiarne školenie, ktoré vykonal K.. G..

Svedok R. F. pri svojom výsluchu uviedol, že u odporcu aj v súčasnej dobe pracuje a v čase, keď došlo k inkriminovanej udalosti, teda k vzniku požiaru, pracoval pre odporcu na bytovom dome T. G.. Č.. X, spiľoval a vyberal rúry z jadra, rozpiľoval stupačky pričom plynové rúry rozpiľovali ručne a vodové rúry rozpiľovali rozbrusovačkou, toto robil spolu s ďalším pracovníkom pánom F., ktorý už je nebohý. F. nosil hasiaci prístroj a vodu vo vedre, potvrdil, že všetci boli preškolení v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia a v protipožiarnej ochrane, školenie vykonal K.. G..

Svedok K.. Y. Y. na pojednávaní dňa 29. 01. 2014 uviedol, že on ako zamestnanec kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach spracovával znalecký posudok a účelom ich účasti pri zisťovaní príčin požiaru bolo jednak zistiť príčinu požiaru a ohnisko a výsledkom ich zisťovania bolo to, že zistili, že požiar vznikol na jedenástom poschodí panelového domu v bytovom jadre v dôsledku prerábania, resp. demontáže kovových rúr v jadre a to tak, že pri tej práci zapadla okuja k horľavému materiálu, ktorý potom neskôr začal tlieť a až prepukol k požiaru. Nevedel uviesť pravdepodobnosť a percento tejto príčiny vzniku požiaru, pričom podľa ich zisťovania, tento dôvod vzniku požiaru sa v tomto konkrétnom prípade javil ako najpravdepodobnejšia príčina požiaru, potvrdil tú skutočnosť, že sa nedá so stopercentnou pravdepodobnosťou, resp. istotou určiť, čo bolo príčinou požiaru, pričom k iným príčinám možnosti vzniku požiaru uviedol, že zo vzoriek, ktoré mali k dispozícii neboli zaistené žiadne, pretože elektrická inštalácia v blízkosti ohniska nebola a neboli zistené žiadne materiály, ktoré by boli schopné sa vznietiť.

Svedok K.. C. F. pri svojom výsluchu uviedol, že v tom čase vzniku požiaru, ako veliteľ jednotky vykonával niektoré úkony, ktoré súviseli so zahasením požiaru, namiesto K.. T., potom ako bol požiar uhasený v spolupráci s políciou vykonával niektoré úkony, niektoré samostatne a niektoré samostatne vykonávala polícia, aby mohli zabezpečiť podklady pre spracovanie odborného posudku, vychádzali z výpovedí zasahujúcich hasičov, pričom všetky údaje, ktoré na mieste požiaru zistil poskytol K.. T. na spracovanie odborného posudku, zabezpečili pre neho zápisnice z výsluchu svedkov v spolupráci s políciou a ostatné podklady potom pre spracovanie odborného stanoviska zisťoval K.. T.. Vo svojom odborom posudku, ktorý bol spracovaný Hasičským a záchranným zborom, najpravdepodobnejšia príčina vzniku požiaru je požiar od uletujúcich iskier, resp. okují, ktoré vznikali pri rozbrusovaní kovových rúr. Tiež ďalej uviedol, že pokiaľ by chcel jednoznačne potvrdiť so stopercentnou istotou príčinu vzniku požiaru, musel by byť predložený konkrétny dôkaz, pričom ich odborné stanovisko bolo založené na nepriamych dôkazoch.

Svedok K.. T. T. pri svojom výsluchu uviedol, že v čase, keď vznikol požiar na sídlisku Juh, ul. Písecká zastával funkciu zisťovateľa príčin požiaru a v čase, keď vznikol požiar, nebol prítomný, bol služobne vzdialený a pri zisťovaní príčin vzniku požiaru ho zastupoval K.. F. a on bol následne poverený spracovaním odborného posudku, pričom pri spracovaní odborného posudku vychádzal z pokladov, ktoré mu boli poskytnuté K.. F., vyjadrením samotného K.. F., ktorý bol prítomný na mieste požiaru, uvedený odborný posudok je potrebný najmä pre orgány činné v trestnom konaní. Ďalej svedok uviedol, že pri spracovávaní odborného posudku sa priklonili k nedbanlivosti, kde pri spracovaní tohto odborného posudku bol použitý termín pravdepodobne, uvedený termín im bol vytknutý, že nie je možné do budúcnosti tento termín použiť, buď sa teda príčina vzniku požiaru zistí, alebo nezistí. Ďalej uviedol, že v súčasnej dobe to hodnotí tak, že príčina požiaru zistená nebola. K možným dôvodom vzniku požiaru, napríklad v dôsledku fajčenia tento svedok uviedol, že informácie ohľadne tejto príčiny zisťovali jednak z ich pozície, ale aj z podkladom orgánov polície, od vyšetrovateľa, ktorý vlastne vylúčili tento dôvod vzniku požiaru, avšak presne si na túto okolnosť nespomína a pri svojich záveroch v odbornom posudku, kedy ako príčinu vzniku požiaru určili nedbanlivosť pri rozbrusovaní kovových materiálov dospeli k tomu najmä tak, že zisťovali, čo sa dialo pred vznikom požiaru, čo by mohlo iniciovať požiar a keďže tieto práce sú spojené s nejakým rizikom, uberali sa týmto smerom. Záverom tento svedok uviedol, že požiar vznikol na sídlisku Juh, ul. Písecká, pokiaľ sa týka samotnej príčiny a vyznačenia tejto príčiny z ich pohľadu je záver, že príčina požiaru je nezistená.

Svedok K.. R. G. pri svojom výsluchu uviedol, že prácami, ktoré mali vykonať pracovníci odporcu na panelovom dome sídlisko Juh, ul. Písecká preškolil pracovníkov odporcu, ktorí mali vykonávať tieto práce o podmienka požiarnej ochrany a to akým spôsobom majú zabezpečovať asistenčnú

protipožiarnu hliadku a pre neho už ďalšie iné úlohy z jeho postavenia nevyplývali. Školenie vykonal v priestoroch pracoviska odporcu, pričom pracovníci odporcu boli riadne preškolení. Jeho úlohou bolo najmä pracovníkov, ktorí budú vykonávať práce na panelovom dome, poučiť o protipožiarnych opatreniach, o ich správaní, ako zriadiť asistenčnú protipožiarnu hliadku a tiež potrebu požiarnych prístrojov a hasiacich prístrojov.

Svedok Y. Š. pri svojom výsluchu uviedol, že v čase rekonštrukčných prác na ul. Píseckej na panelovom dome na sídlisku Juh bol predsedom spoločenstva vlastníkov bytov, jeho úlohou bolo zabezpečiť uzatvorenie zmluvy s firmou, ktorá bude vykonávať jednotlivé práce, pričom z jeho pohľadu mali vykonanú revíziu elektrických rozvodov, ktoré vykonala firma Baláž elektrik a tiež mali vykonanú protipožiarnu kontrolu, ktorá bola platná, jednalo sa o kontrolu hydrantov a zabezpečenia protipožiarnej techniky, ktorú urobil pán F., pričom pokiaľ sa týka vzniku samotného požiaru, v čase jeho vzniku on prítomný nebol a na miesto požiaru sa on dostavil niekedy o štvrť na tri poobede.

Podľa ustanovenia 420a ods. 1, 2, 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená: a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Súd posúdil i nárok navrhovateľa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, pokiaľ by tento nebol premlčaný a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá bola spôsobená jeho prevádzkovou činnosťou. Zákon, v ustanovení § 420a upravuje zodpovednosť každej právnickej, alebo fyzickej osoby za škodu spôsobenú jej prevádzkovou činnosťou, pričom v zmysle zákona je možné prevádzkovú činnosť vymedziť ako organizovanú, cieľavedomú činnosť bez ohľadu na to, o akú činnosť ide. Subjektom zodpovedným za škodu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je ten, kto škodu spôsobil pri prevádzkovej činnosti tak, ako je táto vymedzená v tomto ustanovení. Zodpovedným subjektom je spravidla podnikateľ (fyzická, alebo právnická osoba), ktorý prevádzkovú činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Škoda môže byť spôsobená nie len osobne zodpovedným subjektom, fyzickou, alebo právnickou osobou, alebo aj inou osobou, ktorú táto osoba použila vo svojej prevádzke. Predpokladom zodpovednosti podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona nie je protiprávny úkon, ale určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, teda jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je založená na existencii predpokladov a to jednak existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi týmito. Pretože v ustanovení ide o objektívnu zodpovednosť, nemusí poškodený pri uplatňovaní svojho nároku dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa a ani jeho zavinenie, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. Súd, pokiaľ sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou bol toho názoru, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by udalosť, to je požiar, ktorý vznikol v panelovom dome na sídlisku Juh, ul. Písecká bol vyvolaný prevádzkovou činnosťou odporcu, keďže s poukazom na vykonané dokazovanie nebolo preukázané, to, že samotný požiar vznikol v dôsledku vykonávanej pracovnej činnosti, pracovníkmi odporcu, v tejto súvislosti súd poukazuje na svedeckú výpoveď jednak K.. T. T.Á., ktorý pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29. 01. 2014 uviedol, že pokiaľ sa týka príčin vzniku požiaru na uvedenom bytovom dome sa príčinu vzniku požiaru nepodarilo zistiť, zároveň súd v tomto odkazuje aj na trestné konanie vedené na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. . Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 06. 2013 č. k. , ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. 12. 2012 č. k. -1605, ktorým oslobodil odporcu spod obžaloby odmietol z odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a na strane 4 predmetného uznesenia (č. l. 1645), zaujal k príčinám vzniku požiaru stanovisko a záver v tom smere, že napriek tomu, že ohľadom príčiny požiaru bolo vypracovaných viac znaleckých posudkov, všetky znalecké posudky hovoria len o pravdepodobnej príčine požiaru, tak, že do úvahy je potrebné brať všetky varianty podľa

podaných znaleckých posudkov. Uvedené vlastne podporne usvedčuje aj tvrdenie Ing. T. T., ktorý pri svojom výsluchu ako svedok na pojednávaní, keďže on bol určený ako zisťovateľ požiaru, uviedol, že príčinu požiaru sa nepodarilo zistiť. Zároveň v tejto súvislosti súd tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v predmetnom uznesení (str. 6 tohto rozhodnutia, č. l. 1647), kedy krajský súd sa stotožnil s právnymi závermi oslobodzujúceho rozsudku a poukázal na to, že Jozef Šaranko si v podstate splnil všetky povinnosti, ktoré mal ako dodávateľ stavebných prác, kedy sám nebol účastníkom stavebného konania a nemohol túto povinnosť preniesť na dodávateľa. Protipožiarne opatrenia odporcu boli uskutočnené v súlade so , kedy podľa vyhodnotenia týchto protipožiarnych opatrení Krajským súdom v Banskej Bystrici odporca vytvoril všetky predpoklady po organizačnej a bezpečnostnej stránke, aby vykonal práce v súlade so zmluvou o dielo a platnými právnymi predpismi. Zo strany odporcu bol vydaný príkaz 17/2005 v zmysle vyhlášky o protipožiarnej prevencii s uvedením postupu prác so zabezpečením požiarnej ochrany, s uvedením člena protipožiarnej ochrany. Z predmetného rozhodnutia súdu mal súd preukázané, že pracovníci odporcu vykonávajúci práce na základe zmluvy o dielo uzavretej so spoločenstvom Juh- Písecká ul. svojim pracovným výkonom a konaním, ktoré spočívalo v odpiľovaní vodovodného potrubia rozbrusovacou pílou neprekročili hranice bezpečnostného rizika, zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí, ktorým sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu vo Veľkom Krtíši uviedol, že zásadný vplyv na vznik požiaru malo aj pochybenie objednávateľa spočívajúce v neohlásení stavby mestskému úradu. Keďže potom súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou navrhovateľ nepreukázal, pokiaľ by nárok navrhovateľa na uplatnenie žalovanej sumy nebol premlčaný, musel by tento návrh zamietnuť z uvedeného dôvodu.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom, alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže odporca mal v konaní úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.