Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-289-2012.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/289/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Magdalény Krajčovičovej a JUDr. Ľubice Spálovej v právnej veci navrhovateľa Agromart, a. s., Trakovice 1, IČO: 36 270 45, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Polákom, advokátom, Senica, Hurbanova 18, proti odporcom: 1/ X. V., narodenému XX.X.XXXX a 2/ V. V., narodenej XX.XX.XXXX, obom bytom Q., I. XXXX, zastúpeným JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Dolný Kubín, Radlinského 1718, o určenie splatnosti dlhu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica z 22. mája 2012 č. k. 10C/50/2011-313, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, Dolný Kubín, Radlinského 1718.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh o určenie splatnosti dlhu a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 2 546,73 eur.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 564, § 657, § 145, § 531 ods. 1 a 3 a § 570 Občianskeho zákonníka a postúpením neexistujúceho záväzku vyplývajúceho z neplatnej zmluvy o pôžičke. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ 1.3.2011 nadobudol na základe zmluvy o postúpení žalovanú pohľadávku od postupcu spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o., ktorá mala vzniknúť zo zmluvy o pôžičke uzavretej ústne 20.1.2003 medzi konateľom veriteľa Ing. P. V. a odporcom 1/ vo výške 34 908,38 eur, pričom splatnosť pôžičky bola ponechaná na vôli dlžníka. Pasívnu legitimáciu odporkyne 2/ odôvodnil tým, že i napriek tomu, že zmluva o pôžičke bola dojednaná len s odporcom 1/, odporkyňa v 2/ v čase spornej zmluvy o pôžičke bola manželkou odporcu 1/, pričom v rozhodnom čase s odporcom 1/ nemali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené. Vychádzal z toho, že zo zmluvy o pôžičke z 20.1.2003 vznikol záväzok veriteľovi vyplatiť finančné prostriedky odporcom a odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne požičané peniaze vrátiť. Existenciu uzavretia tejto zmluvy odporcovia nevyvrátili, práve naopak odporca 1/ potvrdil jej uzatvorenie identifikovaním svojho podpisu na výdavkovom pokladničnom bloku z 20.1.2003, avšak poprel obdržanie finančných prostriedkov od veriteľa, nakoľko absentuje príjmový pokladničný doklad preukazujúci ich prevzatie. Dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke bez fyzického odovzdania peňazí z pôžičky neprišlo, t. j. neprišlo k zavŕšeniu procesu uzavretia zmluvy o pôžičke. Vyvodil, že k reálnemu odovzdaniu peňazí neprišlo, keďže predmetná zmluva o pôžičke mala v zmysle ustanovenia § 570 Občianskeho zákonníka slúžiť na nahradenie doterajšieho záväzku spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. voči spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o.,
za ktorú konala odporkyňa 2/ vo výške 34 908,38 eur. Zákon v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka síce pripúšťa, že nový záväzok sa môže líšiť od dovtedajšieho záväzku predovšetkým svojím zaväzovacím dôvodom, predmetom plnenia alebo obsahom a teda pripúšťa aj, aby účastníci doterajšieho záväzku tento nahradili novým záväzkom, a to aj zmluvou o pôžičke, avšak jej účastníkmi v danom prípade mala byť spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. ako veriteľ a spoločnosť Stajňa Patrik, s. r. o. ako dlžník, iba žeby odporca 1/ alebo odporkyňa 2/ pred uzavretím zmluvy o pôžičke od spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka prevzali dlh, ktorú skutočnosť v konaní navrhovateľ nepreukázal. Sporná zmluva o pôžičke z 20.1.2003 z právneho hľadiska nemohla slúžiť na vyššie uvedený účel, pričom na tomto závere nemení nič ani spôsob účtovania veriteľa o týchto pohľadávkach. Spornú zmluvu o pôžičke preto posudzoval samostatne a vychádzajúc z toho, že veriteľ si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke nesplnil a teda nikdy reálne neodovzdal odporcom finančné prostriedky vo výške 34 908,38 eur, ani odporcom nikdy nemohla vzniknúť povinnosť vrátiť finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke, ktorá im reálne nebola poskytnutá. Uvedené závery nepovažoval vyvrátenými ani notárskou zápisnicou, nakoľko sama svedkyňa na pojednávaní vyvrátila svoje tvrdenia tam uvedené tým, že uviedla, že nikdy nevidela fyzické odovzdanie pôžičky 34 908,38 eur odporcovi 1/. Rovnako dôkazom opaku nepovažoval ani predložený výdavkový pokladničný doklad z 12.5.2004 na 7 349,13 eur, vystavený, vypísaný a vlastnoručne podpísaný odporkyňou 2/ za účelom úhrady pôžičky, nakoľko de iure, pokiaľ neboli finančné prostriedky zo spornej zmluvy o pôžičke poskytnuté, ani úhrada z 12.5.2004 nemohla byť plnením tejto pôžičky. Vyslovil záver, že veriteľ spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. postúpila na navrhovateľa neexistujúcu pohľadávku. Nárok navrhovateľa nepovažoval premlčaným z dôvodu, že odporca 1/ sa s veriteľom pri dojednávaní obsahu zmluvy o pôžičke dohodli tak, že jej splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka, pričom z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas splnenia dlhu v zmysle ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka nepodlieha premlčaniu ( R 11/1988). Preto, pokiaľ by bola zmluva o pôžičke platne uzavretá, námietka premlčania odporcov by bola nedôvodná. Rozsudok vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O. s. p. „) a úspešnosťou odporcov v konaní, ktorým priznal náhradu trov konania titulom ich právneho zastúpenia advokátom v konaní vo výške 2 546,73 eur. Výšku odmeny stanovil v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny v mysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, keďže v danom prípade ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, vo výške 57 eur v roku 2011 a 58,69 eur v roku 2012 za 10 úkonov právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia z 18.5.2011 po 57 eur, oznámenie o prevzatí zastupovania a vyjadrenie k žalobe z 20.5.2011 po 57 eur, vyjadrenia : zo 7.9.2011 po 57 eur, z 27.3.2012 po 58,69 eur, z 20.4.2012 po 58,69 eur, účasť na pojednávaní 2.6.2011 po 57 eur, 30.8.2011 po 57 eur, 30.9.2011 po 57 eur, 27.3.2012 po 58,69 eur a 24.4.2012 po 58,69 eur. Odporcom prisúdil aj 12 x paušálnu náhradu výdavkov po 7,41 eur za rok 2011 = 88,92 eur, 8 x paušálnu náhradu výdavkov po 7,63 eur v roku 2012 = 61,04 eur, cestovné 670,91 eur a náhrada za stratu času 749,64 eur [rok 2011 - 3 (12 x 12,35 euro) a rok 2012 - 2 (12 x 12,71 eur].
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby súd určil splatnosť dlhu odporcov voči navrhovateľovi vo výške 27 559,25 eur najneskôr do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v zmysle § 221 ods. 1 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O. s. p. Nesprávne právne posúdene veci videl v závere, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi iba dvomi spôsobmi - bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním hotovosti krátkou cestou. Podľa odvolateľa, v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka k prenechaniu peňazí dochádza aj inými bezhotovostnými spôsobmi, napríklad prevzatím dlhu, započítaním voči inej pohľadávke a podobne, ktoré plnia tú istú ekonomickú funkciu - reálne získanie peňažnej čiastky dlžníkom na úkor veriteľa. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2011 ÚS 303/2011 - 10, z ktorého vyplýva, že aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým odovzdaním peňazí alebo napríklad bezhotovostným spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že k prenechaniu peňazí pri pôžičke môže prísť aj akýmkoľvek bezhotovostným spôsobom, nie iba výlučne bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/55/1998 možno dospieť k záveru, že vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, z čoho vyplýva, že rozhodujúce je skutočné odovzdanie a nie spôsob skutočného
odovzdania. V danej veci dlžníci reálne získali bezhotovostným spôsobom na úkor veriteľa skutočné peniaze v hotovosti do svojej výlučnej dispozície. Podľa odvolateľa, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko dospel ku skutkovému zisteniu, že reálne neprišlo k odovzdaniu peňazí dlžníkom. Ku skutočnému reálnemu odovzdaniu peňazí dlžníkom bezhotovostným spôsobom prišlo tak, že dlžníci získali predmetnou zmluvou o pôžičke právny titul, aby si tieto skutočné peniaze reálne vybrali v hotovosti zo svojej spoločnosti, nakoľko došlo k zániku dlhu tejto spoločnosti voči veriteľovi a vzniku pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (odporcom), a na základe tohto titulu si odporcovia tieto peniaze zo svojej spoločnosti aj reálne vybrali v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Odporcovia tak získali právny titul na reálny prístup ku skutočným peniazom v hotovosti vo výške pôžičky, ktoré reálne peniaze sa tak dostali do ich výlučnej dispozície dlžníkov, pričom veriteľ nemal žiadnu možnosť do tejto výlučnej dispozície dlžníkov s peniazmi v hotovosti akýmkoľvek spôsobom zasahovať a túto ovplyvňovať. Je tak výlučne vecou odporcov, akým spôsobom naložili s reálnymi peniazmi v hotovosti, ktoré na základe pôžičky od veriteľa získali. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj fakt, že odporca 1/ 12.5.2004 časť tejto pôžičky veriteľovi vrátil v hotovosti. Poukázal na úmyselné konanie odporcov v rozpore s dobrými mravmi, ktorí nepredložili súdu účtovné doklady svojej spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o., z ktorých by jednoznačne vyplynulo, že si sumu pôžičky reálne vybrali v hotovosti z tejto spoločnosti, ktorí účtovné doklady tejto spoločnosti za rozhodujúce obdobie skartovali.
Odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 219 O. s. p. a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur za vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky číslo 655/2004 Z.. vo výške 58,69 eur s paušálnou náhradou výdavkov 7,63 eur + 20 % DPH. Odvolanie navrhovateľa považovali nedôvodným a argumenty v ňom obsiahnuté nespôsobilými spochybniť správnosť záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že k reálnemu odovzdaniu peňazí veriteľom dlžníkom prišlo, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že navrhovateľ alebo jeho právny predchodca, prenechali peňažné prostriedky dlžníkom, či už v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 303/2011 - 10 z 23.6.2011 nevyplýva záver, že k prenechaniu peňazí pri pôžičke môže prísť akýmkoľvek bezhotovostným spôsobom, nakoľko predmetné rozhodnutie sa vôbec nezaoberalo výkladom pojmu bezhotovostným spôsobom. O fiktívnosti a nereálnosti zmluvy o pôžičke svedčí, podľa odporcov aj fakt, že hoci v žalobnom návrhu z 12.4.2011 žalujúca strana tvrdí, že pôžička bola odporcom poskytnutá v hotovosti, neskôr v priebehu konania, keď sa preukázalo, že k žiadnemu hotovostnému odovzdaniu peňazí zo strany veriteľa nedošlo, založil svoj návrh na tvrdení, že peňažné prostriedky boli poskytnuté bezhotovostne. V konaní však navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ poskytol, hoci aj bezhotovostne nejaké peňažné prostriedky odporcom, a teda nepreukázal že bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej bolo aj plnené.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.
Predmetom konania je určenie splatnosti dlhu ponechaného na vôli dlžníka.
Navrhovateľ v návrhu, doručenom súdu prvého stupňa 12.4.2011, si uplatnil právo na určenie splatnosti dlhu odporcov voči navrhovateľovi vo výške 27 559,25 eur najneskôr do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 1.3.2011 uzavretej so spoločnosťou V a V Slovakia, s. r. o. ako postupcom a ním ako postupníkom, nadobudol pohľadávku, ktorej existenciu preukazovala notárska zápisnica a pokladničné doklady. Odporcovia navrhli návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu neplatnosti zmluvy o pôžičke z 20.1.2003.
Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Ak sa v zmluve čas plnenia ponechal na vôľu účastníka, môže sa stať, že splnenie dlhu bude bezdôvodne odkladať. V takom prípade toto ustanovenie poskytuje veriteľovi potrebnú právnu ochranu a umožňuje mu podať návrh na súd, aby čas splnenia určil svojím rozhodnutím súd. Pri určovaní času splatnosti pohľadávky treba vychádzať z konkrétnych okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, a to aj so zreteľom na dôvody, ktoré viedli k tomu, že čas plnenia bol ponechaný na vôľu dlžníka, na platobnú neschopnosť dlžníka a naliehavosť potreby veriteľa, pričom vec bude treba posúdiť aj z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi (§ 3). Súdne rozhodnutie bude obsahovať iba výrok, ktorým sa určuje čas splatnosti pohľadávky a ktoré bude v tomto smere nahrádzať vôľu dlžníka (§ 161 ods. 3 OSP), bez toho, aby sa v ňom súčasne dlžníkovi uložila aj povinnosť plniť. Preto rozhodnutie vydané v zmysle § 564 nie je podkladom na výkon rozhodnutia.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. V týchto prípadoch čas plnenia určí súd na návrh veriteľa podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564).
Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou (ods. 3).
Z výpovede svedkyne I. Q., ktorá pracovala v spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o., v rokoch 1998 až 2007 ako sekretárka a pomocný účtovník vyplynulo, že podľa pokynu Ing. V. vystavila výdavkový pokladničný doklad na 34 908,38 eur 20.1.2003 a následne 12.5.2004 vystavila príjmový pokladničný doklad na 7 349,13 eur. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že výdavkový pokladničný doklad z 20.1.2003 bol pôžičkou pre odporcu 1/, ktorou sa vlastne nahradili dlžné sumy z faktúr : číslo 920311 vystavenej 15.12.2002 na 7 349,13 eura na spoločnosť Stajňa Patrik, s. r. o. a číslo 920312 vystavenej 15.12.2002 na 27 559,25 eur na rovnakú spoločnosť, ktorý doklad osobne odovzdala Ing. V. v jeho kancelárií za prítomnosti odporcu 1/. Uvedeným spôsobom pohľadávka vyplývajúca z oboch faktúr z kolónky pohľadávky sa presunula do kolónky pohľadávky voči fyzickej osobe, odporcovi 1/, avšak nikdy nevidela reálne odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 34 908,38 eur odporcovi 1/ .
Svedok Ing. P. V. potvrdil skutočnosti vyplývajúce s výpovede svedkyne Q.. Splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli odporcu 1/, ktorý 12.5.2004 zaplatil 7 349,13 eur v hotovosti k rukám Ing. V. v jeho kancelárií, ktoré peniaze prepočítala svedkyňa Q., ktorá tiež vystavila príjmový pokladničný doklad z 12.5.2004. Uviedol tiež, že vrátenie peňazí z pôžičky nežiadal už skôr súdnou cestou, nakoľko myslel, že odporca 1/ pristúpi k jej dobrovoľnému splneniu. Z osobných dôvodov predal pohľadávku vymáhanú v tomto konaní navrhovateľovi. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že účtovne sa poskytla pôžička fyzickej
osobe, odporcovi 1/ a účtovne sa za firmu prijali peniaze, z firmy sa vydali, takže na súvahe firmy sa to neodrazilo, len s tým, že tieto peniaze sa podpísali pod inú účtovnú položku. Svedok tiež uviedol, že k spôsobu vyplatenia bližšie uvedených faktúr formou pôžičky odporcovi 1/ pristúpil na jeho žiadosť, ktorý ho o takéto riešenie požiadal, nakoľko nemal peniaze. Na uvedenom spôsobe sa dohodol s odporcom 1/ ústne len za ich prítomnosti.
Z notárskej zápisnice sp. zn. N 94/2011, Nz 5633/2011, NCRis 5791/2011 spísanej 17.2.2011 notárkou Mgr. Evou Holčíkovou vyplynulo vyhlásenie svedkyne I. Q. do tejto notárskej zápisnice, okrem iného aj to, že spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o., poskytla odporcovi 1/ pôžičku vo výške 34 908,38 eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti a v plnej výške s tým, že dlžník, odporca 1/ si ju prevzal osobne. O poskytnutí tejto pôžičky bol vyhotovený doklad, výdavkový pokladničný doklad číslo 330012 z 20.1 2003, ktorý bol vlastnoručne podpísaný za veriteľa jej podpisom a za dlžníka odporcom 1/. Splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli odporcu 1/. Odporca 1/ 12.5.2004 zaplatil časť pôžičky vo výške 7 349,13 eur. Podľa jej vedomosti, ku dňu spísania notárskej zápisnice zostávajúcu časť dlhu z pôžičky vo výške 27 559,25 eur odporca 1/neuhradil.
Z výdavkového pokladničného dokladu číslo 330012 z 20.1.2003 vyplýva, že v kolónke vyplatené komu je uvedené meno a priezvisko odporcu 1/, cena s DPH 34 908,38 eur, účel pôžička : P. V., vyhotovil: Q., schválil : V., podpis príjemcu: odporca 1/.
Z príjmového pokladničného dokladu číslo 240033 vyplynulo, že v kolónke firma je uvedené : meno, priezvisko, bydlisko odporcu 1/, cena s DPH 7 349,13 eur, účel : vrátená pôžička, vyhotovil : Q., schválil : V., podpis príjemcu : V..
Z výdavkového pokladničného dokladu číslo 240033 vyplýva, že v kolónke firma je uvedené : meno, priezvisko, bydlisko odporcu 1/, vyplatené komu V a V Slovakia, s. r.o., suma : 7 349,13 eur, účel: uh. pôžičky, vyhotovil : podpis odporkyne 2/.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 1.3.2011 vyplýva, že spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. zastúpená konateľom Ing. P. V. postúpila navrhovateľovi pohľadávku vymáhanú v tomto konaní za sumu 13 779,62 eur.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 1.3.2011 vyplýva, že spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. oznámila odporcom postúpenie pohľadávky vymáhanej v tomto konaní.
Z faktúry číslo 920311 vystavenej 15.12.2002 a splatnej 30.12.2002 vyplýva, že spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o., ako dodávateľ vyfakturoval spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. poradenskú činnosť podľa zmluvy za 2. polrok 2002 vo výške 7 349,13 eur a z faktúry číslo 920312 poradenskú činnosť podľa zmluvy za 2. polrok 2002 v sume 27 559,25 eur.
Zo zmluvy o poradenskej činnosti z 27.1.2003, uzavretej medzi spoločnosťou V a V Slovakia, s. r. o. a spoločnosťou Stajňa Patrik, s. r. o., vyplynulo, že spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. poskytovala od 1.1.2003 spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. činnosti tam bližšie špecifikované za odmenu 331,94 eur mesačne.
Z daňového priznania spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o. za rok 2002 spolu so súvahou, výkazom ziskov a prílohou k účtovnej závierke vyplýva, že táto spoločnosť k 31.12.2002 evidovala dlžné faktúry číslo 920311 a číslo 920312. Z daňového priznania za rok 2003 spolu so súvahou, výkazom ziskov a poznámok k účtovnej závierke vyplýva, že spoločnosť k 31.12.2003 evidovala pohľadávku voči fyzickej osobe - odporcovi 1/.
V danej veci nebolo sporným, že k postúpeniu údajnej pohľadávky zo spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o. na navrhovateľa prišlo zmluvou o postúpení pohľadávky z 1.3.2011 za 13 779,62 eur. Sporným nebolo ani, že k dohode o uzavretí zmluvy o pôžičke malo prísť medzi spoločnosťou V a V, s. r. o. a odporcom 1/ 20.1.2003, ktorá skutočnosť vyplynula z listinného dôkazu, z výdavkového pokladničného dokladu č. 330012 z 20.1.2003, z ktorého vyplynulo, že odporcovi 1/ mala byť vyplatená pôžička vo výške 34 908,38 eur, nakoľko podpis príjemcu - odporcu 1/ odporca identifikoval svojim vlastnoručným podpisom. Sporným však bolo reálne odovzdanie predmetu pôžičky, ktorým mali byť peniaze vo výške 34 908,38 eur. Z výpovedí účastníkov zmluvy - konateľa spoločnosti veriteľa V a V Slovakia, s. r. o. Ing. P. V. a dlžníka odporcu 1/ a ďalšej zúčastnenej osoby svedkyne I. Q. však vyplynulo, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré mali byť predmetom zmluvy o pôžičke nikdy neprišlo. Z ich výpovedí vyplynulo, že na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 330012 z 20.1.2003 prišlo len k účtovnej zmene pohľadávky spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o. voči spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. na inú účtovnú položku, keďže účtovne poskytla spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. pôžičku vo výške jej dlhu voči spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. fyzickej osobe odporcovi 1/. Na uvedenom závere o reálnom neprenechaní peňazí veriteľom dlžníkovi nemení nič ani vyhlásenie svedkyne I. Q. do notárskej zápisnice o odovzdaní peňazí, nakoľko sama svedkyňa pravdivosť svojho vyhlásenia poprela. Uvedená zmluva o pôžičke v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka mala slúžiť na nahradenie doterajšieho záväzku spoločnosti V a V Slovakia, s. r. o. voči spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o., za ktorú konala odporkyňa 2/ vo výške 34 908,38 eur. Zákon v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka pripúšťa, že nový záväzok sa môže odlišovať od doterajšieho záväzku predovšetkým svojim zaväzovacím dôvodom, predmetom plnenia alebo obsahom a teda pripúšťa aj, aby účastníci dovtedajšieho záväzku tento nahradili novým záväzkom, aj zmluvou o pôžičke, avšak musí ísť o účastníkov pôvodného záväzkového vzťahu, v danom prípade nimi mali byť spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. a spoločnosť Stajňa Patrik, s. r. o., o ktorých účastníkov v prípade predpokladaného nového záväzku zmluvy o pôžičke nešlo, nakoľko jej účastníkmi boli na strane veriteľa spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. ale na strane dlžníka ním nebola spoločnosť Stajňa Patrik, s. r. o., ale odporca 1/. Totožnosť osoby odporcu 1/ a odporkyne 2/ by prichádzala do úvahy pri zmene záväzku len v prípade, ak by v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka odporca 1/ alebo odporkyňa 2/ pred uzavretím zmluvy o pôžičke dlh spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. prevzali, ktorú skutočnosť v konaní nikto netvrdil a ani nepreukázal. Z uvedených skutočností preto vyplýva, že zmluva o pôžičke z právneho hľadiska nebola novým záväzkom rovnakých účastníkov pôvodného záväzku, ale záväzkovoprávnym vzťahom samostatným. Na uvedenom závere nič nemení ani spôsob účtovania veriteľa uvedených pohľadávok. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ zmluvu o pôžičke posudzoval samostatne. Správnym bol aj jeho záver o tom, že neprišlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov pôvodným veriteľom odporcom. Odvolacia námietka navrhovateľa, že zmluva o pôžičke bola právnym titulom získania finančných prostriedkov zo spoločnosti Stajňa Patrik, s. r. o. odporcami nie je právne relevantnou, nakoľko finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke mal poskytnúť odporcovi 1/ veriteľ V a V Slovakia, s. r. o. a nie spoločnosť Stajňa Patrik, s. r. o., z ktorej podľa navrhovateľa mali odporcovia finančné prostriedky získať. S jeho námietkou o tom, že o reálnom poskytnutí finančných prostriedkov odporcom spoločnosťou V a V Slovakia, s. r. o. svedčí vrátenie 7 349,13 eur odporcom 1/ 12.5.2004, sa dostatočným spôsobom vysporiadal súd prvého stupňa, ktorý uviedol, že pokiaľ de iure neboli finančné prostriedky zo spornej zmluvy poskytnuté, tak ani úhrada z 12.5.2004 nemohla byť plnením tejto pôžičky. Z uvedeného správne súd prvého stupňa vyvodil záver, že spoločnosť V a V Slovakia, s. r. o. postúpila navrhovateľovi neexistujúcu pohľadávku, preto niet dôvodu, aby súd určil splatnosť neexistujúceho dlhu. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh na určenie splatnosti dlhu zamietol, postupoval správne.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. vo veci samej potvrdil z dôvodu vecnej správnosti a aj vo výroku o trovách konania, o ktorých správne súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. vychádzajúc z úspešnosti odporcov v konaní, ktorým priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia advokátom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie, podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a prisúdil náhradu trov odvolacieho konania úspešným odporcom v odvolacom konaní titulom ich právneho zastúpenia advokátom v odvolacom konaní. Odporcom prisúdil náhradu trov právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa z 9.9.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky vo výške 58,69 eur spolu s paušálnou náhradou výdavkov podľa § 15 písm. a) a § 16 citovanej vyhlášky vo výške 7,63 eur s 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 13,26 eur, spolu 79,58 eur.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.