Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/35/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu: R. M., nar. 6.X.XXXX, bytom C., M. XX, proti žalovaným: 1/ V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., R. X a 2/ M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., M. XX, zastúpenému opatrovníčkou žalovanou v 1. rade V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. 5, o zaplatenie X.XXX,- € istiny s prísl. , o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku -39 z 20.10.2011 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zročnosti prisúdeného plnenia a výroku o vylúčení nároku na samostatné konanie.

M e n í rozsudok vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia tak, že žalovanej v 1. rade povoľuje zaplatiť žalobcovi 1.840,- € istiny s prísl. v splátkach po 70,- € mesačne počnúc mesiacom máj 2014 s tým, že prvá splátka sa stane zročnou 20.5.2014 a ďalšie splátky vždy do 20. dňa jednotlivých mesiacov vopred až do úplného zaplatenia, a to pod následkom straty výhody splátok.

Odmieta odvolanie proti výroku o vylúčení nároku v prevyšujúcej časti na samostatné konanie.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.840,- € s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne za každý deň omeškania zo sumy 140 € od 6.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 340 € od 6.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu proti žalovanému v 2. rade a v prevyšujúcej časti zamietol. V prevyšujúcej časti nárok vylúčil na samostatné konanie. Žalovanej v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom domu súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX v kat. území L., okres C. I, U. C. - A. mesto zapísaných na LV č. XXXXX, a ako prenajímateľ uzatvoril dňa 15.9.2006 so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt v označenom bytovom dome s tým, že nájomca bude v byte bývať spolu s Marcelom K. a dcérou G. K., doba nájmu bola dohodnutá od 15.9.2006 do 31.12.2006 s možnosťou predĺženia nájmu vždy o ďalší kalendárny rok, ak ani jedna zo strán sa nevyjadrila písomne k trvaniu nájomnej zmluvy, najneskôr do 31.12. bežného kalendárneho roka. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 8.500 Sk mesačne, pričom žalobca si vyhradil právo úpravy nájomného najmenej o inflačný nárast z titulu zvýšenia režijných nákladov za užívanie bytu, nájomné splatné vždy do posledného dňa v mesiaci. Mal tiež preukázané, že žalobca v súlade s dojednaním v nájomnej zmluve jednostranne zvýšil nájomné dňa 26.5.2009 na sumu 340 € od 1.6.2009 a žalovaná akceptovala zvýšenie nájomného a za mesiace január až apríl 2010 poukázala žalobcovi sumu 340 € mesačne titulom nájomného, za mesiac máj 2010 nezaplatila nájomné vo výške 140 € (dňa 20.7.2010 zaplatila iba sumu 200 € na nájomné za máj 2010) a za mesiace jún až november 2010 nezaplatila nájomné 5 x 340,- €. Dňa 6.9.2010 doručil žalobca žalovaným oznámenie o ukončení nájomnej zmluvy k 31.12.2010 a žalovaná dňa 2.6.2011 odovzdala žalobcovi byt a písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 4.220 €, pričom protokol o odovzdaní bytu podpísal aj žalovaný v 2. rade. Súd prvého stupňa uplatnený nárok právne posúdil podľa a , , a , (ďalej aj „“) a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom do 30.6.2010 a v znení platnom od 1.6.2010. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1. rade ako nájomkyňou, ktorí zmluvu podpísali, a žalovaný v 2. rade bol v zmluve uvedený iba ako spolubývajúca osoba, spoločne s dcérou nájomkyne Nicole Brozmann a nebol účastníkom nájomnej zmluvy, keďže v zmluve nebol označený ako nájomca a nájomnú zmluvu nepodpísal, a preto nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné za mesiace máj až október 2010 celkom vo výške 1.840,- €, spolu s poplatkom z omeškania podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. v znení platnom ku dňu omeškania s jednotlivými platbami, a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie poplatku z omeškania proti žalovanej, ako aj žalobu proti žalovanému v 2. rade, ktorý nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobca po podaní žaloby vzal žalobu v časti prevyšujúcej výšku poplatku z omeškania 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania späť, v tejto časti súd konanie zastavil v súlade s , Nárok v časti prevyšujúcej sumu 1.840,- € s prísl. v súlade s vylúčil na samostatné konanie, keďže žalobca rozšíril návrh avšak ho nedoplnil a nezaplatil za rozšírený návrh súdny poplatok, preto nebolo možné o návrhu v tejto časti meritórne rozhodnúť. O trovách konania rozhodol podľa vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade tak, že žalovanej, ktorá nemala v konaní úspech, uložil povinnosť nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 110 € žalobcovi, ktorý mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol podľa a žalovanému v 2. rade, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 1. rade (ďalej aj „žalovaná“) a uviedla, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh proti žalovanému v 2. rade a v prevyšujúcej časti a súvisiacim výrokom, ako aj proti výroku o vylúčení návrhu na samostatné konanie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa a a navrhla, aby odvolací súd podľa po opakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal aj žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.840,- € s prísl. a trovy konania spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nárok v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdila, že skutkový stav doteraz zistený súdom prvého stupňa neobstojí, pretože sú tu dôkazy, ktoré neboli doteraz predložené súdu prvého stupňa, keďže žalobca nimi nedisponoval, a rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nespochybňuje právo žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy a dlh vyplývajúci z nájomného pomeru s ním chce uhradiť, no žiaľ v súčasnosti nie je schopná ho zaplatiť z dôvodu svojej nepriaznivej majetkovej a finančnej situácie a má záujem začať dlh splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne počnúc februárom 2012 až do zaplatenia, a v prípade zlepšenia svojej situácie aj vo vyššej čiastke. Poukázala na to, že žalobca celkom správne uplatnil nárok vo vzťahu k obom žalovaným, teda aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý je jej manželom a vytýkala súdu prvého stupňa, že v konaní vôbec neskúmal právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, a na tento vzťah podľa jej názoru neaplikoval správny predpis. Uviedla, že so žalovaným v 2. rade sú manželmi od 18.6.2005, pričom nájomnú zmluvu uzavrela so žalobcom 15.9.2006 sama v čase, keď jej manžel bol vo výkone väzby, o uzavretí nájomnej zmluvy ho však informovala, pričom v článku I. nájomnej zmluvy sa uvádza, že byt bude obývať spoločne s manželom a dcérou, a manžel po prepustení z výkonu väzby v r. 2007 sa nasťahoval k nej do predmetného bytu.

Poukázala tiež na to, že žalobca vo veciach nájmu bytu jednal s ňou a aj s jej manželom, obidvom doručil oznámenie o skončení nájomného pomeru, pričom po skončení nájomného pomeru sa odsťahovala z bytu vo februári 2011 s dvoma deťmi a žalovaný sa v byte zdržiaval až do konca mája 2011. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaný v 2. rade je jej manželom a vzhľadom na trvanie manželstva v čase uzavretia nájomnej zmluvy vznikol k bytu podľa spoločný nájom bytu manželmi a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci nájomcovia spoločne a nerozdielne ( ), a preto prenajímateľ je oprávnený požadovať platenie nájomného od všetkých nájomcov. Na preukázanie skutočnosti, že žalovaný v 2. rade bol jej manželom už v čase uzavretia nájomnej zmluvy, v prílohe odvolania predložila fotokópiu sobášneho listu, ktorým žalobca nedisponoval, preto ho v konaní nemohol predložiť. Uviedla, že žalovaný v 2. rade dokonca žalobcovi prisľúbil, že dlh na nájomnom v plnej výške uhradí sám, avšak podľa jej vedomostí doposiaľ ho neuhradil, nakoľko si dlhodobo neplní ani svoje vyživovacej povinnosti voči dvom deťom, v dôsledku čoho sa ocitla v tiesnivej finančnej situácii, a hoci sama pracuje bez pomoci jej rodičov by nebola schopná uspokojiť ani všetky základné potreby vyživovaných osôb.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.2.2014 v súlade s a a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a to aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v súlade s , a rozsudok okrem výroku o zročnosti prisúdeného plnenia a výroku o vylúčení nároku na samostatné konanie, podľa , ako vecne správny potvrdil. Podľa odvolací súd odmietol odvolanie smerujúce proti rozsudku vo výroku o vylúčení nároku v prevyšujúcej časti proti žalovaným v 1. a 2. rade na samostatné konanie, ktorý (výrok) má povahu uznesenia o vedení konania, a preto proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( )

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.840 € s prísl. titulom dlžného nájomného za užívanie prenajatého bytu č. X na M. ul. č. 12 v C. v žalovanom období (5/2010, ) podľa uzavretej nájomnej zmluvy.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku. Žalovaná bola súdom prvého stupňa riadne poučená (v uznesení z 1.12.2010, ktoré prevzala 14.6.2011) o tom, že všetky skutočnosti a dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne ( ). Na pojednávanie 20.10.2011 bola riadne a včas predvolaná, a to aj ako ustanovená opatrovníčka žalovaného v 2. rade, avšak sa naň bez ospravedlnenia nedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila, k žalobe sa nevyjadrila a neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a obranu žalovaného v 2. rade, hoci k tomu bola súdom vyzvaná, pričom nepredložila a neoznačila žiadne dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd preto pojednávanie dňa 20.11.2011 uskutočnil v jej neprítomnosti v súlade s ust. a nepochybil, pokiaľ rozhodol vo veci na základe skutočností, ktoré mal preukázané z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, a po vyhodnotení vykonaných dôkazov zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy nájomného iba žalovanú v 1. rade, ktorá so žalobcom nájomnú zmluvu uzavrela. Žalovaná neoznačila dôkazy na preukázanie (právne významnej) skutočnosti, že uzavretím nájomnej zmluvy vzniklo žalovaným právo spoločného nájmu bytu v zmysle , ani túto skutočnosť neuviedla do rozhodnutia súdu prvého stupňa aj napriek poučeniu súdu podľa , hoci tak mohla urobiť, a dôkaz na túto skutočnosť (sobášny list) predložila až v odvolacom konaní. Ide však o novú skutočnosť (dôkaz) a námietky žalovaných, na ktoré v odvolacom konaní už nebolo možné prihliadnuť, keďže nie sú splnené podmienky podľa , a nie sú preto tieto námietky spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Keďže odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi 1.840 € istiny s prísl. a vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania ako vecne správny.

Neboli však splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.840 € istiny s prísl. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. So zreteľom na nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalovanej, ktoré boli dôvodom pre priznanie oslobodenia žalovanej od platenia súdnych poplatkov v konaní (uznesením -81 zo 17.12.2012), odvolací súd podľa zmenil rozsudok vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia tak, že v súlade s povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 70,- € mesačne a určil podmienky ich zročnosti ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, čo znamená, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého prisúdeného plnenia.

Žalovaná uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní úspech nemala, preto nemá právo na náhradu jeho trov (, ) a žalobca náhradu trov neuplatnil, preto o nich nebolo rozhodnuté (, prvá veta ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.