Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/65/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX/X, XXX XX R.B. T. U., B. G. M. o zaplatenie 272,65 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 197,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne od 09.11.2011 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo výške 11,88 Eur na účet žalobcu a z trov právneho zastúpenia vo výške 231,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu to všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 10 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 272,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 215,92 Eur od 22.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.08.2010 úverovú zmluvu č. 4008070570, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úver vo výške 476,10 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Žalovaný porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa 29.11.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sume vo výške 232,78 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 272,65 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 200,88 Eur, úroku vo výške 8,60 Eur, poistenia vo výške 6,44 Eur, poplatku za upomienku v poradí I vo výške 4 Eur a v poradí II vo výške 12 Eur, sankčný úrok z omeškania vo výške 39,20 Eur, úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,86 Eur a dopočtu k žalobe vo výške 0,67 Eur.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe z dôvodov uvedených v žalobnom návrhu. Po poskytnutí úveru bol žalovaný v omeškaní so splácaním splátok č. 7 až 10, avšak k zosplatneniu úveru nedošlo, nakoľko ostali už len 3 dlžné splátky. Žalovaný bol výzvou zo dňa 24.10.2011 vyzvaný na úradu dlžnej sumy v 15-dňovej lehote a teda odo dňa 09.11.2011 sa dostal do omeškania. Z dôvodu omeškania s platením úveru načas boli žalovanému vystavené 2 upomienky. Za neuhradené splátky je povinný uhradiť žalobcovi na istine sumu 200,88 Eur, úrok vo výške 8,60 Eur, dlžné poistenie vo výške 6,44 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 39,20 Eur, ktorý je vypočítaný ako úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne od 09.11.2011 do 8.10.2013 zo sumy 215,92 Eur, ktorá pozostáva z položiek istiny, úroku z úveru a poistenia a dopočet úroku vo výške 0,67 Eur za obdobie 9.10.2013 do 21.10.2013, tj. ku dňu podania žaloby. Zároveň si žiadal priznať aj úrok z omeškania od 22.10.2013 zo sumy 215,92 Eur vo výške 0,026 % denne a trovy konania.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že predmetnú pôžičku splácal pravidelne až do času kým bol zamestnaný. Odkedy je nezamestnaný, úver nespláca a teda žalobcovi dlží nejakú sumu. Z dôvodu, že je nezamestnaný, žiadal, aby mu súd povolil splátky po 10 Eur mesačne a to z týchto dôvodov: jeho príjem v rodine pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá manželka vo výške 313,60 Eur + prídavky na 4 maloleté deti. Predpokladá, že od marca 2014 by sa zamestnal na dohodu, kde by pracoval 4 hodiny denne. Zo svojich príjmov uhrádza výdavky na družstevný byt a to nájomné vo výške 130 Eur mesačne a elektrinu 90 Eur mesačne. V spoločnosti Home Credit má spolu 5 pôžičiek s tým, že ešte jednu pôžičku má jeho manželka, ktorú platí vo výške 20 Eur mesačne.

S navrhnutou výškou splátok právna zástupkyňa žalobcu súhlasila v celom rozsahu.

Právny zástupca žalobcu 17.02.2014 súdu zaslal písomné vyjadrenie k návrhu, kde uviedol, že dňa 20.08.2010 účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 4008070570, v ktorej bol dohodnutý úver vo výške 476,10 Eur na nákup tovaru. Žalovaný svojim podpisom v úverovej zmluve potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. V súlade so zmluvou sa zaviazal úver splácať v splátkach po 53,98 Eur s tým, že v zmluve bola uvedená aj ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a priemerná hodnota RPMN. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok a preto ho žalobca vyzval k úhrade dlhu dňom 24.10.2011 a to v lehote 15 dní. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje sumu 272,65 Eur, ktorá pozostáva z istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru) vo výške 200,88 Eur; úroku (t.j. úrok z poskytnutej istiny vo výške 8,60 Eur; z dlžného poistenia vo výške 6,44 Eur; poplatku za upomienku I. vo výške 4 Eurá a upomienku II. vo výške 12 Eur uplatňovaných v zmysle § 3, hlavy 17 Úverových podmienok; úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,86 Eur; sankčného úroku z omeškania (t.j. úrok z omeškania odo dňa omeškania do dňa podania žaloby počítaný príslušnou zákonnou sadzbou) vo výške 39,20 Eur + 0,67 Eur, ako dopočet k aktuálnemu dňu t.j. ku dňu podania žaloby. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe 0,026 % denne zo sumy 215,92 Eur za obdobie od 09.11.2011 do 21.10.2013 t.j. do dňa podania žaloby - denná úroková sadzba vo výške 0,026 % bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15 dní určených vo výzve na zaplatenie t.j. 09.11.2011) v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia + 8 percentuálnych t.j. 9,50 %/365 = 0,02602 %, krátené na tri desatinné miesta teda 0,026 % denne. Voči žalovanému si zároveň uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 215,92 Eur od 22.10.2013 do zaplatenia. Suma 215,92 Eur pozostáva z istiny, úroku a dlžného poisteného od nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením , ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ku dňu účinnou a platnou ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ust. o spotrebiteľských úveroch a o i ných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zároveň úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. , ods. 2 Zákona o úveroch, z ktorého dôvodu nemožno aplikovať ust. , ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach žalobcu možno uviesť, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia rovnakú právnu silu a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Žalobca má za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných podmienok a v zmysle ust. ,

ods. 1 žiadne s ustanovení úverovej zmluve neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného

- spotrebiteľa. Nároky uplatňovaných žalobcom sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s úverovou zmluvou a jej úverovými podmienkami.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.08.2010 úverovú zmluvu č. 4008070570 na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 476,10 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 53,98 Eur a to v 10-mesačných splátkach pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 20,16 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 22,3 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 47,53 %. Celkové náklady spotrebiteľa teda predstavovali sumu 47,60 Eur. V závere úverovej zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky s kódom ITS110, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V bode 64 si dohodli, že klient označením balíčku PLUS súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PLUS je 1,61 Eur (3,07 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný mal predpísané splátky vo výške 53,98 Eur mesačne. Žalovaný hneď pri prvej splátke bol v omeškaní za čo žalobca mu vystavil upomienku vo výške 4 Eurá, ktorú žalovaný aj uhradil. Žalovaný na úver uhradil 5 splátok po 53,98 Eur a jednu splátku vo výške 57,98 Eur. Spolu žalobcovi uhradil 327,88 Eur, pričom v tejto sume je započítaná úhrada upomienky vo výške 4 Eur. Ostatné splátky žalovaný neuhradil. Dlžná suma vo výške 272,65 Eur pozostáva z istiny 200,88 Eur, úroku vo výške 8,60 Eur, poistenia vo výške 6,44 Eur, upomienky vo výške 12 Eur + 4 Eura, úroku z omeškania vo výške 39,20 Eur, úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,86 Eur a dopočtu k žalobe vo výške 0,67 Eur.

Listom zo dňa 24.10.2011 s označením ako výzva k úhrade dlhu - pokus o zmier žalobca žalovanému oznámil, že eviduje voči nemu dlžnú pohľadávku vo výške 232,78 Eur s tým, že túto dlžnú sumu má zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy pod následkom vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie

úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok).

V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa hlavy 17 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami , ako aj ustanoveniami v platnom znení.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( , ).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( ).

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V zmysle je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - .

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná ( ).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 24.10.2011 zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení . Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim , došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to a je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu sa budú riadiť v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( ).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia , je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny vo výške 200,88 Eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 476,10 Eur a žalovaný uhradil žalobcovi 327,88 Eur v čom je zahrnutá aj platba za upomienku vo výške 4 Eurá. Súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. , ods. 2 teda vrátane úhrad upomienky a poistenia, ako sa s nimi bude zaoberať v ďalšom. Žalovaný teda žalobcovi na úvere dlží sumu 148,22 Eur a do zvyšku istiny súd žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom žalovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 8,60 Eur. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v úverovej zmluve bol dojednaný vo výške 20,16 %.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1roka v auguste 2010 činil úrok 14,07 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu vo výške úrokov nad 14,07 % ročne za absolútnu neplatnú. Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 14,07 % ročne. V prípade riadneho splácania úveru za obdobie 10 mesiacov by žalobca mal podľa zmluvy nárok na úrok z úveru vo výške 47,60 Eur, pri úrokovej sadzbe 20,16 % ročne. Súd má však za to, že žalobca má nárok len na úrok z úveru vo výške 69,79 % zo sumy 47,60 Eur, ktorý je vypočítaný ako (14,07 % x 100/20,16 = 69,79 %). V prevyšujúcej časti úrok z úveru súd zamietol.

Po spočítaní nároku na úrok z úveru vo výške 33,22 Eur a dlhu na istine vo výške 148,22 Eur žalovaný dlží žalobcovi sumu 181,44 Eur.

Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného vo výške 16,1 Eur, ktoré je vypočítané ako 10 x 1,61 Eur, ktoré bolo dohodnuté v bode 64. úverovej zmluvy.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval žalovanému poplatok za upomienku I. v sume 4 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 1, a za upomienku II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 8, teda spolu 16eur, z čoho žalovaný uhradil 4 eur. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie a nárok na upomienky nepriznal.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto bola suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 197,54 Eur, ktorá pozostáva z istiny 148,22 Eur, úroku z úveru vo výške 33,22 Eur a dlžného poistenia vo výške 16,10 Eur, nakoľko v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu zamietnutý. Z priznanej sumy súd preto priznal žalovanému aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne, ktorá výška je súlade s príslušnými ustanoveniami spojením s Nariadením vlády od 09.11.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie (24.10.2011 + 15 dní) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol. Súd výšku úroku z omeškania nekapitalizoval, avšak súd pre úplnosť dodáva, že úrok z omeškania je priznaný vo výške a od dňa ako to žiadal žalobca, len z nižšej sumy, ako to už vyššie odôvodnil.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. ( ďalej len ), podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 197,54 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za obdobie od 9.11.2011 do 21.10.2013 pri úroku 0,026% denne, t.j. 9,49 % ročne sumu 36,61 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 234,15 eur, čo predstavuje 86% a úspech žalovaného predstavuje 14 %, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 72%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhlášky“ ) predstavuje sumu 23,24 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 19.2.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl. spolu v sume 69,72 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v sume 69,72 eur a z režijného paušálu za tri úkony v sume 23,66 eur - 7,81 eur za dva úkony podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2013 a 8,04 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2014. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 19.2.2014 osobným motorovým vozidlom - Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 860 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 7,6 l/100 km - priemerná spotreba x 860 km /100 x 1,450 eur - cena PHM = 157,38 + 94,77 = 252,15 eur. Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 19.2.2014 na trase Trnava

- Vranov nad Topľou a späť - 20 polhodín - 20 x 13,40 - náhrada za jednu polhodinu - 268 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 69,72 eur, režijného paušálu 23,66 eur, náhrady cestovného sume 252,15 eur a náhrady za stratu času v sume 268 eur a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 268 eur, t.j. 53,60 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 321,60 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 72%, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 231,55 eur ( 72% zo sumy 321,30 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 16,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 11,88 eur ( 72% zo sumy 16,50eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.