Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. č. 5, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska č. 2, Košice, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. zo dňa 19.1.2012.

II. Návrh odporcu na prerušenie konania súd z a m i e t a.

III. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach č.k. zo dňa 19.1.2012. Návrh odôvodnila tým, že uvedeným rozsudkom jej bolo uložené uhradiť pre odporcu sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-- Eur do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Návrh opierala o ustanovenie - j/ a to konkrétne o dôvod vymedzený v cit. zák. tvrdiac, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

Odvolávala sa na , v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ust., ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré okrem iného vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil veriteľ výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na zákonnú úpravu teda došlo podľa nej k porušeniu zákona, a preto rozhodcovský súd nebol príslušný na konanie vo veci žiadnych sporov týkajúcich sa poistnej zmluvy, ktorá bola predmetom riešenia pred rozhodcovským súdom. Poukázala aj na ustanovenie Všeobecných podmienok poistnej zmluvy čl. XVII. ods. 7a, kde je presne uvedené, že poisťovňa má pri uzatváraní zmluvy náklady vo forme sprostredkovania uzatvorenia príslušnej zmluvy a tieto poisťovňa nesie na svoje náklady až do ukončenia poistnej zmluvy pri zániku poistnej zmluvy, keď sa vytvorí odkupná hodnota, táto sa má započítať do pohľadávky poisťovne. Len v prípade, keď by sa nevytvorila odkupná hodnota táto sa má započítať do pohľadávky poisťovne len prípade, keď by sa nevytvorila odkupná hodnota stáva sa pohľadávka splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená si túto pohľadávku voči poistníkovi uplatniť. Poukázala na list zo dňa 6.10.2010 kde ako poistník mala evidovanú voči poisťovni na poistení hodnotu 0,-- Sk.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je spotrebiteľskou zmluvou, a preto nemožno na platnosť rozhodcovskej doložky uplatňovať

tie hmotnoprávne ustanovenia príslušných právnych noriem, ktoré oprávňujú namietať neplatnosť rozhodcovskej doložky iba pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa odporcu aj keby príslušná zmluva o poistení uzavretá medzi účastníkmi bola spotrebiteľskou zmluvou, tvrdenie navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože v čase podpisu poistnej zmluvy ako aj dohody o rozhodcovskej doložke bola navrhovateľka vzhľadom na podrobnú znalosť právnej úpravy a vzhľadom na stupeň jej znalosti a vedomosti v oblasti uzatvárania tohto typu poistných zmlúv dostatočne spôsobilá na to, aby či už uvedenú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku nepodpísala. Odporca ďalej uvádza, že navrhovateľka pri podpise zmluvy podpísala aj záznam, v ktorom je obsiahnuté jej prehlásenie, že informácie sprostredkovateľom poistenia jej boli dané vyčerpávajúco, jasne tak, aby im porozumela. V súvislosti s namietaným predmetom rozhodcovského konania uviedol, že je nepochybné, že v rozhodcovskom konaní Arbitrážny súd prejednával predmet spôsobilý na prejednanie v rozhodcovskom konaní ak prejednával zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá bez pochýb patrí medzi konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom a zároveň tento nepatrí medzi žiadne z negatívne vymedzených konaní v § 1 ods. 3 písm. a - d/ zákona o rozhodcovskom konaní, a preto nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky je pochybne predmetom spôsobilým na prejednanie v rozhodcovskom konaní.

Veľmi podrobne vysvetľuje dôvody, ktoré by mali byť rozhodujúce pri skúmaní rozhodcovského konania, v rámci ktorého bol sporný rozhodcovský rozsudok vydaný. Vytýka navrhovateľke, že v návrhu nešpecifikuje konkrétne z akého právneho dôvodu má byť rozhodcovský rozsudok zrušený, a teda v tomto smere je jej návrh nejasný a neurčitý a na základe vlastnej právnej analýzy popiera spotrebiteľský charakter rozhodcovského konania aj napriek tomu, že základný zmluvný vzťah, ktorý existoval medzi účastníkmi konania, takýto spotrebiteľský charakter mal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 4.1.2012 podal odporca na Arbitrážny súd Košice žalobu zo dňa 2.1.2012, ktorou žiadal, aby Arbitrážny súd Košice rozhodol o jeho pohľadávke voči navrhovateľke, ktorá pozostával z nezaplatenej pohľadávky vo výške 51,45 Eur. Zároveň žiadal, aby súd uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť trovy rozhodcovského konania. Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012 rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp.zn. tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-- Eur do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 21.6.2013.

Navrhovateľka dňa 8.7.2013 podala na Okresnom súde Trebišov žalobu proti odporcovi, ktorou žiadala, aby súd vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil. Tieto skutočnosti súd zistil zo spisu Arbitrážneho súdu sp.zn. ako aj zo samotného návrhu navrhovateľky.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odporca si uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní ako nárok z poistnej zmluvy uzavretej odporcom ako poistníkom a navrhovateľkou ako poistencom. Ide o poistnú zmluvu č. 4460190032 zo dňa 30.7.2008. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie. Nie je sporné ani to, že k zmluve boli pripojené Všeobecné zmluvné podmienky, ani to, že obsah týchto poistných podmienok potvrdila navrhovateľka vlastnoručným podpisom dňa 30.7.2008. Súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok bolo osobitné zmluvné dojednania vo vyššie uvedenej poistnej zmluve. V bode 2 osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4460190032 sa uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné dojednanie je opatrené podpisom navrhovateľky ako aj osoby konajúcej za odporcu.

Podľa z.č. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke do vlastných rúk dňa 21.6.2013 a žalobu na súd doručila súdu dňa 8.7.2013, teda včas.

Podľa § 43 ods. 1,2 cit. zák. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40 písm. a, c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu ako je uvedený v ods. 1, rozhodcovská zmluva ostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového rozhodovania a prerokovania rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/07 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 2 písm. a/ z.č. 250/07 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu.

Podľa § 2 ods. b/ z.č. 250/07 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 2 písm. i/ z.č. 250/07 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia lebo zistil, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.7.2008, spočívajúca v tom, že o nároku navrhovateľky vyplývajúceho z vyššie uvedenej poistnej zmluvy môže rozhodovať výlučne iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky z 30.7.2008 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ustanovenie a dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a preto u navrhovateľky je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa z.č.

Ak sa odporca v konaní bráni a žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu súd s týmto argumentom odporcu nesúhlasí. Jeho argument nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani platnej právnej úprave. Ani ostatné dôvody, ktoré uvádza odporca v súvislosti s absenciou zákonných dôvodov na strane navrhovateľky na podanie návrhu, zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú na mieste. Ani v jednom z tvrdí odporcu sa nenachádza argument, žeby obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade s ust. a . Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa musia riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona túto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. - j/ a v ďalšom zdôrazňuje, že ide hlavne o dôvod podľa z.č.

Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným platným úkonom, pretože odporuje zákonu, teda , ide teda o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak ako ho určí účastník konania. Z uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa z.č. , lebo rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný právny predpis na ochranu spotrebiteľa, ktorým je práve ust. . Podaním doručeným súdu dňa 19.2.2014 navrhol odporca prerušiť konanie, ktoré odôvodnil tým, že v prebiehajúcom súdnom konaní sa navrhovateľka opiera o právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR č. z 21.3.2013. Citovaným rozhodnutím Najvyšší súd rozhodol o procesnej forme a o odmietnutí dovolania napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia závery meritórnej povahy nemajú žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania. Citujúc nález Ústavného súdu SR č. z 1.4.2009 poukázal na to, že zmienené rozhodnutie NS SR č.k. , ktoré bolo Ústavným súdom zrušené (a postup NS a nižších exekučných súdov) je takmer totožné s rozhodnutím NS SR sp.zn. , teda s tým uznesením Najvyššieho súdu, o ktoré navrhovateľ opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 10.7.2013 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu, ktorou namietal okrem iného aj porušenie svojich práv postupom súdu a uznesením NS SR č. zo dňa 21.3.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie NS SR č.k. bude zrušené, nakoľko vec prejednáva identický senát. Z toho dôvodu navrhol prerušiť súdne konane až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti proti uzneseniu NS SR č. vedeného na Ústavnom súde SR č. , .

Navrhovateľka s prerušením konania nesúhlasila.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a argumentmi odporcu súd konštatuje, že jeho návrhu na prerušenie konania nie je možné vyhovieť, pretože nie je dôvodný vzhľadom k tomu, že výsledok konania č.k. pred Ústavným súdom SR nemá právny význam pre toto konanie. Odporca poukázal na pravdepodobnosť zrušenia rozhodnutia NS SR č.k. s poukazom na totožnosť konania a predmetu sporu s konaní na NS SR č.k. .

Súd po oboznámení sa s obsahom daných rozhodnutí konštatuje, že nález Ústavného súdu riešil otázku procesnú a z dôvodu procesného pochybenia NS a súdov vyšších stupňov zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu. V náleze Ústavného súdu nebola riešená otázka prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok. Napokon ÚS nenahrádza všeobecné súdy, nemôže preskúmavať ich právne názory s výnimkou arbitrážnych rozhodnutí, navyše z judikatúry Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu vyplýva ustálenosť riešenia danej otázky. Z uvedeného dôvodu návrh odporcu na prerušenie konania súd zamietol.

Navrhovateľka mala v konaní úspech, trovy konania nežiadala. Odporca v konaní úspech nemal a tak súd účastníkom trovy konania nepriznal / v spojitosti s ods.. 1 /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).