Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-67-2019.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Prime estate s.r.o., Športová 56, 909 01 Skalica, IČO: 51 133 423, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast: JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 5.092,41 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.092,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.092,41 Eur od 14.06.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 5.092,41 Eur z titulu havarijného poistenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 04.12.2014 poistnú zmluvu č. XXXX XXX XXX na poistenie majetku - osobného motorového vozidla Volkswagen Touareg (ďalej MV) na neurčitú dobu odo dňa 04.12.2014. Dňa 24.01.2018 došlo k odcudzeniu MV čo žalobca oznámil žalovanému vyplnením tlačiva toho istého dňa. Odcudzenie vozidla žalobca nahlásil aj polícii a bolo vedené trestné stíhanie. Žalovaný vybavil poistnú udalosť tak, že žalobcovi ako poškodenému poskytol poistné plnenie vo výške 11.882,28 Eur, znížené o nedostatočné zabezpečenie MV, pričom vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla vo výške 17.868,09 Eur s DPH. Podľa žalobca postup žalovaného je od začiatku nedobromyseľný a účelový s cieľom neposkytnúť poistné plnenie na ktoré má nárok. Listom zo dňa 07.08.2018 žalovaný žalobcu informoval, že všeobecná hodnota MV bola stanovená po znížení hodnoty použiteľných zvyškov motorového vozidla, čo v prípade krádeže nie je možné. Žalobca opakovane nesúhlasil s postupom žalovaného na čo ten reagoval, že dôvodom zníženia bolo nedostatočné zabezpečenie vozidla a nepreukázania namontovania alarm v súlade so zmluvnými podmienkami. Požiadavka žalovaného na predloženie „potvrdenie o autorizácii servisu na montáž alarmu“ je nedôvodná, nakoľko osoby montujúce homologizovaný alarm sa neautorizujú. Podľa žalobcu nebol žalovaný oprávnený k žiadnemu kráteniu poistného plnenia a podľa poistnej zmluvy nebol žalobca povinný k žiadnemu ďalšiemu zabezpečovaciemu prvku v podobe alarmu nad rozsah v MV zabudovaných zabezpečovacích prvkov. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal dôvod krátenia poistného plnenia v súlade so zmluvou a poistnými podmienkami. Navyše podľa žalobcu vyplýva z vyšetrovania spoločnosti A3P s. r. o., ktorú si zazmluvnil žalobca vyplýva, že MV žalobcu bolo riadne zabezpečené imobilizérom a alarmom. Žalobca zároveň
dodal, že nerozporuje všeobecnú hodnotu vozidla určenú žalovaným vo výške 17.868,09 s DPH. Podľa žalobcu mal so žalovaným dohodnutú spoluúčasť vo výške 5%, čo predstavuje sumu 893,40 Eur, a poistné plnenie teda malo byť vo výške 16.975,69 Eur a nie 11.882,28 Eur (rozdiel žalovaná suma 5.092,41 Eur). 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.05.2019 platobný rozkaz sp. zn. 2Up/519/2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 5.092,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.092,41 Eur od 01.06.2018 do zaplatenia. 3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za neoprávnený a nedôvodný. Podľa žalovaného bola poistná udalosť vybavená v súlade so zákonom a zmluvnými ustanoveniami. Podľa žalovaného sa žalobca o dôvodoch krátenia poistného plnenia dozvedel z Oznámenia o poistnom plnení. Žalovaný mal krátiť poistné plnenie v rozsahu 30% a to z dôvodu nepreukázania autorizácie servisu na montáž alarmu. Podľa žalovaného je nesporné, že na základe zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení je potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami. Podľa žalovaného servis u JESSU, s. r. o. nebol autorizovanou osobou, nemal oprávnenie na vykonávanie predmetnej technickej služby a nebola mu vydaná ani licencia v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. 4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s ním nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný. K vyjadreniu žalovaného, že bola zmluvne dohodnutá potreba vykonania inštalácie a aktivácie zabezpečovacieho zariadenia autorizovanými osobami uviedol, že žalovaný nijako nešpecifikuje zmluvné ustanovenie, kde by to malo byť uvedené a nepreukazuje ho, a odkazuje iba na list z 25.10.2018, ktorý je bez opory v zmluvnom dojednaní irelevantný. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 6. Dňa 27.04.2022 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu v zmysle § 80 CPS a aby na miesto pôvodného žalobcu Blue Computers s. r. o., Športová 56, Skalica, IČO: 36 262 251, do konania vstúpil nový žalobca Prime estate s. r. o., Športová 56, Skalica, IČO: 51 133 423. Nakoľko súd konštatoval, že boli splnené podmienky na postup v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 CPS, rozhodol uznesením zo dňa 20.10.2022 tak, že pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu. 7. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 05.04.2023, ktorého sa zúčastnil žalobca, poverený zamestnanec žalobcu a právny zástupca žalovaného. Strany konania zotrvali na svojich doterajších argumentoch, pričom žalobca považoval postup žalovaný pri krátení poistného plnenia za nedôvodný a v rozpore s poistnou zmluvou. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu považuje za nepreukázaný, nakoľko zo strany žalobcu nebola predložená poistná zmluva ani všeobecné poistné podmienky, ktoré sú jej súčasťou. 8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že predchodca žalobcu uzavrel dňa 04.12.2014 so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX
- Eurokasko na motorové vozidlo VW Touareg. Nesporným bolo aj to, že dňa 24.01.2016 došlo k odcudzeniu predmetu poistenia, čo žalobca v ten istý deň oznámil žalovanému. Po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 29.05.2018, poskytol žalovaný žalobcovi dňa 31.05.2018 poistné plnenie vo výške 11.882,28 Eur, pričom bolo znížené z dôvodu nedostatočného zabezpečenia vozidla. Sporným bolo, či žalovaný dôvodne krátil poistné plnenie. 9. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Poistka č. X XXX XXX XXX, Uplatnenie nároku na náhradu škody z 24.01.2018, Upovedomenie poškodeného o začatí TS zo dňa 24.01.2018, Uznesenie OR PZ SI, ČVS:ORP-30/ SI-SI-2018 z 28.03.2018, Oznámenie o poistnom plnení z 30.05.2018, Reakcia na Oznámenie , Prijatie poistného plnenia dňa 31.05.2018, Výzva na doloženie dokladov k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z 11.04.2018, Vyrozumenie k škodovej udalosti z 20.07.2018, Reakcia na vyrozumenie k škodovej udalosti, Vyrozumenie k škodovej udalosti z 07.08.2018, Tretia reakcia na vyrozumenie k škodovej udalosti, Vyrozumenie k škodovej udalosti z 25.10.2018, faktúra č. XXFVXXXXX, faktúra č. XXXXXX, Pohyb na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX - Blue Computers s. r. o., Potvrdenie o montáži zabezpečovacieho zariadenia, Udelenie homologizácie typu autoalarmu, Zápis o poškodení motorového vozidla, Faktúra č. XXXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení, Zmluva o postúpení pohľadávky, Cenník servisných služieb, Cenník Moris, Kalkulácia poistného plnenia, VPP KAS-5, ako aj s ostatným obsahom spisu. 10. Súdna zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia: 11. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 13. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 14. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 15. Podľa § 806 ods. 1 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 16. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla VW Touareg, EČV: F. Uvedený fakt bol v konaní preukázaný listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (poistka č. X XXXXXXXXX), z ktorej jednoznačne vyplýva, že potvrdzuje uzatvorenie poistnej zmluvy podľa návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2014. Začiatok poistenia bol určený na 04.12.2014 a dĺžka poistenia bola dohodnutá na neurčito. Samotnú existenciu poistnej zmluvy nespochybnil ani žalovaný, čo dokazuje aj fakt, že žalovaný poskytol poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie vo výške 11.882,28 Eur (detail platby z 31.05.2018). Nesporným bolo aj to, že žalovaný listom zo dňa 30.05.2018 poškodenému oznámil, že dňa 29.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bolo poškodenému poskytnuté vyššie uvedené poistné plnenie znížené o dohodnutú spoluúčasť vo výške 625,38 Eur a zníženie plnenia vo výške 5.360,43 Eur bez uvedenie bližšieho dôvodu. V zmysle § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 20. Ako z vyššie uvedeného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, žalovaný neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý bolo poistné plnenie znížené a svoj postup ani nezdôvodnil ustanoveniami poistnej zmluvy, či všeobecných poistných podmienok dohodnutých medzi subjektmi poistnej zmluvy. Žalovaný uvedeným postupom konal v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom uvedeného oznámenie o poistnom plnení je nepreskúmateľné a poistné plnenie bolo poskytnuté na základe svojvoľného rozhodnutia žalovaného, čo je neprípustné. Z listu žalovaného zo dňa 20.07.2018 vyplýva, že tento od žalovaného, na základe jeho nespokojnosti s vybavením poistnej udalosti, požadoval doklad o úhrade za montáž alarmu (daňový doklad z registračnej pokladne, prevod z účtu); sériové číslo alarmu a nadobúdací doklad autoalarmu a doklad o úhrade. Žalovaný tak skúmal zabezpečenie poistného vozidla skoro dva mesiace po ukončení šetrenia poistného plnenia, pričom tento svoj postup nijako nezdôvodnil. Po predložení požadovaných dokumentov zo strany poškodeného a žiadosti o oznámenie spôsobu určenia jednotlivých súm poistného plnenia, resp. uvedenie dôvodu krátenia poistného plnenia, žalovaný listom zo dňa 07.08.2018 poškodenému oznámil, šetrením poistnej udalosti malo byť zistené, že nemali byť splnené zmluvné podmienky na uplatnenie si nároku na poskytnutie doplatku z poistného plnenia nakoľko nemalo byť jednoznačne preukázané, že alarm bol v poistenom vozidle namontovaný v súlade so zmluvnými podmienkami, avšak neuviedol akými. Žalovaný od poškodeného požadoval ďalšie dokumenty, ako preukázanie montáže alarmu autorizovanou osobou, preukázanie certifikácie zariadenia či preukázanie sa dokladom o montáži. Ako z listu ďalej vyplýva, žalovaný uviedol, že pri plnení totálnej škody sa vychádza zo zmluvných dojednaní, a že výškou plnenia bude všeobecná cena motorového vozidla znížená o hodnotu použiteľných zvyškov motorového vozidla. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo v prípade predmetnej poistnej udalosti nelogické, nakoľko poistné motorové vozidlo
bolo odcudzené a nie poškodené. Odrátanie použiteľných zvyškov vozidla teda neprichádzal do úvahy. Súd zároveň dodáva, že zo žiadnej listiny predloženej žalovaným nevyplýva, ako určil všeobecnú hodnotu vozidla, aj keď jej výšku žalobca nesporoval. Ako z listu poškodeného vyplýva, žalovanému doručil všetky ním požadované dokumenty, pričom tento mu opätovne listom zo dňa 25.10.2018 oznámil, že je potrebné doložiť potvrdenie o autorizácii servisu na montáže alarmu. Uvedenú požiadavku žalovaný ničím nepodložil a súd ju považuje za nedôvodnú a šikanóznu vo vzťahu k poistníkovi, resp. k poškodenému, kedy tento žalovanému v nadväznosti na jeho žiadosti postupne predložil listiny preukazujúce, aký druh alarmu bol do vozidla namontovaný, kto montáž vykonal a kedy, a kedy bola uhradené faktúra za túto montáž. Žalovaný napokon listom zo dňa 10.01.2019 poškodenému oznámil, že neboli preukázané žiadne nové zistenia a odkladá škodu bez finančného vyrovnania. Súd k danému ešte uvádza, že žalovaný od vzniku škodovej udalosti dňa 24.01.2018, kedy mu bola zároveň oznámená, až do 10.01.2019 poškodenému jednoznačne neoznámil, na základe čoho bolo z jeho strany znížené poistné plnenie a ako žalovaný určil výšku tohto zníženia. Uvedená skutočnosť vyplýva až z odporu podaného proti platobnému rozkazu, kde je uvedené, že žalovaný poistné plnenie znížil vo výške 30% zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla, z dôvodu nepreukázania autorizácie servisu na montáž alarmu. Takýto postup žalovaného nie je možné označiť inak ako svojvoľný, nepreskúmateľný a nezákonný, kedy žalovaný dôvod zníženia poistného plnenia oznámil po roku od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, pričom tak mal spraviť už v oznámení o poistnom plnení a ďalej tento dôvod nemeniť. Žalovaný však v priebehu celého konania nepreukázal, na základe akých zmluvných ustanovení a v akej výške bol oprávnený znížiť poistné plnenie. Súd zároveň dodáva, že žalovaný je oprávnený poistné plnenie znížiť iba v prípade, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 paragrafu 799 OZ podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie následkov poistnej udalosti podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Ak teda žalovaný mal za to, že konaním žalobcu (poškodeného) došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvných ustanovení, kedy nemal byť autoalarm namontovaný autorizovanou osobou, bolo jeho povinnosťou tieto tvrdenia preukázať a zároveň určiť, aký mali vplyv na vznik poistne udalosti. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalovaný v spore účinne nepoprel výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže v konaní nijako nepreukázal dôvodnosť a rozsah zníženia poistného plnenia. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať zákonné a zmluvné ustanovenia, na základe ktorých postupoval pri šetrení predmetnej poistnej udalosti, pričom voči poškodenému (predchodcovi žalobcu) mal túto povinnosť už v čase oznámenia o poistnom plnení dňa 30.05.2018, kedy samotný dôvod zníženia poistného plnenia neuviedol a tento „ustálil“ až potom, čo mu poškodený predložil všetky žalovaným požadované dokumenty, okrem preukázania autorizácie servisu na montáž alarmu. Súd zároveň dodáva, že žalovaný ani raz neuviedol, z akých zmluvných ustanovení vychádza a na základe čoho predmetné dokumenty požadoval až následne po ukončení šetrenia poistnej udalosti. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569). 22. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571). S poukazom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia vo výške 5.092,41 Eur. Žalovaný bol okrem iného povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý lakovací materiál, ako aj o autoservisom fakturované normohodiny. Pokiaľ tak neurobil, vystavil sa nepriaznivým dôsledkom nesplnenia si povinnosti tvrdiť, a to procesnoprávnej sankcii v podobe straty sporu. 20. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.092,41 Eur po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 5% zo všeobecnej hodnoty vozidla (17.868,09 - 893,40 - 11.882,28). 23. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov občianskeho práva odo dňa 01.06.2018 vo výške 5% zo sumy 5.092,41 Eur. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením o poistnom plnení z 30.05.2018 oznámil, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 29.05.2018 a do omeškania sa teda dostal dňa 14.06.2018. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 5.092,41 Eur od 14.06.2018 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).