Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/112/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Ul. 1.mája 1455/5, Púchov, IČO: 36 867 454, proti odporkyni: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, E. Y., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s. r. o., so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 82 zo dňa 7. novembra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporkyne vo výške 68,12 Eur advokátskej kancelárii JUDr. Jozef Plačko s. r. o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 135,78 Eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. a , , ust. , a , založil na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 207 zo dňa 30. júna 2011 bola odporcovi (navrhovateľovi obnovy konania) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 8.868,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.10.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.182,26 Eur, a to titulom náhrady za užívanie časti pozemku v jej vlastníctve. Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa bol v napadnutej časti potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 233 zo dňa 13. decembra 2011. Súdy prvého i druhého stupňa pri rozhodovaní vychádzali zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. Klincovou pod č. 40/2011. Navrhovaný dôkaz v podobe kontrolného znaleckého dokazovania nenariadil prvostupňový ani odvolací súd, ktorý konštatoval, že znalecký posudok v prejednávanej veci zodpovedá pravidlám logiky, je presvedčivý a vyčerpávajúci, preto správne okresný súd z neho pri posúdení rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcu, ktorý spočíva v cene obvyklého nájomného v danom čase, lokalite a charaktere užívaného pozemku, vychádzal. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa poukázal na to, že podmienkou úspešného uplatnenia dôvodu obnovy konania podľa ust. , je to, že takýto dôkaz, ktorý by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, musel už v čase pôvodného konania objektívne existovať. Túto podmienku v danom prípade za splnenú nepovažoval, keďže základné konanie, ktoré je napádané návrhom na obnovu konania, bolo právoplatne skončené dňa 20. januára 2012 a znalecký posudok č. 92/2013 vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len USI v Žiline) existoval až dňa 09.04.2013. Podľa názoru súdu prvého stupňa tak dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom, pričom skutočnosti, ktoré nastali až po tom čase, nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože k nim nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadať. Vychádzal z toho, že skutočnosť, že oba konajúce súdy nepovažovali za potrebné nariadiť v pôvodnom konaní kontrolné znalecké dokazovanie, nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania, nakoľko je v kompetencii súdu rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie, a to podľa svojej úvahy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Ďalej súd prvého stupňa dôvodil, že nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť, napr. pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Keďže však znalecký posudok č. 92/2013, ktorý navrhovateľ označil ako dôkaz, ktorý by mal privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, v čase pôvodného konania a rozhodovania neexistoval, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol ako nedôvodný, a to aj vo vzťahu ku konaniu o trovách konania vzhľadom na to, že rozhodnutie o nich je viazané na výsledok vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zotrval na svojej právnej a skutkovej argumentácii, prezentovanej v návrhu na obnovu konania, v intenciách ktorej s prihliadnutím na ust. znalecký posudok zo dňa 09.04.2013 vypracovaný USI v Žiline nepochybne predstavuje novú skutočnosť, resp. dôkaz, ktorú bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže súdy navrhované kontrolné znalecké dokazovanie nenariadili, pričom takáto skutočnosť, resp. dôkaz nesporne môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na skutkovú a právnu súvislosť medzi znaleckým posudkom č. 92/2013 a znaleckým posudkom č. 40/2011, vypracovaným znalkyňou Ing. Klincovou v pôvodnom konaní, keďže predmetom posúdenia bola v oboch prípadoch hodnota nájmu a analogicky aj výška bezdôvodného obohatenia za užívanie dotknutých pozemkov zo strany navrhovateľa. V danej súvislosti na podporu svojej argumentácie uviedol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 516 zo dňa 20. februára 2013, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že jedine kontrolným znaleckým dokazovaním, resp. stanovením iného znaleckého subjektu, ktorý by bol spôsobilý porovnať jednotlivé závery znaleckých posudkov, možno exaktne dospieť k výslednej výške bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ je toho názoru, že znalecký posudok vypracovaný USI v Žiline predstavuje novú právnu skutočnosť, resp. dôkaz, ktorý nemohol objektívne posudzované bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní práve z dôvodu, že súdy prejednávajúce danú vec na prvom a druhom stupni nevyhoveli jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, hoci sa vykonania takéhoto dôkazu domáhal. Po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd vec znova prejednal a rozhodol tak, že navrhovateľ by bol zaviazaný odporkyni zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške 1,55 Eur/m2/ročne za obdobie od 15.10.2007 do 15.10.2009 ako náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, čím by pre prípad povolenia obnovy konania nepochybne doznal podstatne menšej ujmy na svojom vlastníckom práve k peňažných prostriedkom, ktoré musel vynaložiť ako náhradu titulom bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného mal navrhovateľ za to, že napadnutým uznesením bolo porušené jeho vlastnícke právo k predmetným peňažným prostriedkom. Podľa navrhovateľa v danom prípade dochádza k reálnej konkurencii jeho vlastníckeho práva k týmto peňažných prostriedkom s vlastníckym právom odporkyne k dotknutej nehnuteľnosti, čo odôvodňuje interpretáciu dotknutých ustanovení ústavne konformne. Takáto ústavne konformná interpretácia však pri rozhodovaní súdu prvého stupňa zjavne absentovala, okrem uvedeného súd prvého stupňa v kontexte špecifických skutkových okolností argumentačne presvedčivým spôsobom bližšie nerozviedol svoje právne úvahy a argumenty pre zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, zároveň si voči navrhovateľovi uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 68,12 Eur. Uviedla, že trvá na svojich argumentoch tak, ako boli uvedené v ich písomnom vyjadrení a ako boli prezentované na pojednávaní nariadenom súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že pochybnosti o výške bezdôvodného obohatenia má len navrhovateľ a nie súdy, ktoré svoje právne a skutkové úvahy uviedli v odôvodneniach právoplatných rozsudkov, pričom žiaden účastník konania nemá právny nárok na nariadenie znaleckého dokazovania. Ďalej dôvodila, že určenie výšky bezdôvodného obohatenia je právnou otázkou, ktorú rieši súd na základe vlastnej úvahy a nejedná sa o exaktnú kategóriu, ktorú je možné špecifikovať len na základe znaleckého posudku, ktorý naviac predstavuje len jeden z možných dôkazov. V tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v právnej veci vedenej pod sp. zn. . Pokiaľ ide o pôvodné konanie, ktorého obnovu navrhovateľ navrhuje, toto bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 207 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 233, pričom výška bezdôvodného obohatenia bola určená na základe záverov znaleckého dokazovania. Súdom prvého stupňa ustanovená znalkyňa Ing. Tatiana Klincová pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z predloženej sumy dôkazov a vlastných poznatkov znalca, pričom prípadné nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania bolo aj v odvolacom konaní vyhodnotené ako nadbytočné. Na záver odporcovia uzavreli, že návrhom na obvodu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy, na nápravu ktorých slúžia iné opravné prostriedky.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. a zistil, že toto uznesenie je potrebné potvrdiť podľa ust. , pretože je vo výroku vecne správne, pričom v náväznosti na ust. odvolací súd v poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. a právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa ust. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) , , .

Podľa ust. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa ust. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.

Podľa ust. ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, v dôsledku čoho zákon jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzuje. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť výlučne rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, len z taxatívne stanovených dôvodov, a to v zákonom stanovenej lehote. Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť a popri všeobecných náležitostiach (ust. ) musí obsahovať aj označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Subjektom oprávneným na podanie odvolania je účastník pôvodného konania, prípadne jeho právny nástupca z dôvodu singulárnej a univerzálnej sukcesie (ust. ). Dôvody spôsobilé pripustiť obnovu konania sú taxatívne uvedené v ust. Z iných dôvodov, ako sú uvedené v tomto ustanovení , obnova konania prípustná nie je. Taktiež nie je prípustná len proti dôvodom rozhodnutia.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania je medzi iným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (ust. ) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (ust. ). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa tieto dôkazy nemohli vykonať a zároveň, že môžu privodiť pre tohto účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosti a dôkazy, ktoré má na mysli ust. O.s.p sú (v porovnaní s pôvodným konaním) nové vtedy, pokiaľ účastník konania i napriek tomu, že v dobe pôvodného rozhodnutia tieto objektívne existovali, ich nemohol bez svojej viny použiť preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (ust. ), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol z dôvodu, že znalecký posudok č. 92/2013, vypracovaný USI v Žiline, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ ako na dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť a ktorý by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, by musel už v čase pôvodného konania objektívne existovať, čo v danom prípade rozhodne splnené nebolo. Je zrejmé, že vzhľadom k dátumu vyhotovenia predmetného znaleckého posudku konajúce súdy k týmto skutočnostiam v čase vyhlásenia ich rozhodnutia nemohli prihliadať. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania súdom prvého i druhého stupňa v pôvodnom konaní nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy predmetného konania, nakoľko je vecou úvahy vec prejednávajúceho súdu, či považuje v danej procesnej situácii za potrebné doplniť dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým skúmaním.

Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní v zmysle ust. sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Nemožnosť v danom prípade musí mať objektívny charakter, zatiaľ čo v prejednávanej veci mala nemožnosť spočívať v subjektívnom prístupe súdov prvého i druhého stupňa, odmietajúcom nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia, plynúca z pochybení pri právnom posúdení veci, z ktorej navrhovateľ pri spochybňovaní výsledkov znaleckého dokazovania a na to nadväzujúcich záverov súdov prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní musí nevyhnutne vychádzať, nemôže byť relevantným dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa ust. (ZSP č. 15/2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Takýmto dôvodom zároveň nemôžu byť ani prípadné pochybenia procesného charakteru, na nápravu ktorých sú k dispozícii iné opravné prostriedky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v merite veci ako vecne správne potvrdené. Za správny považoval odvolací súd aj výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 135,78 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. , s tým, že úspešnej odporkyni priznal náhradu riadne uplatnených trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi v celkovej výške 68,12 Eur. Priznaná náhrada konania, predstavujúca výlučne trovy právneho zastúpenia odporkyne, pozostáva z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.01.2014 v zmysle ust. v spojení s ust. vyhlášky č. vo výške 60,08 Eur, k tomu režijný paušál podľa ust. vyhlášky vo výške 8, Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .