Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/19/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F. G., o vymoženie sumy 66,39 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Exekútorský úrad, Zámocká 30, Bratislava (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 10609/16), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.

- 9 zo dňa 29. júla 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a , , o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014.

3. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 66,39 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. zo dňa 24. 02. 2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 20. 06. 2016 a vykonateľnosť dňa 01. 08. 2016.

Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 10 obsahujú rozhodcovskú doložku, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by medzi nimi vznikli v budúcnosti vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úver a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ().

Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie špecifikovaných právnych vzťahov, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 15. 08. 2016, kedy bol na Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., doručený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. žiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na charakteristiku spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv upravenú v o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý bol s účinnosťou od 11. 06. 2010 zrušený zákonom číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Konštatoval, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tomto smere poukazoval na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu

- rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal.

Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru a viedli súd prvej inštancie k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, či teda rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie vychádzal z ods. l , Charty základných práv Európskej únie, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 ASTURCOM. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

5. Súd prvej inštancie zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú obavy, že slabšia strana si svoju pozíciu v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, plne namieste. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, na základe čoho rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre úver

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.

Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie nemohol akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13. 10. 2011. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, a to pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu oprávnený odvolanie z dôvodov uvedených v a . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Poukázal na Exekučného poriadku a a zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci okrem ustanovenia Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie a zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd prvej inštancie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Bol však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania ako je odôvodnené vyššie). Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR , uverejnený pod č. 18/2000. V prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom exekučného súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Mal za to, že konajúci exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská

zmluva/rozhodcovská doložka. K uvedenému poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci exekučný súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Na základe uvedeného poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Vo veci námietky konajúceho exekučného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. písmeno r) , v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

7. Povinná a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

9. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 15. 08. 2016, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 sp. zn. zo dňa 24. 02. 2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 20. 06. 2016 a vykonateľnosť dňa 01. 08. 2016. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súčasťou súdneho spisu bola okrem iného zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 401800285 zo dňa 20. 06. 2013 a všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad, Zámocká 30, 811 01 Bratislava.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“) v znení účinnom do dňa 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

13. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

16. V prípade, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, vo všeobecnosti je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy pre exekučný súd teda vyplýva priamo zo zákona.

17. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý posúdil vzťah oprávneného a povinnej ako vzťah spotrebiteľský, pretože z predložených listín je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. 06. 2013 vystupoval v postavení dodávateľa a povinná v postavení spotrebiteľa, na základe čoho súd prvej inštancie správne aplikoval na danú vec ustanovenia spotrebiteľského práva, a to a nasl. a zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Odvolací súd sa však v ďalšom nestotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy poukazoval na neplatne dojednanú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 10 (bod 2 napadnutého uznesenia). Súd prvej inštancie posudzoval rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle a mal za to, že táto je neplatná, keďže oprávnený nepreukázal, že by bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom dojednaná individuálne a vyžadovala od spotrebiteľa, aby boli spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. V predloženom súdnom spise sa nenachádza rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka. Na č. l. 4 je zažurnalizovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej ako „zmluva“) a na č. l. 5 Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej ako „všeobecné podmienky“), pričom ani z jedného dokumentu nemožno vydedukovať zámer účastníkov zmluvného vzťahu podriadiť tento právny vzťah pod právomoc rozhodcovského súdu. Z bodu 10 všeobecných podmienok vyplýva, že si strany dohodli spor riešiť iba formou mediácie v zmysle mediačnej dohody podľa o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Z priložené rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 24. 02. 2016 vyplýva, že oprávnený a povinná uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na základe a nasledujúcich v znení účinnom do 31. 12. 2014 vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť prípadné vzájomné spory, a to stály rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.

19. Pokiaľ exekučný súd bez riadneho zistenia skutočností, z ktorých svoju právomoc vyvodil rozhodcovský súd a bez oboznámenia sa s rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou dospel k právnemu názoru o jej neplatnosti len s ohľadom na znenie všeobecných podmienok nachádzajúcich sa v spise, ktoré žiadnu rozhodcovskú doložku neobsahujú, potom je ním zistený skutkový stav nedostatočný a právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí je nesprávne a prinajmenšom predčasné. Súd prvej inštancie takto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky obsahujú v článku 10 rozhodcovskú doložku, ktorá sa však v spise založených všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru v uvedenom článku a v znení uvádzanom súdom prvej inštancie nenachádza.

20. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa vecou zaoberať najmä v tom smere, či rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok ako kompetentný orgán na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Za tým účelom vyzve oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ oprávnený v určenej lehote rozhodcovskú zmluvu do spisu doloží, posúdi ju z hľadiska jej prípadnej neplatnosti. V opačnom prípade bude vec posudzovať len z hľadiska listín predložených v návrhu na udelenie poverenia. V prípade, ak dospeje k záveru, že rozhodcovský súd konal vo veci bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, posúdi rozhodcovský rozsudok ako nulitný akt, ktorý nemôže byť riadnym podkladom pre vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie teda opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a vo svojom novom rozhodnutí sa vysporiada i s odvolacími námietkami oprávneného.

21. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).