Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/5195/2016

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, so sídlom Nám. SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P.: T.Á. XXXX/ X , XXXXX R., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.378,05 € a trovy exekúcie, o sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. - 18 zo dňa 07.09.2022, takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. - 18 zo dňa 07.09.2022 doručenú súdu dňa 19.09.2022.

odôvodnenie:

1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka sa pod sp. zn. EX 734/2016 vedie exekúcia na návrh oprávneného, a to na základe exekučných titulov - vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky v Martine, č. 700 - 2010420414 - GC04/14, č. 700 - 2010420514 - GC04/14, č. 700 - 2010420614 - GC04/14 zo dňa 15.04.2014.

2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506000150 zo dňa 13.01.2017.

3. Dňa 09.12.2020 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora, v ktorom súdny exekútor uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina T.. O.. XOdK/XXX/XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, z tohto dôvodu navrhuje exekúciu zastaviť a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške minimálnej paušálnej odmeny v sume 39,83 €.

4. Súd šetrením v rámci exekučného konania zistil, že uznesením N. T. Ž. T.. O.. XOdK/XXX/XXXX P. E.D. XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz na majetok povinného. Konkurz bol zrušený dňa 15.09.2018 pre nedostatok majetku povinného.

5. Súd rozhodol uznesením č. k. - 18 zo dňa 07.09.2022 o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 734/2016. Súd zároveň súdnemu exekútorovi priznal náhradu preukázaných trov exekúcie v sume 39,83 €.

6. Oprávnený podal proti uvedenému uzneseniu, v zákonnej lehote sťažnosť, doručenú súdu dňa 19.09.2022, v ktorej uviedol, že uznesenie o zastavení považuje za nezákonné, nakoľko bolo v súvislosti s nadobudnutím účinnosti o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Oprávnený v sťažnosti ďalej uviedol, že v nadväznosti na novoprijatú o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) doplnené ustanovenie , podľa ktorého postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon, ktorým je . V zmysle úpravy predmetného osobitného zákona ustanovenia sa

predmetná exekúcia podľa názoru oprávneného zastavila priamo zo zákona, dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle novoprijatej zákonnej úpravy účinného od 01.01.2020 nebolo potrebné aby o ukončení predmetnej starej exekúcie rozhodol súd, nakoľko k zastaveniu exekúcie dochádza priamo zo zákona a exekútor túto skutočnosť len deklaruje vydaním Upovedomenia. Konkurz bol podľa tvrdenia oprávneného vyhlásený dňa 09.01.2018, a teda stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie, k zastaveniu došlo zo zákona vyhlásením konkurzu na majetok povinného a úlohou exekútora bolo uvedené skutočnosti deklarovať vydaním Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd uznesenie o zastavení exekúcie zrušil a určil, že exekúcia sa zastavila zo zákona podľa .

7. V zmysle § 243h Exekučného poriadku „ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.“

8. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ), nakoľko exekučné konanie sa začalo podaním návrhu u súdneho exekútora pred 01.04.2017.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku „exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.“

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku „exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.“

11. V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) „na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.“

12. V zmysle „ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.“

13. V zmysle § 233a Exekučného poriadku účinného od 01.01.2020 „postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.“

14. V zmysle „sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.“

15. Podľa „stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

16. Podľa „stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,2) d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,3) e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,4)

f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.5).“

17. Po V zmysle Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

18. Podľa Rozhodná doba podľa neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.

19. Podľa „ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.“

20. Podľa „upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

21. V zmysle čl. 1 ods. 1 ústavného (ďalej len „“) „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“

22. Podľa a Exekučného poriadku (1) „ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.“

23. Podľa (ďalej len „“) „proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.“

24. V zmysle „sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.“

25. Podľa „v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.“

26. Podľa „ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.“

27. Podľa a „(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.“

28. Súd po dôslednom posúdení sťažnosti oprávneného voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom dospel k názoru, že v predmetnom prípade, ktorý sa týka starej exekúcie je nevyhnutné pred vydaním rozhodnutia súdu dôsledne skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie

starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti je nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení , pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Súd konštatuje, že v prípade, kedy po účinnosti (od 01.01.2020) existuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa , stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku, tak ako to vyplýva z napadnutého uznesenia súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom.

29. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pred účinnosťou osobitnej úpravy na ktorú odkazuje Exekučného poriadku nespôsobuje bez ďalšieho zastavenie starej exekúcie ex lege, pretože dôvod pre zastavenie starej exekúcie, po zohľadnení zákazu spätnej účinnosti právnych noriem, musí vzniknúť v čase účinnosti .

30. Súd pri rozhodovaní zohľadnil ustanovenie SR, resp. obsah princípu zákazu retroaktivity právnych noriem. Princíp ochrany dôvery občanov v právo a s tým súvisiaci princíp zákazu spätnej účinnosti (retroaktivity) patrí k základným princípom vymedzujúcim kategóriu právneho štátu. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2014 sp. zn. „akcent kladený na zákaz retroaktivity právnych noriem ako na jeden zo základných prvkov právneho štátu pramení z požiadavky právnej istoty. Zákaz retroaktivity spočíva v tom, že podľa súčasnej právnej normy zásadne nie je možné posúdiť ľudské správanie, právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa uskutočnili skôr, než právna norma nadobudla účinnosť. Tento zákaz súvisí i s funkciou právnych noriem, ktoré svojim adresátom ukladajú, ako sa majú správať po ich účinnosti, a preto zásadne platí len do budúcnosti.“

31. V zmysle vyššie uvedeného, ak by súd vyhovel sťažnosti oprávneného, dopustil by retroaktívne pôsobenie právnej úpravy , resp. spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti („lex retro non agit“). „Právne normy v podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony, a nie ľudia, pôsobia a majú pôsobiť v zásade do budúcnosti, a nie do minulosti“ (Prusák, J.: Teória práva, s. 233).

32. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. októbra 2011 „Z obsahu princípu zákazu retroaktivity právnych noriem ( ) teda vyplýva, že namietaný nesúlad napadnutých ustanovení pre retroaktivitu neobstojí vtedy, ak „nová“ (napadnutá) právna úprava nijako nezasahuje do minulých právnych vzťahov. V tomto ohľade je vhodné doplniť, že „nová“ právna úprava nezasahuje do minulých právnych vzťahov ani vtedy, ak síce takýto zásah potencionálne pripustí, ale materiálne do minulých právnych vzťahov nezasiahne, resp. v minulých právnych vzťahoch sa aj za účinnosti „novej“ právnej úpravy postupuje spôsobom predpokladaným v predchádzajúcej (zrušenej/ zmenenej) právnej úprave.“

33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd ďalej pri rozhodovaní o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom skúmal znenie ustanovenia Exekučného poriadku účinného od 01.01.2020, ktoré jasne uvádza, že ako osobitný predpis, upravuje postup ukončenia „starých exekúcií“, resp. exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, ktorý svoju argumentáciu pri aplikácii na konkrétny prípad odôvodňuje práve predmetným ustanovením. Pojem ukončenie nachádzajúci sa v Exekučného poriadku súd posudzoval v súvislosti so zákazom retroaktivity právnych noriem, a aj v súvislosti so znením ustanovenia a dospel k záveru, že časť „starých exekúcií“ v zmysle ustanovenia bola zastavená /ukončená/ ex lege priamo nadobudnutím účinnosti , t. j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvali k nadobudnutiu účinnosti viac ako päť rokov, resp. ku dňu nadobudnutia účinnosti , teda k 1.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak nejde o starú exekúciu podľa . K uvedenému súd konštatuje, že predmetné exekučné konanie nespĺňa, a ani ku dňu účinnosti nespĺňalo zákonné požiadavky na to aby bolo zastavené, resp. ukončené ex lege zo zákona. Exekučné konania, ktoré neboli ukončené ku dňu účinnosti , tzn. k 01.01.2020 budú ukončené zo zákona ak po účinnosti nastanú podmienky uvedené v , resp. v ktorých po účinnosti nastane niektorá zo skutočností predpokladaná v . Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že na predmetné exekučné konanie, ktoré bolo zastavené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku sa nevzťahuje úprava

a teda sa nejedná o takú starú exekúciu, ktorá by bola ex lege ukončená pred vydaním uznesenia o zastavení starej exekúcie. Súd v predmetnom prípade nezastavil už raz zastavené exekučné konanie, a teda nakoľko sa s poukazom na citované ustanovenie nejedná o ex lege zastavené konanie, oprávnený nesprávne uvádza, že v predmetnom prípade mal súdny exekútor deklarovať vydaním Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zastavenie predmetnej exekúcie.

34. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, po zohľadnení zákazu spätnej účinnosti právnych noriem a vzťahu Exekučného poriadku ako predpisu lex generalis a ako predpisu lex specialis, súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. - 18 zo dňa 07.09.2022 doručenú súdu dňa 19.09.2022 zamietol. Pri rozhodovaní o zastavení predmetnej exekúcie súd dôsledne zvážil, ktorú právnu úpravu použiť a správne aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v súvislosti s ustanovením 167f ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( v spojení s , Exekučného poriadku a contrario).