Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Bc. Tomáša Vavra a Mgr. Miroslava Klamára v trestnej veci obžalovaného H. M. na hlavnom pojednávaní dňa 18.2.2014 takto

rozhodol:

Obžalovaný H. M., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom P. F., toho času bytom F. X - N., X. XX, Česká republika,

j e v i n n ý , ž e :

1. dňa 26.7.2009 v čase od 05.45 hod. do 06.00 hod. v obývačke bytu číslo X na Ulici W. v Prievidzi po tom, čo s ním družka - poškodená O. T. odmietla mať dobrovoľne pohlavný styk, jej nasilu vyzliekol krátke nohavice, pričom jej jednou rukou držal ruky, svojimi nohami jej roztiahol nohy a vykonal na nej súlož aj napriek tomu, že sa bránila kopaním a žiadala ho, aby prestal, čím jej spôsobil hematóm bicepsu pravej hornej končatiny a tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny,

2. dňa 20.11.2009 o 17.00 hod. v Prievidzi, na Ulici M. H. číslo X/XX, vylákal od poškodeného Y. F. 1.000 eur ako zálohu na nákup materiálu na prerobenie kúpeľne poškodeného, hoci vedel, že práce nevykoná a materiál nenakúpil, kúpeľňu neprerobil, čím spôsobil poškodenému Y. F. škodu 1.000, - eur,

t e d a :

v bode 1

násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1

zločin znásilnenia podľa , písmeno b) s poukazom na ustanovenie písmeno c) ,

v bode 2

prečin podvodu podľa ,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa , s použitím písmeno h) , , prvá veta pred bodkočiarkou v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -85 zo dňa 28.11.2012, uverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 116 (stošestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa písmeno a) sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., H.. X/XX, škodu vo výške 1000 eur.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní - ku skutku pod bodom 2 rozsudku prijal v zmysle vyhlásenie obžalovaného H. M. (ďalej len obžalovaný) a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná, ku skutku pod bodom 1 vypočul obžalovaného, vypočul svedkov O. T. (ďalej len poškodená), vypočul svedkov Y. T., U. H., U. P., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie skutku pod bodom 2 priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval. Spáchanie skutku pod bodom 1 jednoznačne poprel. Pripustil, že mal s poškodenou pohlavný styk, no išlo o styk dobrovoľný, s ktorým poškodená súhlasila. Styk mávali spolu pravidelne i v predchádzajúce dni. S poškodenou sa rozprával, že sa vráti k bývalému priateľovi, fajčili spolu na balkóne, poškodená plakala. Ako sa rozišli, telefonoval mu svedok P., že ak ublížil poškodenej, tak ho zabije. Priznal, že mal zistené zranenie na ramene a pod okom, to mu však vzniklo v predchádzajúce dni, rozhodne nie po zápase s poškodenou. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi i pri konfrontácii s poškodenou vykonanej na hlavnom pojednávaní.

Poškodená vypovedala, že s obžalovaným žila pár mesiacov, napriek tomu sa rozhodla, že sa vráti k svojmu bývalému priateľovi (s ním žije až do súčasnosti). Oznámila to obžalovanému večer pred skutkom. Sedeli na balkóne, rozprávali sa, obžalovaný ju žiadal, aby si to rozmyslela. Ona zotrvala na svojom rozhodnutí. Obžalovaný odišiel preč, vrátil sa pod vplyvom alkoholu, došlo ku konaniu, v ktorom naznačil, že by chcel s ňou mať pohlavný styk, nakoniec keďže s tým nesúhlasila, upustil od svojho konania. Už v tom čase spal vo vedľajšej miestnosti jej maloletý syn. Spala v obývačke na matracoch na zemi, spala tak ako inokedy, v tričku. Ani vtedy nekričala, hoci s obžalovaným zápasila, aby syna nezobudila. Nadránom sa zobudila na to, že obžalovaný bol pri nej, chcel s ňou mať pohlavný styk, s čím ona nesúhlasila, povedala mu, že s ním už nechce mať nič, že od neho odchádza, aby ju nechal. Obžalovaný jej povedal, že ak chce zobudiť syna, ktorý spal vo vedľajšej miestnosti, nech kričí, že aspoň sa bude na to pozerať. Pohlavnému styku sa bránila tak, že obžalovaného od seba odtláčala, zápasili spolu, hovorila mu, aby ju nechal. Keď jej obžalovaný držal ruky, tak ho odtláčala i nohami. Obžalovaný jej nasilu roztlačil nohy. Je pravdou, že nekričala, práve pre to, že vedľa spal syn. Obžalovaný vykonal na nej súlož. Nakoniec obžalovaný ešte povedal, že keď odchádza, aby mala na neho pamiatku, ak bude tehotná. Ráno išla k sestre, snažila sa, aby na nej nič nespozorovala, tá to však vycítila, že sa niečo stalo, naliehala na ňu, aby povedala, čo sa jej stalo, a tak jej povedala, čo sa stalo. Povedala jej, že ju obžalovaný znásilnil. Sestra trvala na tom, že musí ísť podať trestné oznámenie. Potom o tom oboznámili

i terajšieho priateľa - svedka P.. Vznikli jej zranenia - otlačky na ruke, na nohách, vznikli po zápase s obžalovaným. Nevedela sa vyjadriť, či nejaké zranenia mal obžalovaný, ak tak vypovedala v prípravnom konaní, že po buchnutí mohol mať, zotrvala na tejto výpovedi. Svedkyňa pripustila, že s obžalovaným mala normálnym pohlavný styk ešte v dni pred tým dňom, kedy malo dôjsť ku skutku pod bodom 1, bola psychicky rozpoložená, u obžalovaného hľadala zabudnutie po rozchode s priateľom. Nakoniec sa však rozhodla, že sa k priateľovi vráti a ukončí spolužitie s obžalovaným. Poškodená zotrvala na svojej výpovedi i pri konfrontácii s obžalovaným vykonanej na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa Y. T. vypovedala, že prišla k nej poškodená. Bolo na nej vidieť, že sa niečo stalo, bola roztrasená, zisťovala, čo sestre - poškodenej je, pretože to nebola ona, tak ako sa bežne správala, bola veselej povahy, tá najprv tvrdila, že nič, no keď naliehala, čo sa stalo, tak jej povedala, že ju obžalovaný znásilnil. Obžalovanému povedala, že sa rozchádzajú, malo sa to stať v obývačke, tam ju mal znásilniť, a že bude mať aspoň na neho pamiatku, ak jej nakoniec spravil dieťa. Mala na nohe a kolenách modriny. Povedala jej, že musí ísť podať trestné oznámenie na políciu, poškodená to nechcela, chcela ísť len za matkou. Nakoniec ju zaviezla k matke.

Svedkyňa U. H. vypovedala, že poškodenú doviezla staršia dcéra. Poškodená plakala, nechcela jej najprv povedať, čo sa stalo. Nakoniec jej povedal, že ju obžalovaný znásilnil. Vnuk mal spať vo vedľajšej miestnosti, obžalovaný jej roztiahol nohy, bolo to nasilu. Videla na nej i podliatiny, modriny. Mal jej to spraviť preto, aby ostala tehotná.

Svedok U. P. vypovedal, že telefonovala mu sestra poškodenej - svedkyňa T. a tá mu povedala, že obžalovaný poškodenú znásilnil. Prišiel za nimi, opäť mu to potvrdili, keď sa pýtal, ako ju mohol obžalovaný znásilniť, poškodená mu povedala, že vo vedľajšej izbe spal syn, a že obžalovaný povedal, že ak bude kričať, tak nech sa syn zobudí, aspoň sa bude na to pozerať. Naliehal i on, aby išla podať trestné oznámenie, aby išla na vyšetrenie. Telefonoval i obžalovanému, chcel od neho vedieť, či poškodenej ublížil.

Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka S. D. z prípravného konania, svedok sa ku skutku nevedel vyjadriť, vypovedal, že obžalovaný u nej pracoval ako brigádnik v byte jeho matky. Či pri tejto práci si spôsobil nejaké zranenie, svedok sa nevedel vyjadriť, no myslel si, že nemal pri čom, nesťažoval sa mu ani obžalovaný, že by mu frkla do oka omietka.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č.l. 97 - 105, na predložených stopách zaistených pri ohliadke miesta činu - posteľnom prádle boli zistené biologické materiály - ľudské vlasy, na návlečke - stope č. 2 bola zistená ľudská krv, ktorej pôvodcom bol zistený pôvodca - obžalovaný. Na predloženom stere z pošvy poškodenej nebola zistená prítomnosť prostatického antigénu prítomného v sperme.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - č.l. 106, 107 - uznesením a zápisnicou o vrátení vydaného posteľného prádla, zápisnicou o prehliadke tela poškodenej č.l. 108 - odobratie steru z pošvy poškodenej, lekárskou správou č.l. 109, z ktorej vyplýva, že u poškodenej pri vyšetrení boli zistené - hematóm bicepsu pravej hornej končatiny, tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny, tieto podľa udania obžalovanej mali byť spôsobené dňa 26.7.2009 v ranných hodinách, kedy ju mal obžalovaný znásilniť v byte, kde spolu bývali, boli odobraté i stery z pošvy poškodenej. Listinnými dôkazmi - zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č.l. 114 - 118, pri ktorej boli zaistené stopy - obliečky.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, i keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti pod bodom 1 rozsudku popiera, bráni sa, že k pohlavnému styku v daný čas skutku s poškodenou došlo, no dobrovoľne, so súhlasom poškodenej, s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy, z nich predovšetkým vzhľadom na jednoznačnú výpoveď poškodenej ale i nepriame dôkazy - výpovede svedkov Y. T., U. H., U. P., ktorí popísali rozpoloženie poškodenej v čase, keď sa s ňou krátko po tom, čo ku skutku malo dôjsť, stretli, popísali skutočnosti a okolnosti, ktoré sa bezprostredne od poškodenej dozvedeli a tieto sú v zhode s výpoveďou poškodenej, prihliadnuc i na listinný dôkaz - lekársku správu, ktorá potvrdila existenciu zranení - podliatenín v oblasti nohy a ruky u poškodenej, tak ako o tom vypovedala poškodená, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - osobe, s ktorou žil v čase skutku v spoločnej domácnosti, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil

zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa , písmeno b) . Súd nemá akékoľvek pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej, ktorá sama vypovedala a potvrdzuje to i výpoveď ostatných vypočutých svedkov, v čase skutku žila s obžalovaným, nemala akýkoľvek dôvod uvádzať nepravdu a okolnosti dobrovoľnosti resp. nedobrovoľnosti pohlavného styku s obžalovaným. Výpoveď obžalovaného ohľadne dobrovoľnosti styku súdu javí sa byť ako nevierohodná práve pre vzniknuté zranenie u poškodenej ako i psychické jej rozpoloženie, o ktorom vypovedali svedkovia, účelová motivovaná snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného ku skutku pod bodom 2 mal súd preukázané, že konanie obžalovaného vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa , pretože iného uviedol do omylu, na škodu cudzieho majetku seba obohatil a inému spôsobil malú škodu, ktorou sa rozumie škoda dosahujúca minimálne 266 eur.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ich pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb. Obžalovaný svojimi konaniami porušil tento záujem spoločnosti. Objektom zločinu znásilnenia je právo ženy slobodne rozhodovať a svojom pohlavnom živote.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - správami a charakteristikami osoby obžalovaného č.l. 151, 152, 153, 154 - 157, 232, 233, 234, z ktorých vyplýva, že o obžalovanom v mieste trvalého bydliska sú známe len evidenčné údaje, nie sú o ňom tam známe žiadne negatívne poznatky, bol postihnutý v priestupkovom konaní, pre priestupok proti majetku. Z odpisu registra trestov č.l. 157, 230 - 231, 235 - 237 vyplýva, že v posledných 10 rokoch nebol na území Slovenskej republiky súdne trestaný, bol súdne trestaný len v zahraničí v Českej republike, pre úmyselnú trestnú činnosť inej povahy.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia , pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , ale vzhliadnuc jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle písmeno h) - spáchanie viac trestných činov a tým prevyšovanie priťažujúcich okolností a tým nutnosť upraviť trestnú sadzbu, z ktorej súd pri ukladaní musí vychádzať v zmysle , zohľadniac pomery páchateľa, možnosť nápravy, doterajší spôsob jeho života, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia , ukladajúc obžalovanému trest úhrnný za použitia ustanovenia prvá veta pred bodkočiarkou v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -85 zo dňa 28.11.2012, uverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 a potom súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, no predovšetkým na ochranu spoločnosti bude postačovať a ako zákonný, primeraný vzhliadol trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 116 (stošestnásť) mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ho v zmysle písmeno a) zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vyššie uvedený druh a výmera trestu mal súd za to, že bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške odovzdaných finančných prostriedkov, ustálených v skutkovej vete podanej obžaloby, obžalovaný výšku uplatnenej a ním spôsobenej škody nenamietal. Súd obžalovaného v sume ustálenej v skutkovej vete rozsudku zaviazal k náhrade ním spôsobenej škody poškodenému Y. F..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.