Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-2-2021.pdf
PDF · 238.8 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: V. R., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, G., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom, Štefánikova 22, Nitra, IČO: 34 039 554, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464 (pôvodne žalovaný: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094), zastúpenému advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, za účasti pribratého účastníka konania: Obec Machulince, Hlavná 115/6, Machulince, IČO: 00 308 234, zastúpeného advokátskou kanceláriou Linden law s.r.o., Medená 102/7, Bratislava, IČO: 53 185 960, o správnej žalobe zo dňa 15. 01. 2021 proti rozhodnutiu pôvodne žalovaného č. 28076/2020/SV/96098 zo dňa 08. 12. 2020 a o návrhu žalobcu zo dňa 04. 04. 2023 na prerušenie konania, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 09. 04. 2020 bol Okresnému úradu Nitra (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo vyvlastňovací orgán) doručený návrh obce Machulince (ďalej aj vyvlastniteľ) na začatie vyvlastňovacieho konania spísaný dňa 01. 04. 2020. Obec ako vyvlastniteľ v zmysle zákona č. 280/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 280/2015 Z.z.) navrhla, aby vyvlastňovací orgán rozhodol o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 298 m2 v katastrálnom území Q. vo vlastníctve V. R. (vyvlastňovaný) v jej prospech. Predmetný pozemok vznikol na základe geometrického plánu č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2019 z pôvodného pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 563 m2 podľa LV č. XXXX v katastrálnom území Q. vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako vyvlastňovaného. V návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania obec ako vyvlastniteľ uviedla, že suma predpokladanej náhrady za vyvlastnenie je 830,- eur a je určená na základe znaleckého posudku č. 89/2019 zo dňa 28. 03. 2019 vyhotoveného znalkyňou Ing. Ľudmilou Beczányiovou. Prílohou návrhu bol okrem iného geometrický plán č. 55/2019 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/ XXX zo dňa 18. 02. 2019, znalecký posudok č. 89/2019 zo dňa 28. 03. 2019, výpis z LV č. XXXX zo dňa
03. 04. 2020, kópia katastrálnej mapy zo dňa 03. 04. 2020 a návrh pod č. 497/2019 zo dňa 04. 07. 2019 na uzavretie zmluvy (doručený vyvlastňovanému dňa 08. 07. 2019).
2. Vyvlastňovací orgán vydal dňa 21. 04. 2020 oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania (ktoré bolo doručené žalobcovi ako vyvlastňovanému dňa 07. 05. 2020) a nariadil ústne pojednávanie na deň 30. 06. 2020.
3. Dňa 30. 06. 2020 bola spísaná zápisnica o priebehu ústneho pojednávania vo veci vyvlastnenia pozemku pod existujúcou stavbou „Miestna pozemná komunikácia - ulica Zlatňanská“ a jej súčastí k prevodu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q. za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa plnomocenstva zo dňa 29. 06. 2020, ktorí sa na pojednávaní vyjadrili, pričom žalobca vzniesol námietky a predložil svoje písomné podanie označené ako „stanovisko k listu č. 497/2019“ zo dňa 16. 07. 2019.
4. Na základe žiadosti vyvlastňovacieho orgánu zo dňa 02. 07. 2020 podala znalkyňa Ing. Ľudmila Beczányiová vysvetlenie zo dňa 15. 07. 2020, ktoré mu bolo doručené dňa 17. 07. 2020. Následne v podaní zo dňa 22. 07. 2020 vyvlastňovací orgán túto skutočnosť oznámil účastníkom konania (vyvlastniteľovi, vyvlastňovanému a jeho právnemu zástupcovi), ktorých zároveň poučil v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s tým, že do podkladov rozhodnutia je možné nahliadnuť pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy v úradných hodinách, pričom termín nahliadnutia je potrebné vopred telefonicky dohodnúť. Predmetné podanie zo dňa 22. 07. 2020 bolo doručené žalobcovi dňa 24. 07. 2020 a jeho právnemu zástupcovi dňa 14. 08. 2020.
5. Dňa 30. 07. 2020 správny orgán prvého stupňa vyhotovil úradný záznam, podľa ktorého sa dostavil vyvlastňovaný za účelom nahliadnutia do spisu a bola vyhotovená kópia dvoch konkrétne označených listín (žiadosť vyvlastňovacieho orgánu zo dňa 02. 07. 2020 znalkyni a vysvetlenie znalkyne zo dňa 15. 07. 2020).
6. Dňa 13. 08. 2020 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o vyvlastnení, ktorým žalobcovi ako vyvlastňovanému podľa ust. § 13 zákona č. 282/2015 Z.z. vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktorý sa odčlení z pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/XXX, evidovanom na LV č. XXXX, výmera 563 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie podľa geometrického plánu č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2020, v prospech obce Machulince podľa ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov pre stavbu „Miestna pozemná komunikácia - ulica Zlatňanská“, katastrálne územie Q.. Zároveň správny orgán prvého stupňa ako vyvlastňovací orgán rozhodol o námietkach podaných žalobcom tak, že ich zamietol ako nedôvodné a podľa ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. žalobcu zároveň odkázal na konanie pred súdom. V II. časti rozhodnutia rozhodol tak, že podľa ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku patrí vlastníkovi (vyvlastňovanému žalobcovi) náhrada vo výške 830,- eur, ktorú uhradí vyvlastniteľ v určenej lehote a určeným spôsobom s tým, že náhrada za vyvlastnenie bola určená podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. znaleckým posudkom č. 89/2019 zo dňa 23. 01. 2019, ktorý vyhotovila znalkyňa Ing. Ľudmila Beczényiová.
7. V administratívnom spise sa nachádza fotokópia podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10. 08. 2020 adresovaného znalkyni, ktoré je opatrené prezentačnou pečiatkou správneho orgánu prvého stupňa s dátumom 19. 08. 2020 a následne dňa 20. 08. 2020 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené ďalšie jeho podanie zo dňa 20. 08. 2020.
8. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 09. 09. 2020.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 28076/2020/SV/96098 zo dňa 08. 12. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 08. 2020.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo vyvlastňovací orgán) rozhodnutím zo dňa 13. 08. 2020 vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva podaného obcou Machulince (vyvlastniteľ) na základe výsledkov konania rozhodol tak, že podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.) v spojení s ust. § 24e a ust. § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 135/1961 Zb.) vyvlastnil vlastnícke právo V. R. (vyvlastňovaný) k pozemku uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení v katastrálnom území Q., a to v prospech vyvlastniteľa pre stavbu „Miestna komunikácia - ulica Zlatňanská”. Finančnú náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení správny orgán prvého stupňa určil podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. na základe znaleckého posudku č. 89/2019 zo dňa 23. 01. 2019 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. Ľudmilou Beczányiovou. Súlad obmedzenia vlastníckeho práva k dotknutému pozemku s cieľmi a zámermi územného plánovania správny orgán prvého stupňa ako vyvlastňovací orgán posúdil na základe listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise, a to listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q., na ktorom je uvedená parcela označená ako zastavaná plocha s využitím pozemku ako zastavaná plocha, na ktorej je postavená inžinierska stavba - cestná miestna komunikácia, na základe záväzného stanoviska obce Machulince č. 671/2019 zo dňa 21. 10. 2019 ako aj fotodokumentácie.
11. Pôvodne žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spolu so spisovým materiálom v tejto veci v celom rozsahu, vyhodnotil dôvody uvedené v rozhodnutí a námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej žalovaný citoval ust. § 2 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 3 zákona č. 282/2015 Z.z. a ust. § 17 ods. 1, § 17a, § 24e zákona č. 135/1961 Zb.. Možnosť zásahu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany vyvlastniteľa pri podaní návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané. Vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu spôsobom ustanoveným v ust. § 17 zákona č. 135/1961 Zb.. Z predloženého spisového materiálu vyplýva zistenie správneho orgánu prvého stupňa, že v danom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie takejto dohody považovať doručenie výzvy na uzavretie zmluvy č. 497/2019 zo dňa 04. 07. 2019. Vyvlastňovaný na predmetnú výzvu v stanovenej lehote nereagoval a nedošlo k uzatvoreniu dohody medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, pričom vyvlastniteľ následne podal návrh na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe návrhu vyvlastniteľa správny orgán prvého stupňa oznámil začatie vyvlastňovacieho konania v podaní zo dňa 21. 04. 2020 a stanovil ústne pojednávanie na deň 30. 06. 2020, z ktorého bola spísaná zápisnica podpísaná prítomnými účastníkmi konania. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 13. 08. 2020, ktorým vyvlastnil vlastnícke právo, pričom finančnú náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení určil podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. na základe znaleckého posudku č. 89/2019 zo dňa 23. 01. 2019 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. Ľudmilou Beczányiovou a v súvislosti s odborným vyjadrením znalca zo dňa 15. 07. 2020.
12. K námietkam vyvlastňovaného žalobcu žalovaný uviedol, že vyvlastniteľ postupoval v zmysle platných právnych predpisov pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod cestou vo svojom vlastníctve, a to podľa ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb.. Vyvlastňovaný pozemok sa nachádza pod cestou medzi pozemkami, ktoré sú už vo vlastníctve vyvlastniteľa. Jedná sa o jestvujúcu komunikáciu riadne povolenú, aj užívanú a zapísanú aj v katastri nehnuteľností v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Skutočnosť, že vyvlastniteľ nepredložil v konaní o vyvlastnení územné rozhodnutie, prípadne kolaudačné rozhodnutie je opodstatnená, nakoľko od ich vydania do termínu predloženia návrhu na vyvlastnenie uplynulo dlhšie obdobie, kde nemožno ani podľa príslušných predpisov o archivácii predpokladať, že tieto dokumenty budú existovať.
Zákon neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú silu, záleží na samotnom správnom orgáne, akú dôkaznú silu konkrétneho dôkazu v konkrétnom konaní posúdi. Správny orgán nie je viazaný poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Námietky žalobcu považoval žalovaný za neodôvodnené. V prípade námietok proti výške náhrady za vyvlastnenie žalovaný nemá kompetenciu rozhodnúť a je potrebné, aby sa vyvlastňovaný s touto námietkou obrátil na príslušný súd v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z..
13. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa mal preukázané všetky skutočnosti potrebné k vydaniu rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva. Žalobca si uplatnil identické námietky už vo vyvlastňovacom konaní, pričom správny orgán prvého stupňa sa s nimi vysporiadal v plnom rozsahu, čo i dostatočne odôvodnil. Postup správneho orgánu prvého stupňa a jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva zodpovedá právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 282/2015 Z.z. a odvolateľovi boli preukázateľne všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva. Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu, formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a nakoľko nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia - jeho výrokovej alebo dôvodovej časti, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol v odvolacom konaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. Žalobca žalobou zo dňa 15. 01. 2021 navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 08. 2020 ako i rozhodnutie žalovaného (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) zo dňa 08. 12. 2020.
15. V dôvodoch žaloby poukázal na hrubé a úmyselné obchádzanie Ústavy SR a platných zákonov (Správny poriadok, Stavebný zákon a Správny súdny poriadok) správnym orgánom prvého stupňa ako príslušným vyvlastňovacím orgánom vo veci vyvlastňovacieho konania podľa ust. § 7 ods. 1 ako i žalovaným správnym orgánom príslušným podľa ust. § 7 ods. 2 zákona 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.). Považoval za nezákonné konanie č. OU-NR-OVBP2-2020/019747-006, ktoré viedla Q.. J. U.. Zdôraznil, že správne orgány (správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný v pozícii odvolacieho správneho orgánu) sú povinné riadiť sa pri vyvlastnení ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z., pričom takto nepostupovali. Vyvlastnenie možno uskutočniť len podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 tohto zákona za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, pričom vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi, zámermi územného plánovania, a to sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce o vyvlastňovacom konaní. Za nezákonný považoval žalobca i postup pri prerokovaní dňa 30. 06. 2020 podľa ust. § 10 zákona č. 282/2015 Z.z., ktoré viedla za správny orgán prvého stupňa Q.. J. U.. Na tomto prerokovaní vlastník nehnuteľností poukázal na skutočnosť, že dňa 21. 05. 2018 doručil Okresnému úradu Nitra uznesenie č. 2015/3-4 z 3. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Machulince zo dňa 20. 05. 2015. Táto skutočnosť by mala byť aj súčasťou prejednávaného spisu. Podľa tohto uznesenia zastupiteľstva, ktoré je záväzné, bol k predmetnej parcele, vyhotovený znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu pod č. 100/2009, ktorý ohodnocuje predmetnú parcelu na 2.291,41 eur vo výmere 563 m2. Predmetné zastupiteľstvo v počte 9 poslancov zaviazalo starostu obce O. O., že vyhotoví kúpnu zmluvu a uhradí správny poplatok. Ak by O. O. v roku 2015 vyhotovil kúpnu zmluvu a uhradil správny poplatok, tak žalobca by takúto kúpnu zmluvu za schválenú sumu 2.291,41 eur podpísal. S touto skutočnosťou sa Q.. J. U. odmietla zaoberať a v rozhodnutí žalovaného o tejto skutočností (teda dôkazu) neexistuje žiadna zmienka. Dňa 30. 09. 2009 poslal žalobca starostovi obce Q. návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku na parc. č. XXXX/XXX - zastavanej plochy o výmere 563 m2, ktorý je v tomto konaní predmetom vyvlastnenia. Starosta obce O. O. túto kúpnu zmluvu a návrh na vklad odmietol
podpísať. Z tohto konania starostu obce Q. s prihliadnutím na Ústavu SR je zrejmé, že správne orgány nerešpektujú Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 20 ods. 4 Ústavy „Obmedzenie vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere“. Samotný priebeh konania, ktoré viedla Q.. J. U., nebol v súlade so správnym poriadkom a správnym konaním. Zápisnica nebola vyhotovená hneď po konaní, ale bola vyhotovená ex post s tým, že v zápisnici neboli zohľadnené tvrdenia žalobcu a jeho advokáta. Dňa 20. 08. 2020 advokát v tomto konaní doložil listinný návrh, ktorý bol nazvaný „Nahliadnutie do spisu a jeho doplnenie“. Postavenie účastníka konania pri vyvlastnení je zákonom dané, pričom je neprijateľné, aby konanie o vyvlastnení prebiehalo a Q.. U. súhlasila s doplnením dokazovania, ale 6 dní pred doplnením dokazovania by vyhlásila meritórne rozhodnutie o vyvlastnení, bez toho, aby sa oboznámila s písomným návrhom osoby, ktorej má byť pozemok vyvlastnený. Toto tvrdenie bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú dve právne skutočnosti, a to skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa rozhodol o vyvlastnení dňa 13. 08. 2020, ale o 6 dní neskôr prijal doplnenie dokazovania v predmetnej veci, s ktorým súhlasil na ústnom pojednávaní dňa 30. 06. 2020. Z tohto tvrdenia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa nemal záujem zistiť skutkový stav a dôkazy v tomto konaní, neoboznamoval sa so skutkovými okolnosťami a viedol konanie v rozpore so správnym poriadkom. Žalovaný správny orgán, ktorý má ex offo preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vôbec nepostrehol tieto skutočnosti a vo svojom rozhodnutí ich neuviedol. Ďalej žalobca citoval obsah podania jeho právneho zástupcu zo dňa 20. 08. 2020 a poukázal na ust. § 108 ods. 2 a ust. § 110 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb.). V prípade, ak by navrhovateľ vyvlastňovacieho konania podal návrh na vyvlastnenie podľa iného zákonného ustanovenia ako podľa ust. § 108 ods. 2 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., mohol by podať návrh na vyvlastnenie až vtedy, keď by mal na predmetnú stavbu vydané právoplatné územné rozhodnutie, nakoľko z dikcie ust. § 110 ods. 2 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, pričom z predmetného ustanovenia taktiež vyplýva, že pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, čo je práve v tomto prípade, keďže daná skutočnosť explicitne vyplýva z ust. § 108 ods. 2 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb.. S poukazom na citované tvrdenie žalovaného na strane 4 druhý odsek jeho rozhodnutia si podľa žalobcu správne orgány môžu platný zákon č. 50/1976 Zb. vykladať svojvoľne. Za absolútnu kuriozitu konania pokladal žalobca tvrdenie žalovaného, že obec mohla skartovať územné a stavebné povolenie a už uplynula dostatočne dlhá doba na to, že ich nemusí predložiť. Toto považoval za typické zneužitie práva a svojvôľu. Ďalej žalobca v žalobe žalovanému vytkol jeho tvrdenie o dostatočnom odôvodnení identických námietok s poukazom na to, že iný znalec Y. určil inú cenu, že Obecné zastupiteľstvo zákonným spôsobom schválilo inú cenu a že zákon č. 582/2004 Z.z. v znení zákona 460/2011 Z.z. určuje hodnotu ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v obci s počtom obyvateľov od 1101 do 6000, čo je Obec Q., na stavebné pozemky na sumu 18,58 eur, teda nie na sumu 2,80 eur za m2, ako to uviedla znalkyňa Ing. I. O..
16. V závere žaloby žalobca označil dôkazy, ktoré navrhol vykonať v súdnom konaní, pričom tieto spočívali v návrhu na výsluch žalobcu, starostu obce Q. a Q.. U. na konkrétne žalobcom uvedené otázky. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 09. 2016 č.k. 1S107/2016-126, ktorým tento súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a na skutočnosť, ktorá je publikovaná rozsudkom NS SR a ktorá sa týka Okresného úradu Nitra ako správneho orgánu prvého stupňa, kde rozhodnutím č. OÚ-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30. 03. 2016 rozhodol na návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. o vyvlastnení vlastníkovi Rímskokatolícka cirkev.
IV. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) vo vyjadrení zo dňa 14. 06. 2021 k žalobe uviedol, že sa s ňou, ako i stvrdeniami žalobcu v nej uvedenými, nestotožňuje a popísal skutkový stav veci.
18. V ďalšej časti sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia stavebného zákona v súvislosti s absenciou územného rozhodnutia vo vyvlastňovacom konaní žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu
vyplýva, že vyvlastňovaný pozemok sa nachádza pod cestou medzi pozemkami, ktoré sú už vo vlastníctve vyvlastniteľa. Ide o jestvujúcu komunikáciu, ktorá je riadne povolená, aj užívaná a zapísaná aj v katastri nehnuteľností podľa príslušných zákonných ustanovení. Dôvodom, prečo vyvlastniteľ nepredložil v konaní o vyvlastnení územné rozhodnutie, prípadne kolaudačné rozhodnutie, je dlhé časové obdobie od ich vydania do termínu predloženia návrhu na vyvlastnenie, kedy nemožno ani podľa príslušných predpisov o archivácii predpokladať, že tieto dokumenty budú ešte existovať. V predmetnom vyvlastňovacom konaní ide len o dovysporiadanie vlastníckych vzťahov pod existujúcou stavbou/cestou a nie o zaťaženie vyvlastňovaného pozemku novou stavbou, a preto je žalovaný toho názoru, že relevantnou námietkou v tomto prípade je len výška finančnej náhrady za vyvlastnenie. K námietkam žalobcu voči konaniu a správaniu starostu obce Q., ktoré sa týkajú nepodpísania kúpnej zmluvy so žalobcom vo veci dotknutých pozemkov sa žalovaný nemôže vyjadriť, nakoľko riešenie tejto námietky nepatrí do kompetencie ministerstva. K námietke žalobcu vo veci postupu zamestnankyne správneho orgánu prvého stupňa vo vyvlastňovacom konaní žalovaný uviedol, že zákon neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú silu, záleží na samotnom správnom orgáne, akým spôsobom vyhodnotí dôkazy. Skutočnosť, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy, neznamená, že správny orgán je povinný jeho návrhom aj vyhovieť. Vo svojej podstate ide o procesné právo, ktoré má len čiastočnú nárokovateľnosť (nárokovateľná je možnosť podať návrh na dôkazný prostriedok, vykonanie dôkazného prostriedku, resp. jeho pripustenie však nie je nárokovateľné). O tom, či bude dôkazný prostriedok prípustný, resp. vykonaný, rozhoduje správny orgán. Na ňom je totiž bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonómie. Správny orgán by mal preto odmietať také dôkazné prostriedky, ktoré sú irelevantné alebo sa napríklad len ťažko dajú obstarať. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa mal preukázané všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné k vydaniu rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva. Zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že postup, ktorý použila Q.. J. U. (zamestnankyňa správneho orgánu prvého stupňa) v priebehu vyvlastňovacieho konania, nebol v súlade so správnym poriadkom. Postup správneho orgánu prvého stupňa a jeho rozhodnutie zodpovedajú právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 282/2015 Z.z., pričom je preukázateľné, že žalobcovi boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. K námietke žalobcu proti výške náhrady za vyvlastnenie žalovaný uviedol, že o tejto námietke nemá kompetenciu rozhodnúť a je potrebné, aby sa s námietkou proti výške náhrady žalobca obrátil na príslušný súd samostatnou žalobou podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z.. Tento postup je striktne daný zákonom, preto sa žalovaný k výške náhrady za vyvlastnenie nemohol vyjadriť.
19. Námietky uvedené v žalobe sú identické s námietkami, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal a tieto riadne odôvodnil. Žalovaný zotrval v plnom rozsahu na svojom právnom stanovisku vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
20. Uznesením č.k. 21S/2/2021-103 zo dňa 28. 09. 2021 súd pribral za účastníka predmetného súdneho konania obec Q. ako účastníka administratívneho (vyvlastňovacieho) konania.
21. Pribratý účastník konania (ďalej aj navrhovateľ vyvlastnenia alebo vyvlastniteľ), zastúpený právnym zástupcom, vo vyjadrení zo dňa 18. 10. 2021 k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru je táto zmätočná a nie je z nej zrejmé, aké žalobné námietky žalobca uplatňuje voči príslušným rozhodnutiam, ktoré majú byť predmetom súdneho prieskumu. Nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenia stavebného zákona a Správneho súdneho poriadku mali správne orgány porušiť vzhľadom na to, že zákonný rámec pre vyvlastnenie pozemkov pod cestami je upravený v ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 135/1961 Zb.) a v príslušných ustanoveniach zákona č. 282/2015
Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia stavebného zákona a Správneho súdneho poriadku nie je na meritum veci daná. Pribratý účastník konania sa domnieval, že žalobca zrejme v žalobe namietal výšku primeranej náhrady a to, že cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť dohodou v roku 2015. K tejto námietke uviedol, správny orgán prvého stupňa určil primeranú náhradu za vyvlastnenie v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z., pričom sa v súlade s ust. 4 ods. 4 tohto zákona vysporiadal s námietkou uplatnenou pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní, kde namietol skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku č. 89/2019 zo dňa 23. 01. 2019, ktorý vyhotovila Ing. I. O.. Výšku primeranej náhrady správne neposudzoval odvolací správny orgán a táto nemôže byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve, pričom v tejto súvislosti navrhovateľ vyvlastnenia ako pribratý účastník súdneho konania citoval dôvodovú správu k ust. § 13 zákona č. 282/2015 Z.z., z ktorej jednoznačne vyplýva, že odvolací správny orgán postupoval správne, keď sa s námietkou výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie nezaoberal, ale rovnako ako správny orgán prvého stupňa odkázal žalobcu na súd. Odvolací správny orgán má podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. právomoc len na meritórne preskúmanie výrokov podľa ust. § 13 ods. 2 tohto zákona č. 282/2015 Z.z., ale na meritórne preskúmavanie výrokov podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. nemá právomoc. Právomoc preskúmavať túto námietku však nemá ani správny súd, nakoľko táto je daná, v súlade s dôvodovou správou k tomuto ustanoveniu, civilnému súdu. V tejto súvislosti navrhovateľ vyvlastnenia citoval časť rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v konaní pod sp. zn. 30S/3/2019 zo dňa 24. 11. 2020. Námietku žalobcu ohľadne určenej primeranej náhrady za prechod vlastníckeho práva je preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú a rovnako tak i návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v tomto smere. K námietke týkajúcej sa údajného porušenia ust. § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 282/2015 Z.z. navrhovateľ vyvlastnenia poukázal na ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. Tieto ustanovenia aplikoval správny orgán prvého stupňa a preskúmal odvolací správny orgán, pričom zhodne vo svojich rozhodnutiach uviedli, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca si dňa 08. 07. 2019 prevzal ponuku navrhovateľa vyvlastnenia na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 04. 07. 2019, na ktorú žalobca nereagoval. Námietku žalobcu ohľadne údajného porušenia ust. § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 282/2015 Z.z. je potom potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Tvrdenia žalobcu o jeho pripravenosti uzatvoriť kúpnu zmluvu v roku 2009 sú vzhľadom k predmetu prieskumu správnym súdom právne irelevantné, keďže tieto tvrdenia sa v súvislosti s aplikáciou ust. 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 282/2015 Z.z. zo strany príslušných orgánov neskúmajú, a to vzhľadom na vyššie uvedené. Ako nedôvodnú treba vyhodnotiť i námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ust. § 108 a 110 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko tieto ustanovenia sa na účel vyvlastnenia podľa ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb. neaplikujú. Odvolací správny orgán sa riadne vysporiadal s otázkou stavebného, resp. kolaudačného rozhodnutia na miestnu komunikáciu - ulica G., nakoľko bolo jednoznačne preukázané dopytom navrhovateľa vyvlastnenia na Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Nitre, že tieto dokumenty sa nezachovali, a preto ich z objektívnych dôvodov nebolo možné do konania predložiť. V prípade prijatia argumentácie žalobcu v tomto smere, by nebolo možné vyvlastniť príslušnú časť pozemku pod miestnou komunikáciou, a to z dôvodu nezachovania predmetných dokumentov týkajúcich sa miestnej komunikácie. Takýto dôvod však príslušné právne normy neobsahujú, a preto je potrebné námietku žalobcu ako neopodstatnenú odmietnuť. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľ vyvlastnenia uviedol, že nevydanie rozhodnutia podľa predstáv žalobcu nemôže spôsobiť jeho nezákonnosť. V tomto prípade je žaloba zmätočná, odkazuje na právne predpisy, ktoré sa v posudzovanej veci nemôžu aplikovať. Námietky, ktoré sú obsahom žaloby, buď nespadajú do právomoci správneho súdu, nakoľko patria do právomoci civilného súdu alebo nemôžu spôsobiť zrušenie žalobcom napadnutých rozhodnutí. Rovnako tak návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Navrhovateľ vyvlastnenia ako pribratý účastník konania navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 22. Na prejednanie žaloby správny súd na základe žiadosti žalobcu nariadil pojednávanie na deň 31. 01. 2023 (na ktorom sa v zmysle písomných podaní vyjadril právny zástupca žalobcu, právny zástupca pribratého účastníka konania ako i jeho štatutárny zástupca - starosta obce Q.) a na deň 04. 04. 2023 (na ktorom sa opätovne vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol prerušenie predmetného súdneho konania, ďalej sa vyjadril právny zástupca žalovaného a právny zástupca pribratého účastníka konania).
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie pôvodne žalovaného správneho orgánu (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) zo dňa 08. 12. 2020 ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom dňa 04. 04. 2023 zamietol.
24. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní,6c) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk. Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 17a vyššie citovaného zákona, z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Podľa § 24e vyššie citovaného zákona, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020. ______________________________ 6c) § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyvlastnenie možno uskutočniť len a/ v nevyhnutnej miere, b/ vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c/ za primeranú náhradu, a d/ ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej
časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. Neprimeranými ťažkosťami sú najmä a/ obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b/ nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c/ nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d/ obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. Podľa § 3 ods. 1, 3, 6 vyššie citovaného zákona, bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a/ písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b/ dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2) Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží a/ upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý, b/ upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní, c/ odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením, d/ oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na určenie náhrady. Písomný návrh na uzavretie dohody sa doručuje doporučene do vlastných rúk vlastníkovi pozemku alebo vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.5) Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 5 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa. (ods. 1)
Návrh musí obsahovať
a/ údaje o vyvlastniteľovi, a to 1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba, b/ údaje o vyvlastňovanom, a to 1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba, c/ údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to 1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba, d/ označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby, e/ prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení, f/ údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom, g/ dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii, h/ vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie, i/ opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2, j/ údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia. (ods. 2) K návrhu vyvlastniteľ priloží a/ údaje podľa osobitného predpisu10a) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie s identifikáciou parciel podľa katastra nehnuteľností, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, b/ iné verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo a iné vecné práva k pozemku alebo ku stavbe, ktorá sa navrhuje vyvlastniť, ak ich nemožno zistiť z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, c/ kópiu z katastrálnej mapy so zobrazením pozemkov a stavieb navrhnutých na vyvlastnenie; ak pozemky a stavby nie sú zobrazené v katastrálnej mape, priloží grafickú a písomnú identifikáciu parciel, d/ geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku, e/ dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný, f/ znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky, g/ právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby,
h/ záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 2 ods. 2), i/ iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia. (ods. 3) Ak má vyvlastniteľ vedomosť o tom, že vyvlastňovací orgán má k dispozícii dokument, ktorý má tvoriť podľa tohto zákona prílohu návrhu, vyvlastniteľ nie je povinný k návrhu tento dokument priložiť, postačí ak naň v návrhu odkáže. Ak vyvlastňovací orgán tento dokument nemá k dispozícii alebo je potrebný na iné konanie, alebo ak ho na účely daného konania nemôže sprístupniť z dôvodu ochrany práv tretích osôb, vyvlastňovací orgán vyzve vyvlastniteľa na doplnenie návrhu o tento dokument. (ods. 5) Podľa § 10 ods. 4, 5, 10, 11, 12 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovací orgán je povinný písomne oznámiť začatie vyvlastňovacieho konania všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania, zúčastneným osobám a príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do siedmich dní od doručenia návrhu. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.10) Ak návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia, vyzve vyvlastňovací orgán vyvlastniteľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak vyvlastňovacie konanie zastaví. Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu. Vyvlastňovací orgán písomne oznámi účastníkom vyvlastňovacieho konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu najmenej 15 dní vopred. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a/ určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b/ rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c/ rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d/ rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e/ určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f/ rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g/ rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a/ určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b/ rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby. Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj a/ údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b),
b/ označenie vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, alebo ich častí v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. d), c/ označenie geometrického plánu, ktorý je podkladom na vyvlastnenie, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku alebo časť stavby, alebo ak sa vo vyvlastňovacom konaní navrhuje zlúčenie viacerých pozemkov alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, d/ poučenie o možnostiach a podmienkach zrušenia vyvlastnenia, e/ ďalšie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia a jeho náhrady. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3. Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. ___________________ 1) § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 2) § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. § 10a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3) § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o v znení neskorších predpisov. § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov. § 31 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 5 zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 6 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. § 11 zákona č. 513/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. 5) § 8 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z. 10) § 42 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 10a) § 60 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 6 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
27. Podľa § 3 písm. c/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2022 v Slovenskej republike pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády: c/ Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
28. Podľa § 3 písm. c/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania súdu, v Slovenskej republike pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády: c/ Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Podľa § 21 písm. k/ vyššie citovaného zákona, v Slovenskej republike pôsobia aj tieto ústredné orgány štátnej správy: k/ Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 34a vyššie citovaného zákona, úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre a/ územné plánovanie okrem ekologických aspektov, b/ výstavbu, c/ vyvlastnenie. Podľa § 40al ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa odseku 1 pojem "Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky" v príslušnom tvare. V súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
29. podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
30. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa § 100 ods. 1, 2 SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti, d/ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste, e/ vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania, f/ žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak a/ prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet, b/ to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace, c/ žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 180 ods. 1, 2, 3 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť. Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e/ dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
31. V úvode svojej argumentácie správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetnom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného ako príslušného odvolacieho správneho orgánu (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) vydané pod č. 28076/2020/SV/96098 dňa 08. 12. 2020 vo vyvlastňovacom konaní vedenom podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.). V priebehu súdneho konania od 01. 01. 2023 vznikol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie (okrem ekologických aspektov), výstavbu a vyvlastnenie, a to v zmysle ust. § 34a zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2023, pričom na tento úrad prešla pôsobnosť Ministerstva dopravy SR v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov, a to v zmysle ust. § 40al ods. 1 a 3 tohto zákona. V súvislosti s prechodom kompetencie prechádzajú od 01. 01. 2023 práva a povinnosti vyplývajúce z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy SR na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Situáciu týkajúcu sa prechodu rozhodovacej právomoci z orgánu verejnej správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie (Ministerstvo dopravy a výstavby SR) na nový orgán verejnej správy (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR) v období po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia rieši ust. § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a to tak, že namiesto orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Ide o špecifický druh právneho nástupníctva, ktorý súvisí so zmenami kompetencií orgánov verejnej správy.
32. Na prejednanie správnej žaloby žalobcu súd na základe žiadosti žalobcu v samotnej žalobe nariadil pojednávanie na deň 31. 01. 2023 a 04. 04. 2023, pričom z titulu zákonných zmien pôvodne žalovaného nahradil od 01. 01. 2023 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, teda ten orgán, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť v oblasti vyvlastňovania a s týmto orgánom súd pokračoval v konaní. Pod označením žalovaný je preto potrebné v ďalšom texte rozsudku rozumieť aj pôvodný správny orgán (t.j. Ministerstvo dopravy s výstavby SR) ako aj jeho právneho nástupcu (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR) v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia. Na pojednávaní konanom dňa 04. 04. 2023 sa zúčastnili a vyjadrili právny zástupca žalobcu (ktorý navrhol prerušenie predmetného súdneho konania), právny zástupca žalovaného správneho orgánu (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR) a právny zástupca pribratého účastníka konania.
33. Vzhľadom k uvedenému návrhu právneho zástupcu žalobcu na prerušenie predmetného súdneho konania, správny súd dáva do jeho pozornosti, že procesná komunikácia účastníkov konania (resp. ich právnych zástupcov) so súdom je formalizovaná a úradne komunikovať so súdom možno iba spôsobom a vo forme ustanovenej zákonom. V zmysle ust. § 50 ods. 1 SSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a tieto formy podania sú záväzné. Je všeobecne známou skutočnosťou, že podanie nemožno urobiť ústne (podľa predchádzajúcej právnej
úpravy uvedenej v § 42 ods. 1 OSP bolo možné urobiť podanie ústne do zápisnice), teda ani návrh na prerušenie konania nie je možné podať ústnou formou do zápisnice na pojednávaní. Obsah podania musí byť zachytený na predpísanom nosiči informácie (tými sú listina alebo elektronická forma) a musí byť súčasne autorizovaný - v prípade listiny podpisom, v prípade elektronického podania zaručeným elektronickým podpisom. Napriek tomu sa správny súd pre čistotu veci zaoberal ústnym návrhom právneho zástupcu žalobcu na prerušenie súdneho konania v predmetnej veci, ktorý odôvodnil tým, že žalobca plánuje podať trestné oznámenie v zmysle ust. § 347 Trestného zákona, ale zatiaľ tak neurobil. Uvádzaný dôvod prerušenia súdneho konania nemožno kvalifikovať ako obligatórny, resp. fakultatívny dôvod prerušenia konania v zmysle ust. § 100 ods. 1, 2 SSP a správny súd ani nezistil existenciu zákonom predpokladaných dôvodov na prerušenie konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Takýto návrh na prerušenie súdneho konania správny súd zamietol v rozhodnutí vo veci samej, a to podľa ust. § 25 SSP v spojení s ust. § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP).
34. Ďalej správny súd v predmetnej veci vychádzal z toho, že na základe návrhu obce Q. (vyvlastniteľ) zo dňa 01. 04. 2020 sa začalo vyvlastňovacie konanie vo veci vyvlastnenia pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2 - zastavaná plocha a nádvorie (ktorý vznikol z pôvodného pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX vo výmere 563 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaného na LV č. XXXX na základe geometrického plánu č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2020) vo vlastníctve žalobcu (vyvlastňovaný) v prospech obce Q.. Suma predpokladanej náhrady za vyvlastnený pozemok bola určená na 830,- eur na základe znaleckého posudku č. 89/2019 znalkyne Ing. Ľudmily Beczányiovej. Navrhovateľ vyvlastnenia v návrhu vymedzil účel vyvlastnenia (pozemok parc. č. XXXX/XXX je pod telesom cesty - miestnej komunikácie, ktorý je medzi pozemkami vo vlastníctve obce, pričom spolu tvoria miestnu komunikáciu - Zlatňanská ulica), zdôvodnil verejný záujem na vyvlastnení (pozemok slúži obyvateľom obce na prechod a prejazd k rodinným domom na G. ulici, po vyvlastnení bude obec spravovať a udržiavať celú miestnu komunikáciu) a poukazoval na splnenie podmienok vyvlastnenia podľa ust. § 2 zákona č. 282/2015 Z.z. (vyvlastnenie v nevyhnutnej miere - na základe geometrického plánu bola odčlenená len tá časť pôvodného pozemku, ktorá je pod miestnou komunikáciou, verejný záujem na vyvlastnení - uvedený vyššie, primeraná náhrada určená podľa znaleckého posudku, cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť inak, nakoľko žalobca nereagoval na návrh na uzavretie zmluvy). Za účelom preukázania splnenia podmienok vyvlastnenia navrhovateľ vyvlastnenia predložil geometrický plán č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2019 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q. (podľa ktorého sa tento pozemok rozdelil na pozemok parc. č. XXXX/XXX vo výmere 265 m2 - zastavaná plocha vo vlastníctve žalobcu a pozemok parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2 - zastavaná plocha vo vlastníctve obce Q.), znalecký posudok č. 89/2019 zo dňa 28. 03. 2019 vypracovaný znalkyňou Ing. Ľudmilou Beczányiovou (ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2 - zastavaná plocha a nádvorie na sumu 830,- eur), návrh na uzavretie zmluvy pod č. 497/2019 zo dňa 04. 07. 2019, ktorý bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 08. 07. 2019, pričom žalobca bol poučený, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta (podľa tvrdenia navrhovateľa vyvlastnenia v návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania zo dňa 01. 04. 2019, žalobca tento návrh neakceptoval). Ďalej navrhovateľ vyvlastnenia predložil vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Nitre zo dňa 17. 10. 2019 (o nemožnosti zaslania územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na stavbu miestnej komunikácie - Zlatňanská ulica v katastrálnom území Q.), kópiu katastrálnej mapy zo dňa 03. 04. 2020 a výpis z LV č. XXXX zo dňa 03. 04. 2020, 07. 08. 2020 a zo dňa 13. 08. 2020. Následne vyvlastňovací orgán ako správny orgán prvého stupňa vydal oznámenie zo dňa 21. 04. 2020 o začatí vyvlastňovacieho konania (ktoré bolo doručené žalobcovi elektronickou poštou dňa 07. 05. 2020) a nariadil ústne pojednávanie na deň 30. 06. 2020, na ktorom sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca (na základe plnomocenstva zo dňa 29. 06. 2020), ktorí sa vyjadrili, pričom žalobca okrem iného uviedol, že predmetnú parcelu vždy chcel predať obci a teda nevidel dôvod na vyvlastnenie. Z jeho vyjadrenia bolo zrejmé, že nesúhlasil s náhradou za vyvlastnenie určenou na základe znaleckého posudku č. 89/2019 a správnemu orgánu predložil svoje podanie zo dňa 16. 07. 2019 označené ako „stanovisko k listu č. 497/2019“ spolu s mailovým podaním, podľa ktorého malo byť toto stanovisko zaslané mailom obci Q. dňa 16. 07. 2019. V stanovisku žalobca okrem iného výslovne uviedol, že s návrhom na uzavretie zmluvy nesúhlasí. Je skutočnosťou, že toto stanovisko navrhovateľ vyvlastnenia k návrhu na vyvlastnenie nepredložil, ale v návrhu konštatoval, že žalobca tento návrh neakceptoval, čo s poukazom na žalobcom predložené stanovisko zo dňa 16. 07. 2019 zodpovedalo skutočnosti.
Následne správny orgán prvého stupňa s poukazom na tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 30. 06. 2020 ako i v jeho podaní zo dňa 16. 07. 2019 požiadal znalkyňu v podaní zo dňa 02. 07. 2020 o podanie odborného vyjadrenia, resp. vysvetlenia v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z.. Vysvetlenie znalkyne zo dňa 15. 07. 2020 bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa elektronickou poštou dňa 16. 07. 2020 a v listinnej forme dňa 17. 07. 2020. Správny orgán prvého stupňa zaslal účastníkom konania a právnemu zástupcovi žalobcu podanie zo dňa 22. 07. 2020, v ktorom im s poukazom na ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších prepisov oznámil, že pred vydaním rozhodnutia môžu v lehote 5 dní odo dňa doručenia podania zo dňa 22. 07. 2020 v určených úradných hodinách nahliadnuť do spisu po predchádzajúcej dohode so zamestnancom správneho orgánu. Podanie zo dňa 22. 07. 2020 bolo doručené žalobcovi elektronickou poštou dňa 24. 07. 2020 a jeho právnemu zástupcovi dňa 14. 08. 2020 listinne. Žalobca dňa 30. 07. 2020 využil možnosť nahliadnutia do spisu a bola mu vyhotovená kópia žiadosti správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 07. 2020 pre znalkyňu o podanie odborného vyjadrenia, resp. vysvetlenia ako i vysvetlenia znalkyne zo dňa 15. 07. 2020.
35. Správny orgán prvého stupňa ako príslušný správny orgán podľa ust. § 2 zákona č. 282/2015 Z.z. vydal dňa 13. 08. 2020 rozhodnutie, ktorým vyvlastnil vlastnícke právo vlastníka, t.j. žalobcu k pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území Q. (ktorý sa odčlení od pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX vo výmere 563 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaného na LV č. XXXX na základe geometrického plánu č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2020) v prospech obce Q. na účel podľa ust. § 24e a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 135/1961 Z.z.) pre stavbu „Miestna pozemná komunikácia - ulica G.“ v katastrálnom území Q.. Správny orgán prvého stupňa zároveň v I. bode výrokovej časti svojho rozhodnutia rozhodol i o námietkach žalobcu tak, že ich zamietol (vrátane námietky týkajúcej sa výšky náhrady za vyvlastnený pozemok) a žalobcu podľa ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. odkázal na súd bez prerušenia správneho konania. V II. bode výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 13. 08. 2020 je i výrok o tom, že za vyvlastnený pozemok patrí vlastníkovi (žalobcovi) náhrada podľa ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. v sume 830,- eur určená znaleckým posudkom č. 89/2019 zo dňa 23. 01. 2019 (správne malo byť 28. 03. 2019), ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Ľudmila Beczányiová. Náhradu uhradí vyvlastniteľ v určenej lehote poštovou poukážkou na adresu vyvlastňovaného žalobcu.
36. Dňa 19. 08. 2020 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručená kópia podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10. 08. 2020, ktoré bolo adresované znalkyni Ing. Ľudmile Beczányiovej a dňa 20. 08. 2020 mu bolo doručené ďalšie podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20. 08. 2020 označené ako „nahliadnutie do spisu a jeho doplnenie“, v ktorom navrhol, aby obce Q. oznámila, či obecné zastupiteľstvo dňa 20. 05. 2015 prijalo uznesenie vo vzťahu k predmetnému pozemku. Zároveň žiadal o jeho predloženie, o predloženie znaleckého posudku na predmetný pozemok na sumu 2.291,41 eur a oznámenie, resp. predloženie, aké iné pozemky na G. ulici žiada vo verejnom záujme vyvlastniť tak, aby bol splnený účel zákona (účelom vyvlastnenia je usporiadanie vlastníckych práv pod cestou).
37. Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 13. 08. 2020 bolo doručené žalobcovi dňa 29. 08. 2020 a jeho právnemu zástupcovi dňa 07. 09. 2020. V podaní zo dňa 09. 09. 2020 podal žalobca zastúpený právnym zástupcom proti touto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby SR) žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2020 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
38. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo v rozsahu dôvodov podanej žaloby preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 12. 2020 a posúdiť, či žalovaný postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení zo dňa 13. 08. 2020.
39. V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Právo vlastniť majetok a ochrana tohto práva spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. Pri vyvlastnení, ako
výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné i zákonné podmienky, korešpondujúce s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom ...“. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je prípustná podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu), podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR (iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu) a podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu). Vyvlastnenie a jeho podmienky sú však osobitne upravené v zákone č. 282/2015 Z.z., z ustanovení ktorého vyplýva, že vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu (podkladom na jej určenie je všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom) a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, pričom vyvlastniť možno rozhodnutím príslušného orgánu.
40. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu v predmetnej veci, dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení, obsahom odvolania žalobcu zo dňa 09. 09. 2020 ako i s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, správny súd dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2 - zastavaná plocha a nádvorie (ktorý sa na základe geometrického plánu č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2019 odčlení od pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 563 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaného na LV č. XXXX v katastrálnom území Q.) boli splnené. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo svojej výrokovej časti obsahuje zákonom stanovené náležitosti a v jeho odôvodnení sa správny orgán dostatočne a v súlade so zákonom vysporiadal s existenciou všetkých zákonom stanovených podmienok vyvlastnenia. Rovnako tak odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky pre vec a konanie v nej podstatné námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
41. Na základe vyššie uvedených zistení správny súd bol toho názoru, že námietky žalobcu (dôvody žaloby, žalobné body) v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nemožno považovať za dôvodné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 134 ods. 1 SSP, teda na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že súd v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva, ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu. Formulácia žalobných bodov správnej žaloby teda vyžaduje jednoznačnú identifikáciu nezákonnosti s vyjadrením jej príčin. Tu sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva a v dôsledku toho relatívny charakter vád, pre ktoré sa napadnuté rozhodnutie zrušuje.
42. Žalobca v žalobe namietal hrubé a úmyselné obchádzanie Ústavy SR a platných zákonov (správny poriadok, stavebný zákon, Správny súdny poriadok), a to správnym orgánom prvého stupňa ako i odvolacím orgánom. Urobil tak ale bez toho, aby špecifikoval, v čom tvrdené porušenie uvedených zákonov spočívalo a ktoré ich konkrétne ustanovenia správne orgány porušili. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne (skutkové ani právne) dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré tvoria obsah žaloby a určujú rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktorým je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V nadväznosti na dispozičnú zásadu konania v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP však nestačilo len tvrdenie porušenia právneho predpisu, ale bol potrebný jednoznačne vyjadrený a argumentačne zvládnutý dopad tvrdených a konkrétnych porušení zákona na práva žalobcu. Naviac je správny súd toho názoru, že konaním správnych orgánov v predmetnej veci ani nemohlo dôjsť k porušeniu stavebného zákona, nakoľko konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 09. 04. 2020 na základe návrhu zo dňa 01. 04. 2020 na začatie vyvlastňovacieho konania, a to v čase účinnosti zákona č. 282/2015 Z.z. účinného od 01. 07. 2016. Nejedná sa teda o vyvlastňovacie konania začaté pred 01. 07. 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 30. 06. 2016, nakoľko len tieto konania sa v zmysle ust. § 19 zákona č. 282/2015 Z.z. dokončia podľa predpisu účinného do 30. 06. 2016 (a to tak z hľadiska procesného práva, ale aj hmotného), teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Rovnako
tak nebolo možné, aby sa správne orgány dopustili porušenia Správneho súdneho poriadku, nakoľko správne orgány vo vyvlastňovacom (ani v inom) konaní nepostupujú podľa tohto zákona.
43. K námietke o nezákonnosti konania, ktoré viedla Mgr. Ladislava Antalíková a k tvrdeniu žalobcu, že správne orgány sa neriadili ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. (konkrétne ust. § 2 ods. 1 písm. c/, d/ tohto zákona) správny súd uvádza, že vyvlastnenie možno uskutočniť len za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. V zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku a tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Takto postupoval i správny orgán prvého stupňa pri určení náhrady za vyvlastnenie pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2, ktorý sa na základe geometrického plánu č. 55/2019 zo dňa 18. 02. 2019 odčlení od pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 563 m2, keď vychádzal zo znaleckého posudku č. 89/2019 zo dňa 28. 03. 2019, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Ľudmila Beczányiová a v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu vyvlastňovaného pozemku na 830,- eur. Náhradu v tejto sume správny orgán určil práve s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. vrátane určenia spôsobu a lehoty na jej poskytnutie. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že cieľ vyvlastnenia pozemku parc. č. XXXX/XXX v predmetnej veci nebolo možné dosiahnuť dohodou so žalobcom alebo iným spôsobom, a to s poukazom na podanie žalobcu zo dňa 16. 07. 2019 označené ako „stanovisko k listu č. 497/2019“, v ktorom výslovne uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa vyvlastnenia, t.j. obce Q. (jednalo sa o návrh zo dňa 04. 07. 2019 pod č. 497/2019) na uzavretie zmluvy ako i na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30. 06. 2020. Najmä z podania žalobcu zo dňa 16. 07. 2019 vyplýva, že žalobca sa chcel dohodnúť na prenájme, predaji alebo zámene pozemku parc. č. XXXX/XXX (pozemok vo výmere 563 m2), pričom v prípade predaja požadoval cenu 2.291,41 eur určenú na základe znaleckého posudku vypracovaného na základe jeho požiadavky znalcom Ing. I. Y.. V súvislosti s touto námietkou žalobca citoval ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z., podľa ktorého vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Je nesporné, že navrhovateľ vyvlastnenia nepredložil územné rozhodnutie k miestnej komunikácii, pod ktorou sa nachádza vyvlastňovaný pozemok, nakoľko ho nemá k dispozícii, pričom toto územné rozhodnutie sa nenachádza ani v príslušnom archíve (vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Nitre zo dňa 17. 10. 2019), ale predložil záväzné stanovisko obce k vyvlastňovaciemu konaniu pod č. 671/2019 zo dňa 21. 10. 2019, čo je pre účely ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. postačujúce.
44. V časti žaloby „prvostupňové vyvlastňovacie konanie - nezákonný postup pri prerokovaní dňa 30. 06. 2020 podľa § 10“ žalobca tvrdil, že v máji 2018 doručil Okresnému úradu Nitra uznesenie obecného zastupiteľstva obce Q.e zo dňa 20. 05. 2015, ktoré je záväzné a podľa ktorého bol k predmetnej parcele vo výmere 563 m2 vyhotovený znalecký posudok Ing. Ľubomíra Rajnohu č. 100/2009, ktorý ohodnotil túto parcelu na sumu 2.291,41 eur. Tvrdil, že obecné zastupiteľstvo zaviazalo starostu obce, aby vyhotovil kúpnu zmluvu a v prípade, ak by sa tak v roku 2015 stalo, žalobca by túto kúpnu zmluvu na sumu 2.291,41 eur podpísal. Rovnako tak tvrdil, že v septembri 2009 poslal starostovi obce návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 563 m2, ktorý je tomto konaní predmetom vyvlastnenia. Z týchto tvrdení žalobcu je zrejmé a nepochybné, že medzi žalobcom a obcou Q. ani v minulosti nedošlo k dohode ohľadne pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 563 m2. Je však celkom irelevantné poukazovať na znalecký posudok z roku 2009 na celú výmeru uvedeného pozemku, nakoľko na cene tohto pozemku sa žalobca a obec nedohodli. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu vzhľadom k jeho žalobným námietkam, že správny orgán prvého stupňa ako vyvlastňovací orgán môže postupovať len v zmysle ust. § 4 ods. 4 a ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. teda tak, že v prípade, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným (žalobcom) k dohode o náhrade za vyvlastnenie, určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemkov, a to na základe znaleckého posudku predloženého podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 282/2015 Z.z., teda znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného žalobcu bez prerušenia konania na súd (správny orgán prvého stupňa takto i postupoval). Iný postup príslušný právny predpis správnemu orgánu prvého stupňa neumožňuje, z čoho vyplýva, že nemôže prihliadať na znalecký posudok predložený vyvlastňovaným a určovať náhradu podľa tohto posudku, ani vykonávať dokazovanie na určenie inej náhrady za vyvlastnenie, aká vyplýva zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia, nakoľko
takýto postup v zmysle zákona č. 282/2015 Z.z. nie je možný. Pokiaľ žalobca po predložení znaleckého posudku zo strany vyvlastniteľa, resp. vysvetlenia znalkyne podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. nesúhlasil s navrhovanou náhradou za vyvlastnený pozemok, správny orgán prvého stupňa ho správne v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a/ tohto zákona odkázal na súd. K tvrdeniu žalobcu, že priebeh konania, ktoré viedla Mgr. J. U. nebol v súlade so správnym poriadkom a správnym konaním a zápisnica nebola vyhotovená hneď po konaní, ale bola vyhotovená ex post, správny súd uvádza, že žalobca sa spolu s právnym zástupcom zúčastnili pojednávania konaného dňa 30. 06. 2020, pričom obidvaja predniesli vyjadrenia, ktoré sú zaznamenané v tejto zápisnici a ktorá je opatrená viacerými nečitateľnými podpismi, vrátane podpisu žalobcu. K vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s dátumom 13. 08. 2020 správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 22. 07. 2020 oznámil žalobcovi, že mu bolo doručené vysvetlenie znalkyne zo dňa 15. 07. 2020 a zároveň ho poučil podľa ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia podania zo dňa 22. 07. 2020. Ako už správny súd uviedol v 34. bode rozsudku, toto podanie bolo elektronickou formou zaslané a doručené žalobcovi dňa 24. 07. 2020 (napriek tomu, že bol riadne zastúpený právnym zástupcom), ktorý bol podľa úradného záznamu zo dňa 30. 07. 2020 v tento deň nahliadnuť do spisu. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo podanie zo dňa 22. 07. 2020 doručené v listinnej forme dňa 14. 08. 2020, pričom lehota na podanie vyjadrenia mu začala plynúť dňa 15. 08. 2020 a uplynula dňa 19. 08. 2020. Skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa už dňa 13. 08. 2020 je pochybením z jeho strany, nakoľko rozhodnutie vydal v čase, keď ešte právny zástupca žalobca nemal doručené podanie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 07. 2020 obsahujúce poučenie o možnosti podať vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Právny zástupca žalobcu nepodal vyjadrenie v určenej lehote, t.j. do 19. 08. 2020 vrátane (v tento deň bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená kópia podania právneho zástupca žalobcu zo dňa 10. 08. 2020 adresovaného znalkyni Ing. Ľudmile Beczányiovej, ktoré nemá charakter vyjadrenia k veci). Až dňa 20. 08. 2020, teda po uplynutí lehoty určenej správnym orgánom prvého stupňa na podanie vyjadrenia, právny zástupca žalobcu predložil podanie zo dňa 20. 08. 2020 označené ako „nahliadnutie do spisu a jeho doplnenie“, v ktorom navrhol, aby obec Q. oznámila, či obecné zastupiteľstvo prijalo v máji 2015 uznesenie vo vzťahu k predmetnému pozemku, aby predložila znalecký posudok na tento pozemok v sume 2.291,41 eur a ďalej žiadal, aby obec predložila, aké iné pozemky na G. ulici žiadala vyvlastniť vo verejnom záujme tak, aby bol splnený účel zákona, ktorým je usporiadanie vlastníckych práv pod cestou. Toto podanie právneho zástupcu žalobcu podľa názoru súdu nemá charakter vyjadrenia k podkladu rozhodnutia, ani k spôsobu jeho zistenia a návrhy, ktoré toto podanie obsahuje sa netýkajú vyvlastňovacieho konania k pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 298 m2 a nebolo dôvodné sa týmito návrhmi žiadnym spôsobom zaoberať, nakoľko náhradu za vyvlastňovaný pozemok nebolo možné určiť v roku 2020 na základe znaleckého posudku č. 100/2009 vypracovaného znalcom Ing. Rajnohom, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. podľa ktorého sa náhrada za vyvlastnený pozemok určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Ak teda správny orgán prvého stupňa nevykonal ešte ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, neznamená to, že porušil jeho práva, pretože dokazovanie vykonáva správny orgán, ktorý dôkazy aj hodnotí, pričom tejto skutočnosti korešponduje povinnosť účastníka konania predložiť, resp. poukázať na dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Iná situácia by bola v prípade, ak by právny zástupca žalobcu podal v určenej lehote vyjadrenie k meritu veci, resp. by vzniesol relevantné procesné návrhy (návrhy na doplnenie dokazovania). V takom prípade by súd musel posudzovať, či postupom správneho orgánu prvého stupňa (spočívajúcim v tom, že svoje rozhodnutie vydal dňa 13. 08. 2020, teda ešte pred tým, ako bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené podanie zo dňa 22. 07. 2020 s oznámením o doručení vysvetlenia znalkyne a poučením podľa ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o možnosti podať vyjadrenie k veci, resp. o možnosti nahliadnuť do spisu) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom podstatné porušenie znamená, že postupom orgánu verejnej správy došlo k odňatiu možnosti účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom. K takejto situácii ale podľa názoru súdu nedošlo. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalobcu, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sž 98-102/02, resp. aj pod R 122/2003).
45. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 08. 2020 a rozhodnutím žalovaného
zo 08. 12. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad jeho ďalšieho prieskumu v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k podstatným skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Na tomto konštatovaní nič nemení ani zistenie správneho súdu, že žalovaný v niektorých častiach svojho rozhodnutia uvádzal dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, pričom toto pochybenie žalovaného žalobca ani nenamietal. Za potrebné však správny súd považuje uviesť, že prvostupňové aj druhostupňové konanie tvoria jeden celok, a teda preskúmavané rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu nie je možné posudzovať izolovane od prvostupňového rozhodnutia, z ktorého je (rovnako ako z obsahu administratívneho spisu) celkom zrejmé a nepochybné, že predmetom správneho konania bolo vyvlastnenie predmetného pozemku a nie dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k nemu. Vyššie uvedené pochybenie žalovaného nie je dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia, nakoľko ako už súd uviedol vyššie, rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP. Pri rozhodovaní o trovách konania úspešného žalovaného správny súd posudzoval, či od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby nahradil trovy konania vzniknuté žalovanému tým, že na svoje zastupovanie udelil plnú moc advokátovi, resp. advokátskej kancelárii. Správny súd vychádzal z toho, že obhajovať na súde vydané správne rozhodnutie je samozrejmou povinnosťou vyplývajúcou z bežnej správnej agendy, na ktorú je správny orgán personálne aj finančne vybavený zo štátneho rozpočtu a pôvodne žalovaný, t.j. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ani nebol právne zastúpený. Právne zastúpiť advokátskou kanceláriou sa nechal až Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, na ktorého od 01. 01. 2023 prešla pôsobnosť okrem iného i v oblasti vyvlastnenia z pôvodne žalovaného. Dôsledky zmeny zákona, v podobe priznania náhrady trov konania žalovanému správnemu orgánu, ktorého v súdnom konaní zastupoval advokát, však nemožno podľa názoru súdu prenášať na žalobcu, ktorý nemal v konaní pred správnym súdom úspech. Dôvody, pre ktoré sa právny nástupca pôvodne žalovaného ako správny orgán nechal v predmetnej veci zastupovať advokátom, neboli súdu oznámené (oznamovanie týchto dôvodov však nie je ani povinnosť žalovaného). Podľa ust. § 40al ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. však v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia prešli od 01. 01. 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon týchto kompetencií z Ministerstva dopravy SR na žalovaného, t.j. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Prípadné nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie v súvislosti so vznikom nového ústredného orgánu štátnej správy (ktoré ale žalovaný ani netvrdil) by teda tiež nemohlo byť dôvodom na priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia. O trovách pribratého účastníka súdneho konania (Obec Machulince) rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na to, aby mu bolo možné náhradu trov konania priznať. Súd uznesením č.k. 21S/2/2021-103 zo dňa 28. 09. 2021 pribral za účastníka súdneho konania účastníka administratívneho konania (Obec Machulince ako navrhovateľa vyvlastňovacieho konania), ktorému zaslal žalobu s výzvou, aby sa k podanej žalobe
písomne vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Pribratý účastník konania sa nechal zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, ktorá vypracovala a predložila vyjadrenie k žalobe a ktorej bolo zaslané i predvolanie na pojednávanie. Súd pribratému účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania, pričom za uloženie povinnosti nemožno považovať vyššie uvedenú výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe (podanie vyjadrenia súd nevnucoval, bolo dobrovoľné), ani zaslanie predvolania na pojednávanie. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
48. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.