Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-332-2006.pdf
PDF · 98.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/332/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: BONAS s.r.o., so sídlom Cesta poľnohospodárov 8, 971 01 Prievidza, IČO: 31 578 438, právne zast. JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom Hlavná 546, 972 26 Nitrianske Rudno, proti povinnému: Miroslav Kopas - MIKO, s miestom podnikania Bernolákova 34, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 486 241, na vymoženie pohľadávky vo výške 3.943,40 eura (118.799,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 625/06, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 153,62 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3.943,40 eura (118.799,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Rob/182/2005 zo dňa 04. 07. 2005.
Poverením č. 5601 004408 * zo dňa 07. 03. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná 4 (t.č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 625/06.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 21. 01. 2013, súdny exekútor postúpil súdu podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K podaniu pripojil aj vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis sp. zn. EX 625/06.
Súd z obsahu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 625/06 mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Lustráciou katastra nehnuteľností súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný je registrovaný ako SZČO, neplní si odvodové povinnosti, nie je zamestnaný, nepoberá dôchodok. Súčinnosťou Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Súdny exekútor vydal príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré doručil 15 bankám, avšak týmto spôsobom neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť
pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v exekútorskom spise mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňom 24. 02. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 382,67 eura (z toho odmena vo výške 246,00 eur po zaokrúhlení /60 úkonov x 3,32 eura + 7 hodín x 6,64 eura/, náhrada hotových výdavkov vo výške 72,23 eura /tlač a kopírovanie - 27,50 eura, poštovné - 35,09 eura, poplatok za súčinnosť GKÚ - 6,64 eura, telekomunikačné poplatky - 3,00 eur/, potvrdenie zo spisu - správa o stave exekúcie - 0,66 eura, 20 % DPH z celých trov, t.j. 63,78 eura).
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich exekútor uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk). Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - "prevzatie návrhu + založenie spisu" - 15 min, "štúdium návrhu, exekučného titulu a príloh" - 15 min a "žiadosť o udelenie poverenia" - 15 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej je to úkon - "up. o začatí ex. + výzva na prehl. o majetku" - 30 min, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky ako každé ďalšie zisťovanie majetku povinného; "príkaz na zač. ex. blok. účtu" - 15 min, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky ako doručenie príkazu na začatie exekúcie; "exekučný príkaz predajom hnut. vecí" - 15 min a "exekučný príkaz odpísaním z účtu v banke" - 15 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkonoch odmeňovaných podľa § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky ako doručenie exekučného príkazu; "žiadosť o súčinnosť - SP, DI, DÚ, PSS" - 15 min, "žiadosť o súčinnosť
- DÚ, DI, SP" - 15 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkonoch odmeňovaných podľa § 15 ods. 1 písm. h), j) vyhlášky ako každé zisťovanie platiteľa mzdy/majetku povinného. Keďže za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako "vyúčtovanie trov ex. (úkony + výdavky)" - 60 min, tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Taktiež úkon "výzva na úhradu preddavku" - 15 min nemožno podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Aj v tomto prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť
vykonávanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 105 min, ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a o trovách exekúcie - 15 min, zrušenie blokácie účtu - 15 x banka - 15 min, výzva na úhradu trov ex. + faktúra - 15 min, oznámenie o ukončení exekúcie (SP, DI, DÚ, REGOB, ŽR)
- 15 min, vrátenie poverenia - 15 min, archivácia spisu - 15 min a štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním - 15 min. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada je už zahrnutá v jeho odmene.
Súd považoval čas vynaložený na nasledovné úkony: štúdium spisu + správa o stave exekúcie - 60 min, postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie + postúpenie spisu - 30 min; za čas účelne vynaložený na vykonávanie exekučnej činnosti. Celkový počet začatých hodín účelne vynaložených na vykonávanie exekúcie sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 420 min, na 90 min, t.j. 2 hodiny.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dvakrát (oprávnený, povinný), za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 15-krát (15 bánk), za doručenie exekučného príkazu predajom hnuteľných vecí dvakrát (oprávnený, povinný), za doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke 17-krát (oprávnený, povinný, 15 bánk). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom a preto súdnemu exekútorovi patrí za každý z týchto úkonov odmena paušálnou sumou 3,32 eura len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za každý z týchto úkonov paušálnu sumu len jedenkrát.
Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za 28 úkonov - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí, 4x zisťovanie bydliska/ miesta podnikania povinného, 19x zisťovanie platiteľa mzdy/ účtu/ majetku povinného (súčinnosť Sociálnej poisťovne, daňového úradu, dopravného inšpektorátu, banky, povinného, lustrácia katastra nehnuteľností).
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 27,50 eura - predstavujúce náklady na tlač a kopírovanie za 275 strán x 0,10 eura, ani telekomunikačné poplatky (PZ opr., ŽR, OR, kapor, i-net) vo výške 3,00 eurá. Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Exekútor v tomto smere nepreukázal ich jednoznačnú a nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súdnemu
exekútorovi nemožno priznať vyúčtované hotové výdavky predstavujúce budúce náklady vo výške 15,60 eura - poštovné za: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uzn. o zast. ex. (1,40 eura), zrušenie blokácie účtu 15x banka (0,20 x 15), výzva na úhradu trov ex. + fa. (1,40 eura), oznámenie o ukončení exekúcie SP, DI, DÚ, REGOB, ŽR (5 x 1,40 eura), vrátenie poverenia (1,40 eura), št. archív - žiadosť o súhlas so skartovaním (1,40 eura). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli z obsahu súdneho spisu reálne preukázané. /porovnaj uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/7/2013 z 12. 02. 2013, č.k. 42CoE/245/2011 z 18. 04. 2012, č.k. 17CoE/168/2012 z 25. 07. 2012, č.k. 17CoE/400/2011 z 21. 12. 2011, č.k. 17CoE/60/2010, č.k. 17CoE/77/2010, č.k. 17CoE/259/2010/
Podľa § 21 písm. a) vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 100 Sk.
Súdny exekútor nepostupoval v súlade s vyhláškou, keď si vyčíslil 0,66 eura za správu o stave exekúcie zo dňa 13. 05. 2008, pretože správu o stave exekúcie nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom.
Ostatné hotové výdavky (poštovné vo výške 19,49 eura, poplatok za súčinnosť GKÚ vo výške 6,64 eura) mal súd za preukázané a účelne vynaložené, a preto súdnemu exekútorovi náhradu týchto hotových výdavkov priznal.
Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako platca dane z pridanej hodnoty uplatnil DPH z odmeny aj z hotových výdavkov, nakoľko podľa ustanovenia § 196 druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 09. 2005 do 30. 11. 2006: ,,Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona (§ 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z.) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty". Nakoľko hotové výdavky nemožno subsumovať pod ustanovenia druhého dielu vyhlášky - odmena súdneho exekútora, a podľa vyššie citovaného ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi DPH len z odmeny, súd v danom prípade nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z hotových výdavkov.
Podľa § 26 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008 základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé stokoruny nahor a vypočítaná odmena na celé desaťkoruny nahor.
Súd konštatuje, že v prípade výpočtu trov pri zastavení exekúcie nie je možné odmenu súdneho exekútora uvedeným spôsobom zaokrúhľovať. Zaokrúhľovanie podľa vyššie citovaného ustanovenia sa týka situácie, kedy súdny exekútor vymohol pohľadávku oprávneného (resp. aspoň jej časť), ktorá je následne "základom" pre určenie odmeny súdneho exekútora. Ustanovenie § 26 vyhlášky sa však neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny súdneho exekútora podľa § 14 vyhlášky, pretože odmena podľa tohto ustanovenia sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa úkonov. /obdobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 CoE 168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012/
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 153,62 eura, z toho odmena vo výške 106,24 eura (13,28 eura za 2 hodiny á 6,64 eura + 92,96 eura za 28 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov (poštovné, poplatok za súčinnosť GKÚ) vo výške 26,13 eura, 20 % DPH z odmeny, t.j. 21,25 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.