Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-503-2010.pdf
PDF · 74.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/503/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnej t.č. neexistujúci právny subjekt HM - Team, s.r.o. naposledy so sídlom 1. mája 40, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 36 423 173 pohľadávky vo výške 2 055,31 eura s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou so sídlom Exekútorského úradu v Lučenci, T.Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 1357/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 87,23 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenej sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou sa dňa 30. 04. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1357/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 2 055,31 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/603/2009 zo dňa 05. 10. 2009. Súdna exekútorka začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 027384 zo dňa 28. 05. 2010, ktoré udelil exekučný súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnost Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinná nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinná, ktorá je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinnej a strata jej právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jej nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jej zánikom. Ak teda príčinou zániku povinnej je nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 6 M Cdo/13/2012 zo dňa 15. 08. 2012).
Nakoľko povinná bola v priebehu exekúcie zrušená bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdna exekútorka si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 87,23 eura. Oprávnená si uplatnila trovy exekúcie vo výške spolu 16,50 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnej exekútorke vzniknuté trovy exekúcie.
Exekučný súd uznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Exekučný súd uznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 39,50 eura, z toho poštovné predstavuje 34,80 eura, poplatok za lustráciu ODI elektronicky predstavuje 0,20 eura, poplatok za lustráciu bánk elektronicky predstavuje 1,00 eur a kancelárske výdavky (papier, obálky, toner, fax, kopírovanie...) predstavujú 3,50 eura.
Exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorky vo výške 87,23 eura oprávnenú, z toho odmena predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 39,50 eura a 20 % DPH (základ dane 72,69 eura) predstavuje 14,54 eura.
Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávnenej uplatnených v návrhu na vykonanie
exekúcie zaviazať povinnú. Súd preto o uplatnených trovách oprávnenej v exekučnom konaní rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich náhrada sa oprávnenej nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.