Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-249-2013.pdf
PDF · 128.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/249/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateliek : 1. L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Z.C. I. J., N. G., W. X, 2. N. N., nar. X.XX.XXXX, bytom G. R., J. X (právne nástupkyne po pôvodnej navrhovateľke N. C., B. L., Y.. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX), obe zastúpené JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Komenského 3, proti odporcom : 1. A. F., Y.. X.XX.XXXX, E. G. R., J. X, 2. K. Š., Y.. XX.,X.XXXX, E. G. Z. I. J. Č.. Q., 3. A. R., Y.. X.XX.XXXX, E. G. Z. I. J., Č.Ť. R. Y. J., Ž. Č.. XXX, 4. Q.. C. Č., Y.. XX.X.XXXX, E. G. Z. I. J., Č. N. G., Z.. G. E. Č.. XXX/X, 5. P. Č., nar. XX.X.XXXX, E. G. Z. I. J., Č. N. G., Z.. G. E. Č.. XXX/X, (odporcovia v 3. až 5. rade ako právni nástupcovia pôvodne žalovaného K. L., Y.. XX.X.XXXX a odporkyne v 1. a 2. rade aj ako právne nástupkyne po pôvodne žalovanej A. L., Y.. XX.XX.XXXX), v konaní o určenie nehnuteľností do dedičstva, o odvolaní odporkýň v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 8.3.2013 č.k. 7C/287/99-472
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom určil, že parcela č. 487/4 - orná pôda s výmerou 1014 m2, evidovaná na LV č. XXXX, R. Ú. N. G., patrí v celosti do dedičstva po neb. K. L., P. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. G.. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že geometrický plán č. 10687793-45/98, overený dňa 26.3.2005, sa stáva súčasťou rozsudku. O trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
Rozhodol tak o návrhu t.č. už nebohej navrhovateľky N. C., ktorým žiadala určiť, že parcela č. 487/4 v R. Ú. N. G. patrí do dedičstva po nebohom K. L.. Návrh podala potom, čo odporkyne v 1. a 2. rade podali návrh na zápis do katastra nehnuteľností k predmetnej parcele, ktorú mali získať do podielového spoluvlastníctva vydržaním dňom 17.4.1988. Poukázala na to, že tento pozemok asi od roku 1956 užívala nerušene pre svoje potreby s manželom a deťmi, a to so súhlasom otca, nebohého K. L., ktorý tento pozemok nadobudol dedením z 3.12.1937 po jej nebohej matke A. L., rodenej L., vdove S. s tým, že je to pozemok po jej matke. Uvedená parcela mala byť teda vyporiadaná v dedičskom konaní po nebohom K. L., pričom nebohá navrhovateľka patrí do okruhu neopomenuteľných dedičov. Odporkyne sa v konaní bránili tým, že túto parcelu získal ich otec nebohý K. L. od brata K. L. na základe výmeny medzi nimi, pričom túto nehnuteľnosť užívali aj po smrti nebohého K. L. odporkyne v 1. a 2. rade spolu s ich matkou A. L. a na základe týchto skutočností potom požiadali katastrálny úrad o zápis vlastníckeho práva, a to vydržaním. Tvrdili, že ide o pozemok pôvodne evidovaný v pozemnoknižnej vložke 297 pod radovým číslom 22, v súčasnosti ide o parcelu 487/4. Uvedenú parcelu pritom užívali so súhlasom pozostalých po nebohom K. L., ktorí rešpektovali rozhodnutie bratov K. A. K..
Po vykonanom dokazovaní súdom prvého stupňa tak, ako je toto uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu, predovšetkým vychádzajúc z dedičských spisov, ako aj z rozhodnutia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor zo dňa 17.4.1998 ROEP- 65/98 prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľka bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. Táto je nevlastnou sestrou odporkýň. Predmetnú nehnuteľnosť užívala asi od roku 1956, kedy túto jej mal darovať otec s tým, že to patrí jej, nakoľko je to dedičstvo po jej matke. Matka navrhovateľky bola druhou manželkou K. L., jej otca a ona bola spoluvlastníčkou pôvodnej mpč. 77,78, zapísanej v pozemnoknižnej vložke 297, katastrálneho územia Malá Vieska, vedenou pod B 21. Jej podiel k nehnuteľnosti po smrti matky zdedil jej manžel, t.j. otec navrhovateľky. Tento podiel bol rozdelený tak, že sporná nehnuteľnosť pripadla navrhovateľke ako reálne vyčlenená časť a zvyšok prešiel dedením na odporkyne v 1. a 2. rade a ich matku. Ďalej uviedla, že rozhodnutie katastrálneho úradu zo dňa 17.4.1998 č. ROEP 65/98, ktorým bol určený podiel odporkyni v 1. a 2. rade k spornej nehnuteľnosti rovnakým dielom sa opiera o titul nadobudnutia, ktorým je vydržanie s tým, že odporkyne mali vydržať spornú nehnuteľnosť 17.4.1988, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou účinnou v tomto čase. S takýmito závermi odporkyne nesúhlasili, keďže nie je pravdou, že by navrhovateľka mala užívať predmetnú nehnuteľnosť od roku 1956, pretože tieto vždy užívali odporkyne spolu s ich rodičmi. Nepopierali, že časť v rozsahu asi jednej polovice začala navrhovateľka užívať so svojím manželom asi pred rokom 1969 na základe súhlasu ich matky, ktorá im prenechala do dočasného užívania spornú nehnuteľnosť z vďačnosti zato, že manžel navrhovateľky pomáhal pri výstavbe ich rodinného domu, ktorý si postavili v roku 1957. Navrhovateľka užívala túto nehnuteľnosť až do roku 1999, a to i napriek tomu, že v roku 1990 ju vyzvali, aby na nehnuteľnosť nevstupovala, pretože odporkyne sa stali jej vlastníčkami. Na dokreslenie poukázali na skutočnosť, že z posledného manželstva K. L. s ich matkou A. L., rod. L., nar. v roku XXXX pochádzajú odporkyne A. F. a K. Š.. Z druhého manželstva pochádza navrhovateľka a z prvého manželstva pochádza K. L.. Spoločný právny predchodca účastníkov konania K. L. po matke navrhovateľky, ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia, zdedil spoluvlastnícky podiel z mpč. 77, 78 zapísaných v pzknvl. 297 k.ú. N. G.. V čase smrti matky navrhovateľky pôvodné mpč. boli už reálne rozdelené medzi ich spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Hneď vedľa tejto parcely sa nachádzal aj podiel brata nebohého K. L., Jána Trojčáka, ktorý bol zapísaný v pkv. 297, k.ú. N. G., pod B 22, ktorý sa s nebohým K. L. ešte za života dohodol, že tento podiel bude patriť Jurajovi. Odporkyne sa nevedeli vyjadriť, akým titulom došlo k prevodu vlastníctva, keďže žiadne písomnosti z tohto obdobia sa nezachovali. Podľa informácií, ktoré mali k dispozícii, malo dôjsť k vyrovnaniu dedičstva po rodičoch, presne však nevedeli uviesť. Po nadobudnutí tejto časti pozemku sa rodičia odporkýň rozhodli postaviť si rodinný dom, za ktorým účelom bolo vydané i stavebné povolenie, keďže preukázali vlastníctvo k nehnuteľnostiam a na základe zamerania, ku ktorému došlo až po výstavbe rodinného domu, ktorý bol dokončený v roku 195, sa prenieslo vlastníctvo do parciel 962/8 a 962/7. Výmerou tieto parcely zodpovedali ideálnemu podielu, ktorý bol v skutočnosti aj reálne vyčlenený nadobúdateľovi K. L. po matke navrhovateľky. Tento sa ako spoluvlastnícky podiel z pôvodných mpč. K. L. preniesol do časti, ktorá je označená pod B 22. Pokiaľ ide o parcely 962/7 a 962/8, tieto na základe dedičského rozhodnutia nadobudli odporkyne v 1. a 2. rade a ich matka, pričom matka v podiele 1/2 a odporkyne podiel po 1/4. Pokiaľ ide o zvyšnú časť parcely, táto ostala nevysporiadaná právne, i keď ju stále užívali odporkyne spolu so svojou matkou. Popreli skutočnosť, aby navrhovateľka užívala nehnuteľnosť od roku 1956, pretože v skutočnosti išlo o parcelu po K.Á. L. a nie po matke navrhovateľky, preto jej ju ani otec darovať v roku 1956 nemohol. Naviac v roku 1958, keď dnes nebohý K. L. podpísal prihlášku do družstva, v prípise uviedol, že dom pod číslom 18, t. j. dom, ktorý postavil so svojou treťou manželkou, bude prepísaný na odporkyne v 1. a 2.rade i s príslušenstvom a rovnako roľa v hone Konopiská, t.j. tá, ktorá zodpovedá spornej nehnuteľnosti, bude patriť odporkyniam F. a Š.. Naviac navrhovateľka v dedičskom konaní po nebohom K. L. zdedila stavebný pozemok, na ktorom si spolu s dcérou postavili rodinné domy.
V konaní ešte vypočutá A. L., rodená L.Á. (tretia manželka neb. K. L.) ako účastníčka uviedla, že po smrti manžela, ktorý bol otcom navrhovateľky, v roku 1969 predmetnú nehnuteľnosť prenajala z toho dôvodu, že manžel navrhovateľky im pomáhal pri výstavbe rodinného domu. K prenájmu došlo bezplatne zato, že im pomáhali. Táto nehnuteľnosť nikdy nebola navrhovateľke darovaná, pretože táto bola darovaná ich spoločným deťom, teda odporkyniam F. a Š.. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že K. L. zomrel dňa XX.X.XXXX. Bol trikrát ženatý. Z prvého manželstva pochádzal syn K. L., ktorý v priebehu konania zomrel. Z druhého manželstva K. L. pochádza neb. pôvodná navrhovateľka a z tretieho manželstva pochádzajú odporkyne F. a Š.. Matka odporkýň A. L., rodená L. v priebehu konania zomrela. Matkou navrhovateľky bola A. L., vdova S.. V prvotnom dedičskom konaní po nebohom K. L. účastníkmi konania boli A. L., jeho posledná manželka, A. F., rodená L., K. L., N. C., rodená L. a K. Š.Á., rodená L.. Predmetom dedičstva bola polovica domu a zastavanej plochy dvora a záhrady, ktoré nadobudli dcéry poručiteľa A. F. a K. Š. v celosti, t.j. v pomere k celku po 1/4, bez náhrady ustupujúcim dedičom. Stavebný pozemok - parcelu č. 297 nadobudla dcéra N. C. v celku bez náhrady ustupujúcim dedičom a poľnohospodársku pôdu nadobudla manželka poručiteľa. V dodatočne prejednanom dedičstve po neb. K. L. boli prejednané nehnuteľnosti v pkv. 46, ktoré nadobudli deti poručiteľa a jeho manželka. Na základe dedičského rozhodnutia D 1090/67 predmetom prejednania dedičstva bola pkv. 297, konkrétne parcela 77, roľa o výmere 1254 štvorcových siah a parcela 78, roľa o výmere 1254 štvorcových siah, vedené ako parcela 962/7 záhrada o výmere 669 m2 a parcela 962/8 dom dvor o výmere 833 m2 v polovici, ktorú nadobudli A. F. a K. Š., obe v rovnakých podieloch po 1/4. Stavebný pozemok na parcele 294 nadobudla N. C. v celosti. Z uznesenia (č. d. 4722/37) bolo zistené, že po smrti A. L., ovdovelej S., predmetom prejednania dedičstva boli parcely 77 a 78, ktoré mali byť knihované pod B 38 v 4/24- inách na jej meno, vedené v pkv. 297 a tieto v podiele vyššie uvedenom zdedil K. L., ktorý vtedy už bol ženatý s A., rod. L.. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom tohto konania, zdedila dcéra A. S. - N. L., dnes N. C.H.. Z dedičského spisu D 1713/34 po nebohej A. L., ovdovelej S., súd zistil, že táto zomrela 20.9.1934. Bola vlastníčkou nehnuteľností pôvodne zapísaných v pkv. 69, a to parcely 77 a 78 v podiele 4/24-iny na základe dedenia z roku 1926. Poručiteľka zanechala pozemok, ktorý sa volá“ Konopisko - Dom za potokom“, podľa pozemnoknižného stavu tomuto pozemku zodpovedali by tie nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v pkv. 69, obec Malá Vieska pod radovým číslom 23 ako parcely č. 77 a 78. Na základe testamentu, nakoľko poručiteľka ho zanechala, časť z týchto dvoch pozemkov prevzal poručiteľkin manžel K. L., ktorý už bol v tom čase ženatý s A. L.. Ostatné nehnuteľnosti boli ponechané poručiteľkinej dcére mal. N. L.. Parcela č. 77 roľa o výmere 1254 štvorcových siah a parcela 78 roľa o výmere 1254 štvorcových siah boli pôvodne zapísane v pkv. 297 katastrálne územie Malá Vieska. V tejto vložke bola evidovaná ešte matka navrhovateľky pod B 14 A. S., rod. L. v podiele 420/2520 titulom dedenia z roku 1926 a taktiež v tom čase mal. N. L., pôvodná navrhovateľka. Zároveň pod B 21 je vykonaný zápis, na základe ktorého došlo k zmene vlastníctva práve na podiel A. S. pre K. L., ktorý bol už ženatý s A. L., a v to v podiele 420/2520.
Zo správy katastra nehnuteľností mal súd za preukázané, že parcela č. 78 je t.č. evidovaná na LV XXXX, R. Ú. N. G., ako orná pôda s výmerou 34 m2 a parcela 487/4 je evidovaná na LV č. XXXX, R. Ú. N. G., ako orná pôda s výmerou 1014 m2 a ako vlastníčky tejto parcely sú zapísané odporkyne v 1. a 2. rade, každá v 1/2, titulom rozhodnutia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálny odbor č. ROEP 65/98. Z geometrického plánu č. 10687793-45/98, overeného dňa 7.5.1998 a opätovne dňa 26.3.2005 súd zistil, že parcela 487/4 je vytvorená z pôvodnej parcely č. 78. Z vyjadrenia obce Družstevná pri Hornáde súd zistil, že z parcely 487/4 došlo k odčleneniu jej časti na cestu, pričom obci nie sú známe okolnosti, v ktorom období k tomu došlo, nakoľko o tom obec nerozhodovala. Obec vo veci miestnej komunikácie konala až od roku 1993 a za tým účelom dala vypracovať aj geometrický plán, kde medzi inými bola aj dotknutá parcela C KN 487/4. Odporkyne prostredníctvom svojho zástupcu potvrdili, že v danom prípade sa jedná o časť spornej parcely (487/4), ktorá v čase vytvorenia mala výmeru 1108 m2 a po odčlenení jej časti na cestu má výmeru 1014 m2.
Pravne súd posudzoval vec podľa ust. § 115,116 ods. 1, 145 ods. 1 a 2 a 146 Obč. zák. č. 141/1950 Zb. účinného od 1.1.1951. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že predmetnú parcelu (487/4
- poznámka odvolacieho súdu) ako v prírode reálne vyčlenenú časť pôvodnej parcely mpč. 78 nerušene užíval poručiteľ K. L. so svojou rodinou, čo v konaní potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach, a teda ju mohol nadobudnúť v celosti vydržaním ešte podľa Stredného Občianskeho zákonníka. Svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že uvedenú nehnuteľnosť po celú dobu užíval nebohý K. L. so svojou rodinou a k rozporom v užívaní začalo dochádzať až okolo roku 1995. Uzavrel, že predmetnú parcelu ako v prírode reálne vyčlenenú časť parcely mpč. 78, teraz označenú ako parcela 487/4, nerušene užíval nebohý K. L. so svojou rodinou na základe dedenia z 3.12.1937 po nebohej A. S., N. Y. N. C., a to v podiele 4/24, a teda ju mohol nadobudnúť vydržaním. Na tvrdenie odporkýň ohľadom akejsi výmeny pozemkov s nebohým K. L. neboli súdu doložené žiadne dôkazy, ktoré by danú skutočnosť preukázali. Z dedičského rozhodnutia D 1090/67 zo dňa 7.9.1967 po nebohom K. L. je zrejmé, čo do dedičstva po nebohom patrí, a teda, že parcela č. 962/7 - záhrada s výmerou 669 m2 a parcela č. 962/8 - dom, dvor s výmerou 833 m2 boli prejednané v polovici, t. zn., že v tomto dedičskom konaní sa vychádzalo zo skutočnosti, že pozemky, ktoré vznikli z pôvodnej parcely 77 a 78, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva K. L. A. A. L.. Ak by to mal byť pozemok parcela č. 77, potom nemala byť prejednaná v 1/2, lebo tento pozemok, ako aj pozemok, ktorý je predmetom sporu, bol vo výlučnom vlastníctve nebohého K. L. nadobudnutý po jeho manželke A. S. - matke pôvodnej navrhovateľky pred uzavretím manželstva s A. L., a teda nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z toho teda vyplynulo, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, je totožný s pozemkom, ktorý zdedil K. L. po svojej druhej manželke. Keďže K. L.Á. reálne vyčlenenú časť parcely užíval počas celej doby platnosti Stredného Občianskeho zákonníka, najneskôr k 1.1.1960 došlo k jej vydržaniu. Túto parcelu užíval oprávnene a v dobrej viere, keďže na spornej nehnuteľnosti mal aj svoj podiel, zdedil aj podiel svojej manželky, nemal dôvod mať pochybnosti, že v skutočnosti mu patrí, a preto súd rozhodol, že patrí do dedičstva po ňom. Pokiaľ ide o prihlášku K. L. do družstva, v ktorej bolo uvedené, že roľu v hone Konopiská dáva dcéram Anne a Jolane, ktoré prehlásenie bolo spísané dňa 17.5.1958 pred vnesením pôdy do družstva, súd uzavrel, že takéto prehlásenie nemá žiaden právny účinok, nakoľko ak by K. L. chcel pozemok darovať, toto mohol učiniť až do konca svojho života. Navyše pozemok v tejto prihláške nie je presne identifikovaný.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov určil, že parcela č. 487/4 - orná pôda s výmerou 1014 m2 v R. Ú. N. G. patrí do dedičstva po nebohom K. L., P. XX.X.XXXX.
Keďže v súčasnosti má parcela výmeru 1014 m2, a nie ako žiadali navrhovateľky - 1108 m2, v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa výmery nad 1014 m2, súd návrh zamietol.
Dôvody, pre ktoré vyslovil, že geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku, hoci parcela 487/4 je evidovaná v katastri nehnuteľností na LV 1817 ako parcela registra C, z odôvodnenia nevyplývajú.
Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie odporkyne v 1. a 2. rade z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná im náhradu trov konania. Namietali záver súdu, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, t.j. parcela 487/4, je totožný s pozemkom, ktorý zdedil K. L. po druhej manželke. Poukázali na to, že ak nebohý K. L. zdedil predmetnú časť pozemku, potom nepotreboval k tomu ešte titul vydržania. Dedenie a vydržanie majetku sú dva samostatné inštitúty občianskeho hmotného práva, ktoré sa vzájomne vylučujú a súd oba inštitúty nesprávne aplikoval. Tvrdenie súdu o dedení predmetného pozemku ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože nebolo preukázané, že by predmetnú parcelu mala nebohá A. L. počas svojho života v držbe a tiež nebolo preukázané, že by bola predmetom dedenia po nebohej A. L., druhej manželke nebohého K. L.. Nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že by parcela 487/4 existovala už v čase smrti druhej manželky nebohého K. L., nebohej A. L., ovdovelej S.. Nebolo preukázané, že v dedičskom konaní po A. L., vdove S. pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu, bol nejakým spôsobom osobitne vyznačený v pozemkovej mape alebo reálne v prírode. Nebolo preukázané, že by nebohému K. L. bola odovzdaná do držby titulom dedenia po nebohej A. L., vdove S. práve predmetná sporná časť z parcely pkv. č. 78, ktorá teraz zodpovedá novovytvorenej parcele 487/4. Nebolo preukázané vykonaným dokazovaním, že by nebohý K. L. spornú parcelu reálne užíval ku dňu svojej smrti titulom dedenia po druhej manželke, alebo že by splnil podmienky jej vydržania ku dňu svojej smrti. Nebolo teda preukázané, že by nebohý K. L. spornú parcelu vydržal do svojho vlastníctva počas svojho života. Poukázali na to, že nebohý K. L. zdedil po svojej druhej manželke podiel 840/5040 (1/6) na dvoch parcelách - nielen na č. 78, ale i na č. 77, každá s výmerou 1254 štvorcových siah (4510 m2), ktorý podiel predstavuje 751 m2 (1/6 zo 4510) na parcele č. 77 i 78, teda spolu 1502 m2, ktorú výmeru spolu predstavuje výmera parcely č. 962/7 (669 m2) a výmera parcely č. 962/8 (833 m2). Celý tento podiel z parciel 77 a 78 (1/6) prešiel z nebohého K. L. na odporkyne v 1. a 2. rade v dedičskom konaní, vedenom Štátnym notárstvom Košice-vidiek pod sp. zn. D 1090/67 zo dňa 7.9.1967, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 2 Nc 5221/00 zo 14.11.2000, ktorým sa opravil podiel a ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.12.2000. Len odporkyne v 1. a 2. rade vstúpili aj do držby zdedeného majetku po nebohom K. L., pretože právna predchodkyňa navrhovateliek sa tohto majetku vzdala. So zdedeným majetkom po nebohom K. L. mohli nakladať len odporkyne v 1. a 2. rade, a preto mohli v roku 1969 dať do nájmu časť zo zdedeného majetku aj právnej predchodkyni navrhovateliek ako náhradu za poskytnutú pomoc. Rozhodnutie prvostupňového súdu je teda v rozpore s vyššie uvedeným rozhodnutím Štátneho notárstva Košice-vidiek D 1090/67-18, kde je konštatované iné reálne delenie a užívanie parcely PK 78. Štátne notárstvo v tomto rozhodnutí konštatovalo, že nebohý K. L. užíval z parcely č. 78, ale i č. 77 časť, ktorá v skutočnosti na základe skutočného rozdelenia medzi spoluvlastníkmi je reálne oddelená pod EN Stredisko geodézie a kartografie v Košiciach ako parcela č. 962/7 - záhrada s výmerou 669 m2 a parcela č. 962/8 - dom, dvor s výmerou 833 m2 v podiele 1/2. Z uvedeného vyplýva, že nebohý K. L. už ďalšiu reálnu časť z predmetnej parcely č. 78 neužíval, že to, čo držal ku dňu smrti, zhodne konštatovali účastníci dedičského konania a voči tejto formulácii nikto nenamietal, ani právna predchodkyňa navrhovateliek. Ak by bol mal ku dňu smrti nebohý K. L. v držbe aj túto spornú časť pozemku, ktorá by zodpovedala novovytvorenej parcele 487/4, alebo by mal ku dňu smrti splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva, potom by dedičia upozornili aj na túto skutočnosť. Pretože sa tak nestalo, nikto z dedičov netvrdil, že by aj spornú časť pozemku nebohý K. L. vydržal do svojho výlučného vlastníctva, nemožno akceptovať tvrdenia navrhovateľov. Nevieryhodné je teda zistenie súdu, že sa jedná o dedičstvo po druhej manželke poručiteľa. Ak by tomu tak bolo, potom mala právna predchodkyňa navrhovateliek tento dodatočne objavený majetok prihlásiť do dedičstva. Neurobila tak doposiaľ, hoci v roku 1991 bola vyzvaná odporkyňami v 1. a 2. rade, aby prestala užívať predmetnú parcelu a súdny spor sa vedie už 14 rokov. Dodatočne novoobjavený majetok po nebohom K. L. bol prejednaný pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. D 665/1995. Išlo však o iné nehnuteľnosti ako sporná parcela. Právna predchodkyňa navrhovateliek nevyužila ani možnosť postupu podľa zákona 185/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Odporkyne v 1. a 2. rade v správnom konaní podľa zák. č. 180/1995 Z.z. preukázali, že predmetnú parcelu vydržali do svojho vlastníctva dňom 17.4.1988, preto rozhodnutie súdu, ktorým určil, že táto parcela patrí do dedičstva po nebohom K. L., považujú za nespravodlivé. Predmetný pozemok získali darom od svojho otca ešte dňa 11.4.1958. Uvedenie nebohého K. L. do držby sporného pozemku bolo učinené K. L., jeho bratom, ktorý ako spoluvlastník pozemku pkv. parcely č. 77 a 78 vypustil celý svoj úzky pás parciel v prospech nebohého K. L., aby si mohol postaviť stavby na pozemku (stodolu, rodinný dom). Definitívne sa bratia pokonali až v roku 1954, lebo už v roku 1957 nebohý K. L. na predmetnej časti pozemku pkv. parcely 77 a 78 postavil dom. Bez získania pozemku, ktorý mal v susedstve brat K. L. v šírke 6m a v dĺžke cca 300 m, nemohol nebohý K. L. na zdedených pozemkoch pkv. parcely č. 77 (779 m2) a pkv. parcely č. 78 (833 m2), ktoré boli taktiež súbežne rozložené v dĺžke cca 300 m a spolu cca 7m šírky postaviť rodinný dom. Nesprávne tiež súd vyhodnotil dôkaz - prehlásenie nebohého K. L. v súvislosti so vstupom do JRD, pretože v ňom bola vyjadrená jeho skutočná vôľa, ktorá bola potvrdená aj po jeho smrti v dedičskom konaní. Nebohý K. L. vstupoval do JRD s podmienkou, že roľa v hone Konopiská nebude zabraná a bude daná do užívania odporkyniam v 1. a 2. rade. Svedkami pritom bolo preukázané, že v užívaní nehnuteľnosti medzi účastníkmi začali problémy niekedy po roku 1995, pričom v tom čase už odporkyne boli spoluvlastníčkami tejto parcely titulom vydržania. Zo všetkých týchto dôvodov nesúhlasili s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkýň v 1. a 2. rade ako podané včas oprávnenými osobami bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, lebo mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
Dôvody napadnutého rozsudku v prejednávanej veci sú nezrozumiteľne podané, odôvodnenie rozsudku je tak zmätočné, a preto napadnutý rozsudok nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
V odôvodnení rozsudku je predovšetkým zmätočne uvedený právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva nebohým K. L., a to súčasne ako dedenie i ako vydržanie.
Predmetom konania v prejednávanej veci je určenie, že parcela č. 487/4 - orná pôda s výmerou 1014 m2, zapísaná na LV XXXX, R. Ú. N. G., patrí v celosti do dedičstva po nebohom K. L., zomrelom 17.3.1967. Táto parcela bola vytvorená z pôvodnej parcely mpč. 78, zapísanej v pozemnoknižnej vložke 297 ako roľa s výmerou 4510 m2, a to geometrickým plánom č. 10687793-45/98, overeným Okresným úradom Košice-okolie, katastrálny odbor dňa 7.5.1998 a opakovane dňa 26.3.2005 Správou katastra Košice- okolie.
Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania uzavrel, že túto parcelu ako v prírode reálne vyčlenenú časť parcely mpč. 78 nerušene užíval nebohý K. L. s rodinou počas celej doby platnosti Stredného Občianskeho zákonníka, a teda ju mohol nadobudnúť vydržaním najneskôr 1.1.1960 podľa Stredného Občianskeho zákonníka. Ako titul tohto užívania súd uvádza dedenie dňa 3.12.1937 po A. L., vdove Gajdošovej, druhej manželke nebohého K. L., a to v podiele 4/24, z ktorého dôvodu konštatuje možnosť nadobudnutia vydržaním. Za nepreukázané pritom považuje tvrdenia o výmene pozemkov medzi nebohým K. L. a jeho bratom nebohým K. L., ktorá podľa tvrdenia odporcov mala byť oprávneným titulom vstupu nebohého K. L. do držby a užívania tohto sporného pozemku, ktorý v dôsledku výmeny pozemkov sa stal vlastníctvom nebohého K. L.. Súd uzavrel, že pozemok, ktorý je predmetom tohto dedenia, je totožný s pozemkom, ktorý zdedil K. L. po svojej druhej manželke, pričom poukazuje na dedičské konanie po nebohom K. L. D 1090/1967 , rozhodnutie zo dňa 7.9.1967, v ktorom boli prejednané parcely č. 962/7 a 962/8 G. R. Ú. N. G. iba v podiele 1/2, teda sa vychádzalo zo záveru, že tieto parcely vytvorené z pôvodných mpč. parciel 77 a 78, zapísaných v pozemnoknižnej vložke 297, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva K. L. a neho nebohej tretej manželky A. L.R..
Vyššie uvedené závery súdu o nadobudnutí vlastníctva sporného pozemku nebohým K. L. titulom dedenia ako i vydržaním si navzájom odporujú a nemajú ani podklad vo vykonanom dokazovaní.
V tomto smere sú odvolacie námietky odporkýň dôvodné.
Ak totiž súd uzavrel, že sporný pozemok, parcelu 487/4, zdedil nebohý K. L. po svojej druhej manželke A. L., vdove S., je dedenie právnym titulom nadobudnutia jeho vlastníckeho práva aj v zmysle Uhorského obyčajového práva, platného v čase tohto dedenia (rok 1937), kedy dedenie bolo spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva mimo pozemkovej knihy. Podľa Uhorského obyčajového práva dedič právo vlastníctva na zdedenú nehnuteľnosť nadobudol aj bez pozemnoknižného vpisu v momente, keď pozostaviteľ zomrel. Od tej doby mohol vykonávať všetky práva, ktoré prislúchajú vlastníkovi. Uhorské obyčajové právo ako samostatný spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy, t.j. bez vpisu do pozemkovej knihy, poznal aj vydržanie. Právo vlastníctva nehnuteľnosti nadobudol proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju mal v pokojnej držbe.
Aj v Občianskom zákonníku č. 141/1950 Zb. a následne aj v Občianskom zákonníku č.40/1964Zb. je dedenie upravené ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva a vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení predpísaných podmienok.
Dedenie a vydržanie sú teda dva odlišné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva , dedenie ako prechod vlastníckeho práva a vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a pokiaľ súd dospel k záveru, že nebohý K. L. nadobudol predmetnú parcelu titulom dedenia po svojej nebohej druhej manželke A. L., vdove S., neprichádza do úvahy skúmanie otázky vydržania vlastníckeho práva nebohým K. L. ku dňu jeho smrti.
Dedenie je teda samo o sebe titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, a nie iba titulom vstupu do oprávneného užívania veci, ako to konštatuje súd prvého stupňa.
Skúmanie otázky vydržania vlastníckeho práva nebohým K. L. k spornej parcele teda prichádza do úvahy iba v prípade záveru, že túto nenadobudol dedením, zmluvou, či iným preukázateľným zákonným spôsobom a v tomto prípade súd musí skúmať titul vstupu do oprávnenej držby, čas, kedy došlo k tomuto vstupu, ako aj čas, kedy uplynula vydržacia lehota.
V prejednávanej veci je tvrdeným titulom vstupu nebohého K. L. do užívania sporného pozemku výmena pozemkov s bratom nebohým K. L. a následne aj darovanie takto získaného pozemku nebohým K. L. nebohému K. L.Č., ktoré však súd nepovažoval za preukázané, teda takýto titul vstupu (výmena pozemkov) do oprávnenej držby neuznal.
Z obsahu spisu vyplýva, že nebohý K. L. zdedil po svojej druhej manželke A. L., G. S., podiel 840/5040 (1/6) na dvoch parcelách - nielen na parcele č. 78, ale i na parcele č. 77, zapísaných v pkv. 297, každá parcela s výmerou 1254 štvorcových siah (4510 m2), ktorý podiel predstavuje 751 m2 (1/6 zo 4510 m2) na parcele mpč. 77 i mpč. 78, teda spolu 1502 m2. Túto výmeru spolu predstavuje výmera parciel 962/7 (669 m2) a 962/8 (833 m2), ktoré boli predmetom dedičského konania po nebohom K. L. v 1/2.
Z dedičského rozhodnutia zo dňa 3.12.1937 po nebohej A. S., rodenej L. (druhá manželka nebohého K. L.), zomrelej 20.9.1934 vyplýva, že pozostaviteľka zanechala svojmu manželovi (nebohý K. L. - poznámka odvolacieho súdu) jeden pozemok, ktorý sa volá „Konopisko“ alebo „Zem za potokom“ a išlo o časti dvoch pozemkov mpč. 77 a 78, pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 46, neskôr v pozemnoknižnej zápisnici č. 69 pod B 38 v 4/24. Časti týchto dvoch pozemkov v podiele pripadajúcom na pozostaviteľku (4/24) v prírode vytvárali jeden pozemok, ktorý sa volá „Konopisko“ alebo „Zem za potokom“.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebohý K. L. zdedil v prírode reálne vyčlenený jeden pozemok - „Konopisko“. Na základe vyššie uvedeného dedičského rozhodnutia boli z pozemnoknižnej zápisnice č. 69, R. Ú. N. G., odpísané parcely mpč. 77 a 78, knihované podľa B 38 v 4/24 na meno A. S.W., B. L. s nezmeneným knihovým stavom do novej pozemnoknižnej zápisnice č. 297 a vložilo sa vlastnícke právo titulom dedenia K. L. v podiele 840/5040, zápis pod radovým č. 21.
V pozemnoknižnej zápisnici 297, Malá Vieska, v ktorej boli zapísané parcely č. 77 a 78 ako roľa, každá z nich vo výmere 1254 štvorcových siah (4510 m2), bol pod radovým č. 22 zapísaný K. L. v podiele 420/5040 (1/12) titulom kúpy z 9.4.1938, č.d. 4141, t.j. titulom kúpy od sestry Z. L..
Podľa tvrdenia odporcov v prírode reálne vyčlenené časti týchto parciel vo vlastníctve nebohého K. L. a nebohého K. L. boli susediace a išlo o úzke a dlhé parcely.
V dedičskom konaní po nebohom K. L., zomrelom 17.3.1967, sp. zn. D 1090/67, Štátne notárstvo Košice potvrdilo, že dedičstvo po nebohom K. L. tvoria nehnuteľnosti v R. Ú. N. G., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 297 ako parcela č. 77 roľa s výmerou 1254 štvorcových siah a parcela č. 78 - roľa s výmerou 1254 štvorcových siah v podiele 840/5040 (po oprave uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.11.2000 na č.l. 101 spisu) a v skutočnosti na základe skutočného rozdelenia medzi spoluvlastníkmi je táto časť reálne oddelená pod EN Stredisko geodézie a kartografie v Košiciach ako parcela č. 962/7 - záhrada s výmerou 669 m2 a parcela č. 962/8 - dom, dvor s výmerou 833 m2. Predmetom dedenia však bola iba 1/2 týchto nehnuteľností (dôvod z rozhodnutia nevyplýva, zrejme však štátne notárstvo považovalo tento majetok za majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - poznámka odvolacieho súdu), ktoré nadobudli v rovnakom pomere A. F. A. K. Š., odporkyne v 1. a 2. rade, každá z nich v podiele 1/4. Zvyšná 1/2 bola vedená ako vlastníctvo A. L., tretej manželky nebohého K. L., o čom svedčí notárska zápisnica N 503/82 z 29.9.1982, avšak ani z tejto zápisnice nie je zrejmé, akým titulom bola A. L. vlastníčkou týchto nehnuteľností v tomto podiele.
Vyššie uvedené dedičské rozhodnutie nasvedčuje tvrdeniam odporcov, že medzi nebohým K. L. a jeho bratom nebohým K. L. došlo niekedy v 50-tych rokoch k výmene pozemkov, ktorých boli spoluvlastníkmi v ideálnom podiele (parcely mpč. 77 a 78) za účelom výstavby rodinného domu nebohého K. L., keďže jeho úzka parcela, zdedená po druhej manželke, stavbu neumožňovala. Následne v dedičskom konaní po nebohom K. L. sa dedil podiel 840/5040 na parcele mpč. 77, ako aj na parcele mpč. 78 už ako reálne vyčlenená časť na základe rozdelenia medzi spoluvlastníkmi, a to parcely 962/7 - záhrada s výmerou 669 m2 a parcela č. 962/8 - dom, dvor s výmerou 833 m2.
Nie je zrejmé, prečo tieto parcely sa nededili v celom podiele, keďže ich vlastníkom v celosti titulom dedenia po nebohej A. S., B. L. bol nebohý K. L. (dedenie z roku 1937, ako bolo vyššie uvedené - poznámka odvolacieho súdu) a na základe akých skutočností boli (zrejme) pojaté tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva nebohého K. L. a jeho poslednej manželky A. L..
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmet dedenia bol takto jednoznačne vymedzený. Geometrický plán k parcelám 962/7 a 962/8 nie je k dispozícii. Následne boli tieto parcely po novom meraní v roku 1982 prečíslované na parcely 478 (pôvodná parcela 962/7) a 479 (pôvodná parcela 962/8) a zostávajúca časť parcely mpč. 78, ktorú podľa tvrdení odporcov získal nebohý K. L. výmenou s Y. K. L., je parcela 487/4, ako to vyplýva aj z geometrického plánu zo dňa 6.12.1982 na č.l. 31 spisu.
Parcela č. 487/4 teda nebola predmetom dedenia po K. L., ale ani predmetom dedenia po nebohom K. L.. Táto skutočnosť nasvedčuje tvrdeniam odporcov, že táto časť parcely nebola právne vysporiadaná.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohý K. L. naďalej užíval aj túto časť parcely, v súčasnosti parcela 487/4, ktorú podľa tvrdení odporcov zrejme darom získal od nebohého K. L. a tvrdenia účastníkov ohľadne užívania aj tejto spornej časti parcely nebohým K. L. až do jeho smrti boli zhodné.
Nie je teda zrejmé, na základe akých skutkových zistení súd uzavrel, že parcelu č. 487/4 získal nebohý K. L. titulom dedenia v roku 1937.
Nepochybne v čase dedenia v roku 1937 po A. S., B. L. bol v prírode inak reálne vyčlenený podiel nebohého K. L. na zdedených parcelách mpč. 77 a 78 ako následne v čase je smrti a dedenia po ňom v roku 1967.
Na tieto zmeny v reálnom vyčlenení pozemkov súd vôbec neprihliadol a vychádzal iba zo stavu, aký bol v prírode v roku 1937.
Práve toto iné reálne vyčlenenie pozemkov v čase ich nadobudnutia nebohým Jurajom Trojčákom titulom dedenia a v čase jeho smrti nasvedčuje tvrdeniam odporcov o výmene a následne darovaní pozemkov medzi Jurajom Trojčákom a Jánom Trojčákom ako spoluvlastníkmi.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo sporné, že parcelu 487/4 nerušene užíval počas svojho života nebohý Juraj Trojčák s rodinou a ku dňu smrti nebol v tomto užívaní nikým rušený.
Bude však potrebné v ďalšom konaní jednoznačne ustáliť, či túto parcelu nadobudol dedením, čo je na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania spochybnené alebo či vlastníctvo nadobudol vydržaním (počas účinnosti Stredného Občianskeho zákonníka). V druhom uvádzanom prípade však je potrebné zistiť titul vstupu do oprávnenej držby (výmena, či darovanie pozemkov medzi nebohým K. L. a K. L. alebo iný titul), teda na základe akých skutočností sa nebohý K. L. dôvodne domnieval, že mu vec patrí pri vstupe do držby, i počas nej, kedy vstúpil do tejto držby a kedy uplynula vydržacia lehota, teda či v čase smrti bol jej vlastníkom.
V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe, požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 154/2010, R 32/2011).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd je povinný skúmať, kto bol vlastníkom spornej parcely ku dňu smrti nebohého K. L., či teda bola v jeho vlastníctve alebo nie a okolnosti, ktoré nastali po dni jeho smrti, teda po 17.3.1967, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že parcela č. 487/4 je v súčasnosti už zapísaná na LV XXXX, R. Ú. N. G., ako parcela registra C, je výrok, v zmysle ktorého sa geometrický plán stáva súčasťou rozsudku, nadbytočný a nemá za danej situácie opodstatnenie.
Pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku, proti tejto navrhovateľky ako oprávnené osoby nepodali odvolanie, nebola preto predmetom odvolacieho konania, z ktorého dôvodu v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.
Úlohou súdu po vrátení veci bude pripojiť dedičský spis bývalého Štátneho notárstva Košice po nebohom K. L. D 1090/67 a z tohto zistiť, či je k dispozícii identifikácia parciel 962/7 a 962/8 a na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj dokazovania doplneného po vrátení veci opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby, či teda nebohý K. L. bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti a akým titulom a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a aby mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí opätovne rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.