Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sd-263-2013.pdf
PDF · 101.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/263/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: S. I., bytom Q. XXX, Q., právne zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 3242-45/2013-BA zo dňa 12. júla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. 3242-45/2013-BA zo dňa 12. júla 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška náhradu trov konania vo výške 322,86 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. 3242-45/2013-BA zo dňa 12. júla 2013 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v rozpore so zákonom. Prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na konanie odporkyne, ktorá v posudzovanej veci opakovane rozhodla bez toho, že by dôsledne rešpektovala právny názor vyslovený v zrušujúcich rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne, vedených v konaniach pod sp. zn. 12Sd/235/2010, 12Sd/169/2011, ale najmä v konaní sp. zn. 15Sd/210/2012. Znovu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nezákonné, pretože vo veci ide o jasný skutkový stav veci a napriek tomu odporkyňa postupuje zjavne nesprávne, nerešpektujúc predchádzajúce rozhodnutia súdov (krajského aj odvolacieho), ako aj ustálenú právnu prax v tejto oblasti. Odporkyňa nenapravila svoje konanie tým, keď nariadila znalecké dokazovanie na výpočet nároku (znalecký posudok Ing. Edity Lukáčikovej), lebo ide o dôkaz právne bezvýznamný, ktorý nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto smere poukázal na ustálenú súdnu prax a zásadný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku zo dňa 26. februára 2009, sp. zn. 7So/239/2007 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2010 pod č. 19, ktorý jednoznačne stanovil, že odporkyňa nemá právo robiť akékoľvek zmeny vo výpočte prevzatej úrazovej renty a túto je povinná vyplácať vo výške, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy konania.
Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 23. septembra 2013. Vo vyjadrení podrobne popísala skutkový stav posudzovaného prípadu a zopakovala doterajší priebeh sporu. Uviedla, že postupovala správne, keď vykonala ďalšie dokazovanie spočívajúce v tom, že požiadala o vypracovanie znaleckého posudku č. 27/2013, ktorým znalkyňa určila stratu na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila k 31. decembru 2003. Uviedla, že podkladom k napadnutému rozhodnutiu bol vlastne rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 5C/119/2009, ktorým bolo určené, že navrhovateľovi nepatrilo ani toľko
finančných prostriedkov, koľko dostal, preto vykonala znalecké dokazovanie a na jeho podklade ustálila výšku renty v sume 35,79 Eur, ktorú následne podľa platných právnych predpisov valorizovala spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Poukázala na to, že tým sa vyporiadala s právnym názorom obsiahnutým v ostatnom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 15Sd/210/2012-29 zo dňa 21. januára 2013. Na podklade uvedeného skutkového a právneho stavu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, spismi tunajšieho súdu, sp. zn. 12Sd/235/2010, sp. zn. 12Sd/169/2011, sp. zn. 15Sd/210/2012, (najmä ich rozsudkami), rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/239/2007, administratívnym spisom odporkyne, výsluchom účastníkov konania, ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné priznať úspech.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že navrhovateľovi bola zistená dňa 12. februára 1997 choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev nervov končatín u zamestnávateľa Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., Matice slovenskej 10, Prievidza. Choroba z povolania bola hlásená dňa 5. januára 1998.
V ďalšom bolo zistené, že odporkyňa :
- rozhodnutím č. 22 - 909/2005 - 3353 zo dňa 2. marca 2005 rozhodla tak, že úrazová renta oprávnenému sa podľa § 293b zákona v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. januára 2005 zvyšuje o 7,54 % sumy úrazovej renty na sumu 1.594 Sk mesačne, na ktorú bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre nárok na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov;
- rozhodnutím č. 22 - 3121/2005 - 263 dňa 11. júla 2005 rozhodla tak, že úrazová renta oprávnenému sa podľa § 293e ods. 2 písm. a) zákona v znení zákona č. 244/2005 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2005 o 10,2 % sumy priznanej úrazovej renty, vyplácanej k 1. júlu 2005, na sumu 1.757 Sk mesačne, na ktorú bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre nárok na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov;
- rozhodnutím č. 222-4703/2006 zo dňa 12. októbra 2006 na podklade ustanovenia § 239o ods. 2 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. navrhovateľovi priznala odo dňa 1. augusta 2006 úrazovú rentu, na ktorú nárok zanikol dňa X. F. XXXX z dôvodu priznania starobného dôchodku. Úrazovú rentu priznala v sume 931 Sk mesačne, čo je 52 % sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a v tejto sume bude poskytovaná do zmeny skutočnosti rozhodujúcich na nárok na túto úrazovú dávku, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa tohto zákona. Ďalej zistil, že odporkyňa ďalšími rozhodnutiami navrhovateľovi valorizovala úrazovú rentu, naposledy rozhodnutím z 19. decembra 2008 číslo 222-7871/2008-101, tak že úrazová renta vyplácaná oprávnenému, zvýšená podľa § 293ay zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. na dvojnásobok sumy vyplácanej k 31. decembru 2008, po prepočítaní konverzným kurzom na sumu 69,10 Eur sa podľa § 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009, zvyšuje od 1. januára 2009 o 6,95 % na sumu 74,00 Eur mesačne, na ktorú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre nárok na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona v znení neskorších predpisov;
- rozhodnutím č. 29268-2/2010-BA zo dňa 13. augusta 2010 rozhodla tak, že navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. februára 1997 na podklade § 272 ods. 1, 3 a 9 zákona v znení neskorších predpisov nepriznala od 16. júla 2010 nárok na úrazovú
rentu, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. 5C/119/2009-93 zo dňa 7. júna 2010, podľa ktorého nemá k 31. decembru 2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Zároveň dňom vydania rozhodnutia zastavila vyplácanie transformovanej úrazovej renty, ktorá bola poškodenému vyplácaná od 1. januára 2004.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 12Sd/235/2010-25, zo dňa 20. januára 2011 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 29268-2/2010-BA zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. Na podklade uvedeného odporkyňa opätovne rozhodnutím č. 33688-5/2011-BA zo dňa 25. mája 2011 navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. februára 1997, nepriznala od 16. júla 2010 nárok na transformovanú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 2, 3 a 9 zákona, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k. 5C/119/2009-23 zo dňa 7. júna 2010, podľa ktorého nemá k 31. decembru 2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.
V rámci odvolania navrhovateľa bolo vo veci vykonané ďalšie dokazovanie, ktoré bolo uzavreté tak, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 12Sd/169/2011-36, zo dňa 19. januára 2012 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 33688-5/2011-BA opätovne zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. V odôvodneniach svojich rozhodnutí súd zhodne uviedol, v akých smeroch je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Odporkyňa rozhodnutím č. 8149-2/2012-BA zo dňa 18. mája 2012 navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10. februára 1997, podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona v znení neskorších predpisov odňala úrazovú rentu odo dňa 1. augusta 2010. Toto rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania navrhovateľom bolo opätovne zrušené rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 15Sd/210/2012 zo dňa 21. januára 2013. Na podklade zrušujúceho rozsudku odporkyňa vo veci vykonala ďalšie dokazovanie a rozhodla teraz napadnutým rozhodnutím tak, že za základ úrazovej renty zobrala sumu 35,79 Eur mesačne (po vykonaní znaleckého dokazovania) a túto naďalej valorizovala. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že odporkyňa aplikuje právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 15Sd/210/2012.
Podľa názoru konajúceho súdu odporkyňa opätovne nesprávne vyhodnotila skutkový stav veci v časti určenia náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa k 31. decembru 2003, keď dospela k záveru, že je potrebné upraviť výpočet náhrady za stratu na zárobku na sumu 35,79 Eur, naviac, keď v predchádzajúcom období išlo o sumu 49,20 Eur, ktorú aj vyplácala. Ako už bolo uvádzané v predchádzajúcich konaniach z rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 5C/119/2009 pritom jednoznačne nevyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu straty na zárobku, ale bolo vyslovené, že v žalovanom období bolo navrhovateľovi vyplatené viac, ako mu patrilo. Odporkyňa nemá zákonné oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31. decembru 2003 a úrazovú rentu vyplácať od 1. januára 2004 v inej sume (nižšej), ako bola navrhovateľovi dovtedy vyplácaná. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31. decembru 2003, lebo prepočítanie, resp. nový výpočet, ktorý odporkyňa vykonala je v skutočnosti rozhodovaním o výške dávky pred 1. januárom 2004. V posudzovanej veci odporkyňa argumentuje právoplatným rozsudkom okresného súdu, avšak tu je potrebné poznamenať, že z výroku tohto rozsudku nevyplýva žiadna konkrétna suma, ktorá by mohla byť základom pre ďalšie určenie nároku navrhovateľa a tým pre odporkyňu záväzná.
Výška náhrady za stratu na zárobku vyplácaná k 31. decembru 2003 je rozhodujúca pre určenie základu pre zvýšenie úrazovej renty od 1. januára 2005 podľa § 293b zákona, od 1. júla 2005 podľa § 293e ods. 2 písm. e) zákona, od 1. júla 2006 podľa § 89 ods. 7 v nadväznosti na § 82 ods. 1 až 3 zákona v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a pre zvyšovanie renty v ďalšom období.
Podľa § 259 ods. 1 zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu
jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 272 ods. 1 zákona sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Podľa § 272 ods. 2 zákona nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.
Podľa § 272 ods. 3 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Podľa § 272 ods. 5 v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.
Podľa § 272 ods. 9 zákona v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31.decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembra 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Na podklade uvedeného napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotné nerešpektovanie vysloveného právneho názoru v predchádzajúcich rozsudkoch konajúcich súdov vytvára základnú prekážku pre samotné preskúmavacie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vyplácať navrhovateľovi sumu úrazovej renty od 1. januára 2004 vo výške, v akej vyplácal zamestnávateľ navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku k 31. decembru 2003 a v tej výške ju od 1. januára 2004 považovať v zmysle § 272 ods. 3 zákona za úrazovú rentu. O zvýšení úrazovej renty podľa § 293b zákona odporkyňa rozhodne znovu a zvýšenia o príslušné percentá odvodí od sumy, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31. decembru 2003, nie až po tomto dni.
Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že doterajší postup odporkyne znovu nezodpovedá zákonu. Poukazuje pritom na platnú právnu judikatúru v obdobných veciach a najmä na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, sp. zn. 7So/239/2007.
Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. 3242-45 /2013-BA zo dňa 12. júla 2013 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil celkom 3 úkony právnej služby, a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 22. júla 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 60,07 Eur (§ 11 ods. l písm. a) citovanej vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa 29. júla 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 60,07 Eur (§ 11 ods. l písm. a) citovanej vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 17. februára 2014 (§ 13a ods. l písm. d) citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 61,87 Eur (§ 11 ods. l písm. a) citovanej vyhlášky).
Odmena za úkony tak spolu predstavuje 182,01 Eur.
K úkonom vykonaným v roku 2013 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 2 á 7,81 Eur, k úkonu vykonanom v roku 2014 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Paušálna náhrada tak predstavuje sumu 23,66 Eur, nie 26,66 Eur ako nesprávne vypočítal právny zástupca.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí i náhrada cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky), a to:
- za cestu Prievidza - Trenčín a späť dňa 17. februára 2014 z dôvodu účasti na pojednávaní, t. j. 130 km, pri spotrebe 7,1 l/100km a pri cene benzínu 1,412 Eur/liter. Náhrada za pohonné hmoty potom predstavuje sumu 13 Eur (9,23 litra x 1,412 Eur). Paušálna náhrada za kilometre predstavuje 130 km á 0,183 Eur, spolu 23,79 Eur (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky a § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách).
- Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada cestovných výdavkov vo výške 36,79 Eur.
Právnemu zástupcovi patrí i náhrada za stratu času podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky za deň 17. januára 2014 za cestu Prievidza - Trenčín a späť a to za 6 polhodín á 13,40 Eur, spolu vo výške 80,40 Eur.
Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena a náhrada hotových výdavkov vo výške 322,86 Eur (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Tieto trovy konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu (§ 160 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.