Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoCsp-19-2022.pdf
PDF · 108.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, B., právne zast: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 15.628,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. februára 2022, č.k. 35Csp/159/2021-127, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. r u š í a v r a c i a súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti sumy 61,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 61,72 Eur od 31.8.2021 do zaplatenia zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 99,22% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2 § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZSÚ) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vecne tým, že žalobu bolo nutné zamietnuť z dôvodu, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný domáhať sa uplatneného nároku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 15.628,05 Eur spolu s príslušenstvom z dôvodu neuhradených záväzkov žalovanej zo zmluvy o úvere č. 087/3009/14SU uzavretej s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná uplatnenú pohľadávku neuznávala, namietala okrem iného, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Pred začatím pojednávania žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 61,72 Eur s príslušenstvom z dôvodu plnenia žalovanej a preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že OTP Banka Slovensko, a.s. uzavrela so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o OTP refinanc expres, v ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 25.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala úver použiť na dohodnutý účel (splatenie iného úveru), poskytnutý úver banke vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. Z dôvodu nesplácania splátok riadne a včas pristúpil veriteľ k predčasnému zosplatneniu úveru listom z 24.09.2019, po tom, čo žalovanej doručil poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 28.08.2019. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.10.2020 mala banka postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu, ktorú skutočnosť jej oznámila listom, doručeným dňa 16.10.2020.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka uplatňovaná žalobcom vyplýva zo spotrebiteľského vzťahu, ktorý vznikol medzi bankou a fyzickou osobou, spotrebiteľom. Nakoľko žalobca nie je subjektom totožným s pôvodným veriteľom, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca tvrdil a výpisom z účtu doložil, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok, ktorú skutočnosť žalovaná nepoprela. Pôvodný veriteľ listom označeným ako „posledná výzva pred zosplatnením“ z 28.08.2019 upozornil žalovanú na to, že je v omeškaní so splácaním viac ako 3 splátok, vyzval ju na uhradenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Predmetná výzva bola žalovanej doručená 04.09.2019. Súd poukázal na to, že vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody zo splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Nakoľko splatnosť jednotlivých splátok bola podľa zmluvy dojednaná k 22. dňu v mesiaci, pôvodný veriteľ mohol toto právo uplatniť do 22.09.2019. K vyhotoveniu listiny označenej ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ však pôvodný veriteľ pristúpil až 24.09.2019 a táto bola žalovanej doručená 01.10.2019. Pôvodný veriteľ tak svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru nerealizoval v súlade s druhou vetou § 565 OZ. Pohľadávka banky mala byť zmluvou zo dňa 07.10.2020 postúpená na žalobcu, ktorý nie je bankou. Podľa zákona o bankách zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, a keďže v prejednávanej veci veriteľ nerealizoval právo podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení v § 565 OZ, došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Žalobca preto v konaní nie je aktívne legitimovaný domáhať sa uplatneného nároku, z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol a prevažne úspešnej žalovanej priznal nárok na pomernú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP zohľadniac čiastočné zastavenie konania procesne zavinené žalovanou.
5. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľ sa nestotožňuje so záverom súdu o nedostatku jeho aktívnej legitimácie z dôvodu neplatného zosplatnenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu. Dôvodom neplatného zosplatnenia úveru má byť podľa názoru súdu nedodržanie zákonného postupu podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, avšak podľa názoru odvolateľa pri zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ, ani objektívne nie je možné využiť právo na zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky pri rešpektovaní zákonnej podmienky trojmesačného omeškania podľa ust. § 53 ods. 8 OZ. Podporne žalobca odkazuje na právny názor vyslovený občianskoprávnym kolégiom Okresného súdu Nitra zo dňa 11.05.2021, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje a ktorý uzavrel: „Pretože ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je špeciálnym ustanovením, nie je podmienkou uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 OZ žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky dohoda o tomto práve v zmluve, VOP a ani to nemusí byť v rozhodnutí určené a rovnako si veriteľ toto právo nemusí uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Toto právo vyplýva priamo zo zákona a to § 53 ods. 9 OZ a keď si môže veriteľ toto právo uplatniť, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania, vylučuje sa to s tým, aby ho použil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Podmienkou zosplatnenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, je omeškanie so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V prejednávanom spore uvedené zákonné predpoklady zosplatnenia splnené boli, čo žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil dňa 24.09.2019 a to pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 22.06.2019, čo žalovaná ani nepoprela, t.j. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky, za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vo výzve zo dňa 28.08.2019 veriteľ upozornil žalovanú na omeškanie s viac ako tromi splátkami pod hrozbou zosplatnenia. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 36/2020, nie je možné jeho právnu vetu v tomto judikáte vyslovenú, aplikovať na prejednávanú vec s ohľadom na skutkovú odlišnosť prípadu a najmä fakt, že najvyšší súd v predmetnej veci prijal závery týkajúce sa aplikácie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a otázka
podmienok platnosti postúpenia so zreteľom na ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ nebola predmetom riešenia, súd sa ňou zaoberal iba okrajovo. Žalobca preukázal platné zosplatnenie úveru a výzvu banky zo dňa 24.09.2019, ktorá bola žalovanej riadne dňa 01.10.2019 doručená, čo žalobca preukázal aj doručenkou. Nakoľko žalovaná napriek výzve banky na plnenie zo dňa 24.09.2019 bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho splatného dlhu, boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorému došlo dňa 07.10.2020 teda platne a je preto daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel a zároveň mu priznal plnú náhradu trov konania.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 15.628,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vi výške 5% ročne zo sumy 16.167,95 Eur od 12.10.2019 do 16.10.2020, 5% ročne zo sumy 16.059,97 Eur od 17.10.2020 do 10.12.2020, 5% ročne zo sumy 16.005,98 Eur od 11.12.2020 do 15.1.2021, 5% ročne zo sumy 15.898,- Eur od 16.1.2021 do 19-2-2021, 5% ročne zo sumy 15.844,01 Eur od 20.2.2021 do 10.6.2021, 5% ročne zo sumy 15.628,05 Eur od 11.6.2021 do zaplatenia.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II. žalobu v celosti zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a v závislom výroku III. o trovách konania. Výrok II, ktorým súd z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 61,72 Eur s príslušenstvom, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
10. Odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010).
11. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bola nesprávnosť skutkových zistení súdu a nesprávne právne posúdenie v otázke vecnej legitimácie žalobcu, a s tým súvisiacou otázkou ne/platnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu ako nebankový subjekt ako aj ne/platnosti predčasného zosplatnenia úveru.
12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
13. V prejednávanej veci nebolo sporné, že ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi bankou ako dodávateľom a žalovanou ako fyzickou osobou – spotrebiteľom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná si riadne neplnila svoje záväzky, vyplývajúce jej z úverovej zmluvy a dostala sa do omeškania so splácaním dojednaných splátok. Z uvedeného dôvodu banka poslala žalovanej list zo dňa 28.08.2019 (doručený žalovanej dňa 04.09.2019), označený ako „posledná výzva pred zosplatnením“, v ktorom jej oznámila, že nakoľko mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, žiada o uhradenie tam vyčíslenej dlžnej čiastky najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň žalovanú upozornila na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Keďže k úhrade nedošlo, banka listom z 24.09.2019 (doručeným žalovanej dňa 01.10.2019) vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov s tým, že účinnosť vyhlásenia nastane v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy, kedy je žalovaná povinná zaplatiť celý tam vyčíslený dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.10.2020 OTP Banka Slovensko, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku proti žalovanej vo výške istiny 16.167,95 Eur, zmluvných úrokov 2.134,27 Eur, úrokov z omeškania 170,50 Eur a poplatkov vo výške 16,26 Eur a postúpenie pohľadávky jej písomne oznámila.
14. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na právnom závere, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keďže je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, podľa ktorých právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Podľa názoru prvoinštančného súdu nakoľko splatnosť jednotlivých splátok bola podľa zmluvy dojednaná k 22. dňu v mesiaci, pôvodný veriteľ mohol toto právo uplatniť len do 22.09.2019, avšak urobil tak až 24.09.2019, teda veriteľ svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru nerealizoval v súlade s druhou vetou § 565 OZ, v dôsledku čoho je neplatné nielen predčasné zosplatnenie úveru ale následne aj postúpenie takejto „živej pohľadávky“ žalobcovi, keďže je v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách).
15. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku, vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, ktorými sú omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V súvislosti s platným a zákonným postúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je potrebné prihliadnuť na § 17 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
16. K postúpeniu pohľadávky tak môže dôjsť buď po konečnom termíne splatnosti alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, a o takýto prípad malo ísť v prejednávanej veci.
17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1. júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatnými ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 OZ, ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 OZ. Ak toto ustanovenie obmedzuje veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky), ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok.
20. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 OZ dávať charakter povinnosti, v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí samotný § 565 OZ. Podľa § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu § 565 OZ interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ s ratio legis § 565 druhej vety OZ. V dôsledku toho tak musí (rovnako ako podľa § 565 druhej vety OZ) platiť, že ak veriteľ svoje právo podľa § 565 nevyužije do najbližšieho termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho dátumu uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej toho právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli omeškaniu s danou konkrétnou splátkou využiť. Môže ho využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní. Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho využiť vôbec.
21. Žalobca tvrdí, že k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou 22.06.2019, uvedená skutočnosť vyplýva aj z dátumov a obsahu podania zo dňa 24.09.2019 v spojení s predchádzajúcou výzvou banky zo dňa 28.08.2019 vzhľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodávateľ mohol uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 OZ), k omeškaniu so zaplatením predmetnej splátky došlo 23.06.2019, tri mesiace odvtedy uplynuli dňa 23.09.2019 a preto vychádzajúc z vyššie uvedeného, mohol veriteľ z dôvodu omeškania s úhradou tejto konkrétnej splátky využiť svoje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ najskôr od 23.09.2019 a najneskôr do termínu 23.10.2019. Aj Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 5Cdo/224/2021 uviedol, že z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Keďže v danom prípade k využitiu svojho práva podľa § 565 OZ pristúpil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.09.2019, urobil tak za zákonom stanovených podmienok, preto záver prvoinštančného súdu o neplatnosti toho úkonu z dôvodu nesplnenia formálnych podmienok zákona ustanovených v § 565 OZ nebol správny.
22. S poukazom na vyššie uvedené, keďže postup právneho predchodcu žalobcu pri zosplatnení úveru bol formálne správny, bol potom záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia ešte nesplatnej pohľadávky (tzv. živej pohľadávky) z banky na žalobcu pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nedôvodný.
23. V prejednávanej veci tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce na vec aplikoval správne právne predpisy, avšak pri nesprávnej interpretácii ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku ktorého pochybenia sa potom nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovanej pohľadávky a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.
24. Vzhľadom na uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovanie nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec prejednať, zaoberať sa vecnou a právnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom vykonať dokazovanie, jeho výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a 3 CSP).
26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).