Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-232-2012.pdf
PDF · 94.81 KB
No categories available
14C/232/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci navrhovateľky: T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, XXX XX Bratislava., zastúpená Mgr. Viktorom Karelom, advokátom so sídlom Bajzova 6, 821 08 Bratislava, proti odporkyniam: v 1. rade Y.. P. Y., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade T.. P. Y., nar. XX.XX.XXXX a v 3. rade T.. W. Y., nar. X.X.XXXX, všetky bytom L. P. XX, XXX XX X., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd návrh voči navrhovateľke v 1. rade z a m i e t a.
Súd konanie voči odporkyni v 2. rade a odporkyni v 3. rade z a s t a v u j e.
Odporkyniam v 1-3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.12.2012 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti Správy katastra pre hlavné mesto SR- Bratislavu na LV č. XXXX, k. ú. B. T.. Svoj návrh odôvodňovala tým, že navrhovateľka s odporkyňou v 1. rade uzavreli dňa 11.11.2003 Darovaciu zmluvu a Zmluvu o zriadení vecného bremena, tiež Zaopatrovaciu zmluvu. Odporkyňa v 1. rade sa zaviazala umožniť navrhovateľke užívanie darovaných nehnuteľností a podľa zaopatrovacej zmluvy prevzala odporkyňa v 1. rade ako protiplnenie za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záväzok vykonať ešte pred vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na vlastné náklady rekonštrukciu rodinného domu navrhovateľky, v prípade potreby a podľa vlastných možností navrhovateľku osobne doopatrovať alebo jej pre tento účel zabezpečiť kvalifikovanú opatrovateľku, po smrti navrhovateľky jej vystrojiť podľa jej vierovyznania dôstojný pohreb, čím prevzala záväzok platil úhrady za hrobové miesto, udržiavať hrob upravený, vykonávať nevyhnutné opravy hrobu a splnenie ďalších záväzkov uvedených v zmluve ak na ňu navrhovateľka prevedenie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Uvedené plnenia boli dojednané ako protiplnenia za prevod vlastníckeho práva k predmetu daru, majú evidentný majetkový charakter, sú finančne vyjadriteľné a z tohto dôvodu nespĺňa darovacia zmluva ako právny úkon neoddeliteľný a vzájomne previazaný so zaopatrovacou zmluvou zákonné náležitosti darovacej zmluvy, ktorou je jej bezodplatnosť a dobrovoľnosť darovania. Nebyť prevodu nehnuteľností odporkyňa v 1. rade by na poskytovanie zaopatrenia a práva dožitia darovanej nehnuteľnosti nikdy nepristúpila. Záväzky a plnenia vyplývajúce z darovacej zmluvy sú neoddeliteľne spojené so záväzkami a plneniami dojednanými zmluvnými stranami v zaopatrovacej zmluve. Účelom prejavu vôle v zaopatrovacej zmluve bolo titulom protihodnoty dojednať podmienky zaopatrenia navrhovateľky. Bezodplatným užívaním týchto nehnuteľností navrhovateľkou sa rozumie jej právo bezplatne a doživotne nehnuteľnosti bez obmedzenia užívať a brať z nich úžitky. Existencia podmienenosti právnych úkonov uvedených v darovacej a zaopatrovacej zmluve neprejavovala vôľu navrhovateľky bezodplatne previesť ani vôľu odporkyne v 1. rade bezodplatne nadobudnúť
výlučné vlastnícke právo prevádzané k nehnuteľnostiam pretože zaopatrovacia zmluva obsahovala viacero záväzkov odporkyne v 1. rade poskytnúť navrhovateľke plnenia nesporne majetkovej povahy. Navrhovateľka má za to, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 11.11.2003 je absolútne neplatná, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu, pretože je bezodplatná a dobrovoľná a Zaopatrovaciu zmluvu zo dňa 11.11.2003 nie je možné od darovacej zmluvy oddeliť preto sú obidve zmluvy neplatné ako celok a nimi zamýšľané právne účinky nemohli nikdy nastať. Neplatnosť darovacej zmluvy odôvodňuje tým, že bezodplatnosť darovacej zmluvy je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a táto podmienka v predmetnej darovacej zmluve splnená nebola. Prekážka veci prejednanej a rozhodnutej, nie je podľa navrhovateľky daná v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktoré prebiehalo na OS BA III pod sp. zn. 15C 23/2005, ako aj následného odvolacieho konania, z dôvodu, že konajúce súdy neskúmali a nezaoberali sa platnosťou darovacej zmluvy v spojení so zaopatrovacou zmluvou, z dôvodu porušenia bezodplatnosti a dobrovoľnosti darovania. Konajúce súdy neprijali záväzné stanovisko o určení či tu právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania existuje alebo neexistuje. Uvedené závery odvodzoval z uznesení NSSR 7Cdo 26/2010, 5Cdo 201/2007a 3Cdo 42/2008, podľa ktorých za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. treba v inom konaní považovať ten istý nárok o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Ak rozhodnutie súdu vyznie tak, že podľa neho právo alebo právny vzťah prípadne povinnosť existuje je tým daná prekážka res judicata pre novú určovaciu žalobu. Ak ale určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nejde o rozhodnutie ktoré by zakladalo prekážku v právoplatne rozhodnutej veci. Z uvedeného vyvodil, že rozsudok v konaní 15C23/2005 nie je takým rozhodnutím, ktoré by bránilo podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetu darovania z dôvodu absolútne neplatnosti darovacej zmluvy v spojení so zmluvou zaopatrovacou. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu darovania odôvodnila navrhovateľka tým, že bez takéhoto určenia je výkon jej vlastníckych práv dotknutým nehnuteľnostiam ohrozený týmto určením by sa jej právne postavenie ako vlastníka a užívateľa nehnuteľnosti stane istým.
Odporkyne v 1.-3. rade namietali nedostatok pasívnej legitimácie odporkyne v 1. rade v konaní, tiež, že návrh súd nemôže prejednať a rozhodnúť o ňom, pretože tomu bráni prekážka rozhodnutej veci /§159 ods. 3 O.s.p./. Odporkyne uviedli, že pasívnu legitimáciu majú len odporkyne v 2. a 3. rade, pretože im svedčí zápis vlastníckeho práva k prejednávaným nehnuteľnostiam. Odporkyňa v 1. rade nie je v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka týchto nehnuteľností, preto nie je pasívne legitimovaná na konanie o tomto návrhu. Existenciu prekážky rozsúdenej veci vyvodzovali zo skutočnosti, že konaniu v predmetnej veci predchádzalo konanie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15C/23/2005, v ktorom súd meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 15C/23/2005 - 396, ktorého prvé dva výroky nadobudli právoplatnosť dňa 24.04.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/5/2012 - 457 zo dňa 04.04.2012. Zostávajúce dva výroky rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktoré neboli napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť 07.07.2011. V konaní sp. zn. 15C/23/2005, sa p. T., ako navrhovateľka pôvodne domáhala voči odporkyni JD. Y. vydania nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru. Odporkyňa podala vzájomný návrh na určenie, že právny úkon navrhovateľky T. Z., žiadosť o vrátenie daru z darovacej zmluvy podpísanej dňa 11.11.2003 je neplatný. Neskôr navrhovateľka zmenila pôvodný návrh o vrátenie (vydanie) daru na návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tiež navrhla, aby súd pripustil, aby do konania na strane odporcov pristúpili dcéry odporkyne P. Y. a W. Y. a voči pôvodnej odporkyni vzala návrh späť. Podľa zmeneného petitu mal súd rozsudkom určiť, že navrhovateľka je výlučnou vlastníckou darovaných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Na návrh navrhovateľky súd uznesením sp. zn. 15C 23/05-134 zo dňa 14.05.2008 pripustil pristúpenie do konania P. Y. ako odporkyne v 2. rade a W. Y. ako odporkyne v 3. rade a na pojednávaní dňa 30.03.2011 zastavil konanie voči pôvodnej navrhovateľke, s ktorou súd naďalej konal ako s odporkyňou v 1. rade, vzhľadom k tomu, že podala vzájomný návrh o určenie neplatnosti žiadosti o vrátenie daru. Odporkyne v 2. a 3. rade vystupovali ako vedľajšie účastníčky na strane odporkyne v 1. rade v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu - žiadosti o vrátenie daru. Odporkyne namietali, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedené pod sp. zn. 15C/23/2005 a konanie, ktoré navrhovateľka iniciovala podaním nového návrhu je tá istá vec v zmysle ust. §159 ods. 3 O.s.p., pretože sa týka tých istých osôb, tiež petit je rovnaký. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 15C/23/2005-396, predchádzajúci návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zamietol a na odvolanie navrhovateľky odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2012, teda o nároku navrhovateľky už bolo právoplatne rozhodnuté a táto skutočnosť bráni tomu, aby rovnaký nárok mohol byť opätovne prejednávaný v novom konaní. Navrhovateľka podala nový návrh na základe rovnakých skutkových okolností a skutočnosť, že nový návrh odôvodňuje inak ako návrh z roku 2005, nič nemení na posúdení danej veci ako res iudicata, nakoľko neuvádza žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súdu neboli známe už v pôvodnom konaní; namieta absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy, je však nepochybné, že ak by súd dospel k záveru, že zmluva je neplatná, musel by na túto okolnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti, aj keby sa toho navrhovateľka výslovne nedomáhala. Preto aj keď odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III neobsahuje výslovnú zmienku o platnosti/neplatnosti uvedených zmlúv, neznamená to, že sa súd týmito otázkami nezaoberal. Navrhovateľka začala platnosť darovacej zmluvy z 11.11.2003 prvýkrát spochybňovať už v odvolacom konaní, pričom odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku na viacerých miestach výslovne konštatoval, že darovacia aj zaopatrovacia zmluva sú platné právne úkony Z uvedeného vyplýva, že súdy, ktoré tú istú vec pôvodne prejednávali, nemali žiadne pochybnosti ohľadom platnosti vyššie uvádzaných zmlúv. V konaní sp.zn. 15C/23/2005 sa odvolací súd zaoberal otázkou relatívnej ako aj absolútnej neplatnosti darovacej a zaopatrovacej zmluvy, ktoré navrhovateľka v rámci odvolacieho konania namietala, pričom odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že darovacia a zaopatrovacia zmluva sú platné právne úkony (§37 Obč. zák./.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s Listom vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. T., obec: Bratislava - m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III, s listom navrhovateľky zo dňa 25.1.2005, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15C 23/2005, s Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 15C/23/2005 - 396 zo dňa 30.03.2011, s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/5/2012- 457 zo dňa 04.04.2012, s Listom navrhovateľky zo dňa 25.01.2005 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:
Navrhovateľka ako darkyňa uzavrela s odporkyňou v 1. rade ako s obdarovanou dňa 11.11.2003 Darovaciu zmluvu (na predmetné nehnuteľnosti) a zmluvu o zriadení vecného bremena (spočívajúca v bezplatnom doživotnom práve bývania a užívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru v prospech navrhovateľky), ktoré boli obsahom jednej právnej listiny a Zaopatrovaciu zmluvu.
V tomto konaní sa navrhovateľka domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11.11.2003 previedla na odporkyňu v 1. rade, t.j. nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie B. T., okres Bratislava III., na Katastrálnom úrade Bratislava, Správe katastra Bratislava - rodinný dom, súpisné číslo 1128, postavený na parcele č. 13290/1, pozemky, parcela č. 13290/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parcela č. 13290/2 - záhrady o výmere 260 m2. Na rozdiel od predchádzajúceho návrhu však tentoraz navrhovateľka spochybňovala platnosť Darovacej zmluvy zo dňa 11.11.2003 a v nadväznosti na to aj Zaopatrovacej zmluvy z 11.11.2003 a Darovacej zmluvy z 15.03.2006 a otázku neplatnosti týchto zmlúv žiadala riešiť ako otázku prejudiciálnu.
V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či sa s poukazom na konanie sp. zn. 15C 23/2005 jedná o prekážku rozsúdenej veci (res iudicata).
Z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. T., obec BA-m.č. Nové Mesto súd zistil, že ku dňu podania návrhu na súd už boli spoluvlastníčkami prejednávaných nehnuteľností odporkyne v 2. a 3. rade, každá v 1, na základe Darovacej zmluvy V-161/2005 z 15.03.2006. Navrhovateľka nie je na liste vlastníctva vedená ako ich vlastník, v tomto konaní teda nie je pasívne vecne legitimovaná, preto súd návrh voči nej zamietol.
V prejednávanej veci navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom darovaných nehnuteľností, ale odôvodňovala to neplatnosťou darovacej zmluvy z dôvodu, že Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena a Zaopatrovaciu zmluvu nemožno od seba oddeliť, že darovacia zmluva bola dojednaná so záväzkom obdarovaného poskytnúť darcovi protiplnenie za predmet daru vo forme práva bezodplatného dožitia v darovaných nehnuteľnostiach ako aj plnenia podľa čl. III Zaopatrovacej zmluvy majú nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch, preto je darovacia zmluva absolútne neplatná v dôsledku absencie podmienky darovacej zmluvy
- bezodplatnosti. Listom zo dňa 25.01.2005 navrhovateľka odporkyni v 1. rade oznámila okamžité odstúpenie od Zaopatrovacej zmluvy listom zo dňa 11.11.2003.
Rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 15C 23/2005-396, zo dňa 30.03.2011 súd návrh navrhovateľky na určenie, že ona je výlučnou vlastníčkou darovaných nehnuteľností zamietol a odvolací súd tento rozsudok potvrdil s tým, že „obidve zmluvy, tj. darovacia aj zaopatrovacia zmluva, obidve uzavreté dňa 11.11.2003, sú platné právne úkony. Navrhovateľka v konaní sp. zn. 15C 23/2005 podala návrh na vrátenie daru, v priebehu konania na jej návrh súd uznesením zo dňa 14.05.2008 pripustil do konania odporkyne v 2. a 3. rade, na ktoré boli predmetné nehnuteľnosti prevedené, voči odporkyni v 1. rade zobrala navrhovateľka návrh späť a petit návrhu upravila tak, že súd určuje že ona je výlučnou vlastníčkou darovaných nehnuteľností. S pôvodnou odporkyňou súd naďalej konal ako odporkyňou v 1. rade z dôvodu, že podala vzájomný návrh o určenie neplatnosti žiadosti o vrátenie daru. Odporkyne v 1. a 2. rade vystupovali ako vedľajšie účastníčky na strane odporkyne v 1. rade v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu- žiadosti o vrátenie daru. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola navrhovateľkou T. Z. a odporkyne T.. P. Y. a T.. W. Y.. Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala tým, že odporkyňa v 1. rade si riadne neplnila svoje povinnosti voči nej a hrubo porušila dobré mravy /§ 39 OZ/, nárok opierala aj o § 630 OZ /vrátenie daru/.
Navrhovateľka sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 64/2012 domáhala obnovy konania veci vedenej pod sp. zn. 15C 23/2005. Uznesením zo dňa 12.09.2012, potvrdeným odvolacím súdom, súd návrh navrhovateľky zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2013.
V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Záväznosť rozhodnutí súdu a s ňou súvisiaca stabilita právnych pomerov vyžaduje, aby sa o veciach už právoplatne rozhodnutých nekonalo a nerozhodovalo znovu. Najvyšší súd opakovanie vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie je možné žalovať znova na základe toho istého skutku z iných právnych dôvodov. Skutok vymedzený v žalobe je popisom hmotnoprávnej reality, od ktorej navrhovateľka odvodzuje žalobný petit, a nie procesným pojmom. Je súčasťou objektívnej reality, preto sa v návrhu vyžaduje, aby skutok bol popísaný ako jednota objektívnych a zároveň právne významných príčin a následkov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a to od začiatku (ex tunc), a to i bez ohľadu na to, či sa jej neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu t.j. z úradnej povinnosti a účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijako v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod preto, aby súd po takýchto okolnostiach z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov. Prekážka rozhodnutej veci predpokladá totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi konania, ako aj totožnosť predmetu sporu, pričom prekážku rozsúdenej veci tvorí len v takom rozsahu, v akom sa o uplatnenom nároku rozhodlo. Prekážka rozhodnutej veci vylučujúca možnosť vec znovu prerokovať znamená, že právoplatné rozhodnutie o veci musí reálne existovať. V tomto konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté (určenie vlastníctva k darovaným nehnuteľnostiam), tých istých účastníkov. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak ( Uznesenie NS SR 5 Cdo 120/2009).
Právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 15C 23/2005 zo dňa 30.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 5/2012-457 zo dňa 04.04.2012 vydaný o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vytvoril prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie vlastníctva v prejednávanej veci.
Súd mal v konaní preukázané, že v danom prípade sa jedná o res iudicata, nakoľko sa rovnako ako v konaní sp. zn. 15C 23/2005 jedná o rovnaných účastníkov konania, rovnaký nárok navrhovateľky, opiera sa o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu, pričom v konaní sp. zn. 15C 23/2005, súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, Krajský súd v Bratislave posudzoval aj otázkou absolútnej aj relatívnej neplatnosti obidvoch zmlúv /v odvolaní boli namietané/, ktoré posúdil ako platné. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 15C 23/2005 zo dňa 30.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 5/2012-457 zo dňa 04.04.2012 je právoplatné, čiže sú splnené všetky predpoklady pre res iudicata. So zreteľom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporkyniam náhradu trov konania nepriznal, lebo ju vyslovene nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.