Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_23CoE-83-2013.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/83/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, právne zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti povinnému R. Y., bytom V. č. XXX, o vymoženie sumy 1.036,40 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 27. februára 2013 č. k. 2Er/525/2012 - 85 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie p o t v r d z u j e.
Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Denisy Uhríkovej, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a skonštatoval, že vzhľadom na nedodržanie zákonných ustanovení o náležitostiach písomnej formy rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k jej platnému uzavretiu. Neplatná rozhodcovská zmluva má za následok, že vo veci rozhodoval neprávomocný orgán. Oprávnený takto nedisponuje vykonateľným rozhodnutím a spôsobilým exekučným titulom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, v ktorom navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že poverenie pre súdneho exekútora udelí, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svojím postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Poukazuje na to, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú Exekučným poriadkom. Predovšetkým namieta posúdenie rozhodcovskej doložky ako neplatne uzavretej s odkazom na nedodržanie písomnej formy, ak je táto je zahrnutá ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, len s odkazom v hlavnej zmluve. Súd si podľa oprávneného vykladá § 4 zákona o rozhodcovskom konaní príliš reštriktívne. V rámci obchodnej praxe je všeobecne prípustné určité obchodné podmienky nezahŕňať do zmluvy, pričom sa odkáže len na obsah všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukazuje tiež na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého si právna predchodkyňa oprávneného, Slovenská sporiteľňa, a.s. plnila iba svoju zákonnú povinnosť ponúknuť klientom uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Zároveň oprávnený žiada, aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa pripustil dovolanie, nakoľko je toho názoru, že vo veci ide o otázku zásadného právneho významu, pričom zároveň formuloval dovolaciu otázku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok pod bodom 18, časť C, ktoré tvoria prílohu zmluvy o kreditnej karte zo dňa 27.10.2006 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinným, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní takto nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Nie je možné súhlasiť s argumentáciami oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy s povinným bolo naplnené ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Podľa § 93b zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
Uvedené ustanovenie jednoznačne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po preukázateľnom poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia zo strany dodávateľa služby, t.j. banky. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, kedy sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok a v hlavnej zmluvy je uvedený len odkaz, že Poštová banka, a.s. si splnila poučovaciu povinnosť podľa § 93b zákona o bankách.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvného vzťahu došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou najprv poučil povinného a ponechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Naviac, už skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a nemožno ich meniť individuálnym dojednaním
nepochybne svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená.
S odkazom na formuláciu predmetných vyhlásení súd musí konštatovať, že rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že sú koncipované vopred ako celok a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy ako podkladu pre určenie právomoci rozhodcovského súdu na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní o rozhodcovskom konaní, § 3 a 4.
Podľa § 3 ods. 1 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci nebola platne uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, nakoľko nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, s ktorými netransparentne splynula, na samostatnom dokumente, ktorý nie je osobitne podpísaný zmluvnými stranami. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania. Samotná zmluva obsahuje všeobecné vyhlásenie povinného, že bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi. Z tejto formulácie nemožno jednoznačne vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa na strane povinného uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v určitom konkrétnom znení a vôľa podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o vydanie poverenia zamietol.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
K otázke pripustenia dovolania a dovolacej otázky, či je dodržaná forma rozhodcovskej doložka, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané, odvolací súd na doplnenie poznamenáva:
Ak Všeobecné obchodné podmienky obsahujú rozhodcovskú zmluvu, potom táto zmluva musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozhodcovská doložka pod bodom 18, časť C všeobecných obchodných podmienok o tom, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Rozhodcovskom súdom, nespĺňa zákonné náležitosti písomnej formy rozhodcovskej zmluvy, nakoľko písomná forma je zachovaná vtedy, ak je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka obsiahnutá v dokumente s označenými zmluvnými stranami a ak je dokument zmluvnými stranami aj podpísaný.
Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za následok, že právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o otázky zásadného právneho významu, čo by odôvodňovalo pripustenie možnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku. Táto otázka už bola na úrovni Najvyššieho súdu SR riešená, pričom na toto rozhodnutie poukázal aj oprávnený v podanom odvolaní (uznesenie NS SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.