Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne : J. J. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X-X-X, XXXX X. - T., N. N., proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, ústredie ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. decembra 2018 vo veci invalidného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Napadnuté rozhodnutie

1. Žalobkyňa ako občan SR žijúci v Rakúskej republike, podala dňa 12.02.2018 prostredníctvom inštitúcie sociálneho poistenia Rakúska žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako orgán konajúci v prvom stupni (ďalej aj „ústredie Sociálnej poisťovne“ alebo „ústredie“), podľa ust. , o sociálnom poistení (ďalej aj „“) a podľa článku 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2018 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 26.06.2018 (ďalej aj „posudkový lekár pobočky“) nie je podľa ust. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 %, v hornej hranici rozpätia pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - reakcia na ťažký stres a poruchy prispôsobenia (F43), podľa zdravotného stavu žalobkyne, zisteného pri komplexnom vyšetrení posudkovým lekárom dňa 19.04.2018 a ochorení preukázaných vo formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017. Podrobná lekárska správa bola vypracovaná po psychiatrickom vyšetrení dňa 07.03.2017, so zaradením ochorenia do Kapitoly V prílohy č. 4 - duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. a/ - stredne ťažké formy.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, doručené ústrediu Sociálnej poisťovne dňa 22.08.2018, ku ktorému žiadne lekárske správy nepriložila. Prejavila v ňom svoj nesúhlas s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 20%, opísala svoj zdravotný stav od októbra 2008 tak, že sa liečila na ťažké depresie, ku ktorým sa cca v roku 2016 pridružili bolesti chrbtice (ischias) a kožné alergie. Dňa 07.10.2015 bola na odbornom teste, nariadenom Úradom pre

postihnutých v Rakúsku, podľa ktorého je na 50% psychicky postihnutá. Uviedla, že doklady o uvedenom zdravotnom stave môže v prípade záujmu zaslať.

4. Odvolanie žalobkyne Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 686 115 6170 0 zo dňa 05.12.2018 v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky dňa 13.09.2018, na základe podaného odvolania, ktorému nevyhovel a kompletný spisový materiál predložil na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (ďalej aj „posudkový lekár ústredia“). Ten zdravotný stav žalobkyne posúdil a dňa 24.10.2018 vyhotovil lekársky posudok so záverom, že jej zdravotný stav invaliditu nepodmieňuje ( ). Ďalej konštatoval, že prvýkrát bolo posúdenie jej invalidity vykonané dňa 26.10.2010, na základe žiadosti žalobkyne z októbra 2010 a invalidita jej uznaná nebola. Na žiadosť z decembra 2013 bola žalobkyňa na základe dermatologického nálezu s ochorením atopická dermatitída uznaná invalidnou, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 50%. Kontrolná lekárska prehliadka bola vo februári 2017 a dermatologický nález k posúdeniu trvania invalidity nepredložila. Doložila psychiatrický nález, preukazujúci reakciu na stres a adaptačné poruchy, stredne ťažká forma podmieňujúca mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Invalidita žalobkyne zanikla dňom posúdenia zdravotného stavu, dňa 21.02.2017 a jej zánik potvrdil dňa 11.05.2017 posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bola prepúšťacia správa v podrobnej lekárskej správe na formulári E 213 AT zo dňa 26.10.2016, dokumentujúca liečenú reaktívnu psychotickú poruchu, bez poruchy spánku a rozumových schopností.

5. Posúdenie invalidity, bolo na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok vykonané dňa 19.04.2018 a jeho podkladom bola podrobná lekárska správa na formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017, vypracovaná po psychiatrickom vyšetrení dňa 07.03.2017. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne dňa 24.10.2018 je na základe údajov uvedených lekárskych správ (formulár E 213 AT zo dňa 22.11.2017 a správa z vyšetrenia zo dňa 07.03. 2017), keď popisované klinické príznaky psychickej poruchy: - vedomie jasné, orientácia správna, pamäťové schopnosti bez zvláštností, psychomotorika v norme, afekt stabilný, správanie kooperatívne, subjektívne spánok narušený bolesťami, potvrdzuje klinický obraz adaptačnej poruchy (F 43.2), stredne ťažkú formu, ktorá je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, podmieňujúcim mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Zdravotný stav žalobkyne nepodmieňuje invaliditu. Ďalšia diagnóza žalobkyne je osteochondróza chrbtice (M 42.1) - röntgenologicky incipientné známky, lumboischialgický syndróm, žiadne senzitívne poruchy a motorický deficit, ktoré je posudkovo nevýznamným zdravotným postihnutím.

6. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne nezmenil posudkový záver posudkového lekára pobočky Bratislava zo dňa 26.06.2018. V odvolaní žalobkyne uvádzané ochorenia a lekárske vyšetrenia, ňou udávaný ťažký stupeň depresie a lumboischialgického syndrómu neboli v oficiálnej podrobnej lekárskej správe na formulári E 213 potvrdené. Pre posúdenie jej zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske správy na formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 07.03.2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia určil MPSVZČ na 20 % za ochorenie

- reakcia na ťažký stres a poruchy prispôsobenia (F43) zaradené v kapitole V prílohy č. 4 - Duševné choroby a poruchy správania, položka 4. a/ - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy. Iné zdravotné postihnutia (bolesti chrbtice M 54), nie sú posudkovo významné, nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti a neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne podľa ust. v znení . V odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.10.2018 posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná (ust. ), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

7. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je v rozsahu 20 % a v súlade s ust. až 9 bola v odvolacom konaní preukázaná lekárskymi správami - podrobnou lekárskou správou uvedenou vo formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017 a lekárskou správou z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07.03.2017. S odkazom na ust. konštatovala, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený

v ust. § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda nespĺňa podmienky zakotvené v ust. a v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa v odvolacom konaní predloženými ďalšími dôkazmi nepreukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok, keďže neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti na zmenu posudkového záveru. Pretože žalobkyňa nie je invalidná, napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2018 vo veci zamietnutia jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s ust. a po zhodnotení dôkazov dospel generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné, v celom rozsahu ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Správna žaloba

8. Dňa 06.02.2019 žalobkyňa doručila súdu podanie označené ako odvolanie, ktoré správny súd vyhodnotil ako žalobu nespĺňajúcu všetky náležitosti príslušných ustanovení o žalobe v sociálnych veciach, a žalobkyňu uznesením sp.zn. zo dňa 04.03.2019 vyzval na doplnenie tohto podania. Žalobkyňa doručila súdu dňa 03.04.2019 doplňujúce podanie zo dňa 01.04.2019, v ktorom ako dôvod podania veci na súd uviedla, že Sociálna poisťovňa neakceptuje jej diagnózu: ťažká depresia (Major depresia), uviedla ako si vysvetľuje odmietnutie priznania dôchodku (invalidného) zo Slovenskej republiky, porovnala konanie na Slovensku a v Rakúsku za účelom priznania predčasného (správne invalidného) dôchodku z pozície poistenca, občana SR, ktorý žije v Rakúsku a uplatňuje si nárok na invalidný dôchodok z dôvodu uvádzanej depresie. Zo zmätočného obsahu podania vyplýva presvedčenie žalobkyne, že na dôchodok (predčasný = invalidný 50%) mala aj má nárok na základe ťažkej depresie a nie na základe kožnej alergie. Uviedla, že poslala aj prefotené dokumenty preukazu postihnutého, že má 50 % invaliditu (v Rakúsku) aj alergiie pass (pas alergika). Na výzvu súdu o doloženie dokladov a ich preklad do slovenského jazyka uviedla, že platiť za preklad za dokumenty o zdravotnom stave si nemôže finančne dovoliť, naviac ak je výsledok (doplatenie dôchodku) neistý.

9. Podľa obsahu podaní žalobkyne je podľa lekárskych správ ošetrujúcich lekárov v Rakúskej republike a podľa týchto lekárskych správ, ktoré boli žalovanej predložené na formulári E 213 AT Rakúskou dôchodkovou poisťovňou Krajinská správa Korutánsko, Klagenfurt am Worthersee zo dňa 22.11.2017 v Rakúskej republike uznaná za invalidnú. Tieto správy boli dané posudkovému lekárovi príslušnej Sociálnej poisťovne v Slovenskej republike na posúdenie podľa právnych predpisov SR. Posudkový lekár pobočky sociálneho poistenia žalobkyňu invalidnou v SR neuznal, čo bolo v odvolacom konaní potvrdené posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne a v dôsledku čoho žiadala preskúmanie tejto veci súdom. Zdôraznila, že je pre ňu nepochopiteľné, že v Rakúskej republike má priznaný invalidný dôchodok a tie isté podklady, ktoré posúdil posudkový lekár žalovanej, nepostačujú na priznanie invalidného dôchodku v SR. Na Slovensku ju žiadny lekár nevyšetroval, pričom podľa rakúskych lekárov je do 31.03.2019 na 50% postihnutá (invalidná) a trpí ťažkými depresiami. Kožné alergie a ischias sú len vedľajšie diagnózy aj bez nich by bola na invalidnom dôchodku. (žalobkyňa stále uvádza predčasný dôchodok, čo je nesprávne, nakoľko v SR môže byť predčasným iba starobný dôchodok).

III.

Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.08.2019 navrhla žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. SPP zamietnuť. Uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2018, bol posudok posudkového lekára pobočky Bratislava zo dňa 26.06.2018, podľa ktorého žalobkyňa nie je podľa ust. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 %. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Bratislava, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a spisový materiál predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, ktorý dňa 24.10.2018 posúdil zdravotný stav žalobkyne so zhodným posudkovým záverom, z ktorého vyplynulo, že nie je podľa ust.

invalidná, nakoľko miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola opätovne určená na 20 %. Podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastných vyšetrení, posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobkyňa nie je v zmysle ust. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K uvedenému záveru dospeli na podklade údajov o zdravotnom stave žalobkyne z lekárskych správ a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07.03.2017, uvedených vo formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017. Tvrdenia žalobkyne v odvolaní o rôznych lekárskych vyšetreniach, ktoré potvrdzujú ňou uvádzané ochorenie - ťažký stupeň depresie, neboli v oficiálnej lekárskej správe na formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017 potvrdené. Z uvedenej posudkovej dokumentácie nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali inému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 4, písmena a/ prílohy č. 4 s MPSVZČ 20 % (z percentuálneho rozpätia 15 % - 20 %).

11. Námietku žalobkyne o nesprávnosti posúdenia jej zdravotného stavu žalovaná označila za nedôvodnú, keďže táto pochybnosť vyplýva iba z jej subjektívneho presvedčenia. Podľa () invaliditu, teda percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ktorá sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa zo dňa 05.12.2018 a zotrvala na jeho správnosti a vecnej totožnosti s rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne, č. 686 115 6170 0 zo dňa 19.07.2018. Obe rozhodnutia označila za zákonné a správne a žiadala, aby krajský súd podľa ust. správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. IV. Replika žalobkyne

12. Na výzvu súdu podala žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zo dňa 07.08.2019 repliku, doručenú správnemu súdu dňa 31.12.2020, v ktorej popísala svoje ochorenie depresie od roku 2008, ako striedavo stredne - ťažký stav a svoj postup v konaní o invalidnom dôchodku (v Rakúsku). Poznamenala, že v lekárskej správe psychologičky zaslanej do SR, bolo omylom uvedené, že neberie lieky. Bola ešte trikrát na psychiatrii, všetky doklady sú v nemčine a preklad každej strany je drahý, nemôže si ho finančne dovoliť Uviedla, že Sociálna poisťovňa v SR jej vyplácala invalidný dôchodok 80,- Eur, ktorý jej však odobrala. Žiadala o jeho doplatenie od 21.02.2017, kedy jej ho prestala vyplácať.

V.

Konanie na správnom súde

13. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v súlade s ust. pre jej nedôvodnosť zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 05.04.2023 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. druhá veta , vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.

14. Podľa , (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Podľa , , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

18. Podľa , každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

19. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom administratívneho spisu a dôchodkovou dokumentáciou žalobkyne ako občana žijúceho v inom členskom štáte Európskej únie (v Rakúsku). Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok, sa s účinnosťou od 1. mája 2010 uplatní aj nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie č. 883/2004“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „nariadenie č. 987/2009“). Podľa čl. 46 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII. uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.

20. Nakoľko v uvedenej prílohe zhoda právnych predpisov Slovenskej republiky s inými členskými štátmi Európskej únie, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava nie je uvedená, na účely dôchodkových dávok je invaliditu, teda percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení, oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a rozhodnutie inej inštitúcie o invalidite posudzovanej osoby nie je pre posudkového lekára sociálneho poistenia záväzné.

21. Správny súd sa oboznámil aj s odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol zachovaný zákonom o sociálnom poistení a nariadením č. 883/2004 stanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom inštitúcie sociálneho poistenia Rakúskej republiky, čo vyústilo do vydania rozhodnutia žalovanej v súlade so zákonom.

22. Podľa článku 46 bod 3. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.

23. Podľa - 7 , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.

24. Podľa , v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

25. Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

26. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa , je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné.

28. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (, ).

29. Podľa , lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a/ nemocenského poistenia, b/ dôchodkového poistenia, c/ úrazového poistenia.

30. Podľa , lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

31. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej aj „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

32. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti vo veciach sociálneho poistenia a je zverené posudkovým lekárom. Podľa ust. , lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

33. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku ( ) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle ust. a nasl. , pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

34. V zmysle zákona o sociálnom poistení je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť založená na rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, t. j. jednej diagnóze s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, pričom jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Možno ju navýšiť, najviac však o 10 %, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ovplyvňuje závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Ako už bolo uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na vyslovovanie záveru o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015).

35. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek (pobočky Bratislava ústredia) Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a aj rozhodnutia o odvolaní.

36. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, zo dňa 26.06.2018, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil ochorenie - reakcia na ťažký stres a poruchy prispôsobenia (F43), zaradené do kapitoly V, prílohy č. 4 - Duševné choroby a poruchy správania, položka 4. a/ - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy. Za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie určil v súlade s ust. , , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia (15% - 20 %), platného pre daný druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k . Bolesti chrbtice, M 54, ako iné zdravotné postihnutie, vyhodnotil posudkový lekár ako posudkovo nevýznamné a

nemajúce vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti a teda neodôvodňujúce MPSVZČ podľa ust. v znení

37. V odvolacom konaní posudkový lekár ústredia opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, s posudkovým záverom zhodným so záverom odborného posudku zo dňa 26.06.2018, ako podkladu k prvostupňovému rozhodnutiu. Východiskom pre posúdenie v odvolacom konaní bola podrobná lekárska správa na formulári E 213 AT zo dňa 22.11.2017, predložená Dôchodkovou poisťovňou Krajinská správa Korutánsko, Klagenfurt, Rakúsko, v rámci konania o invalidný dôchodok, začatého na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 01.02.2017. Posudkový lekár vychádzal z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07.03.2017 v Kompetenčnom centre, zo stanovených Dg (F43.2, adaptačná porucha, M42.1 lumboischialgia) a stanoviska ošetrujúcich lekárov v Rakúsku, kde žalobkyňa žije ( Dr. N., Dr. F., Dr. R. - P.). Podľa podrobnej lekárskej správy, uvedenej vo formulári E 213 AT zo dňa 21.11 2017 (str. 4, bod 8), žalobkyňa neužíva žiadne antidepresíva a ide o výrazné zlepšenie jej zdravotného stavu z psychiatrického hľadiska.

38. Uvedené diagnostikované ochorenie F43.2 adaptačná porucha, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, je zaradené ako duševné choroby a poruchy správania, neurotické stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy v kapitole V , položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a za iné zdravotné postihnutie M42.1 lumboischialgiu, posudkový lekár neurčil zvýšenie základnej percentuálnej miery podľa ust. . Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobkyňa nie je v zmysle ust. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

39. Pre odvolací orgán žalovanej bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania, teda vydania lekárskeho odborného posudku o invalidite dňa 26.06.2018, ktorý je podkladom a prílohou prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.07.2018. U žalobkyne ide o štvrté posúdenie invalidity, aktuálne na jej žiadosť zo dňa 01.02.2017 (podľa formulára E213AT z 22.11.2017), ktoré bolo vykonané posudkovým lekárom pobočky Bratislava dňa 26.06.2018. Pri predchádzajúcom posúdení invalidity v decembri 2013, bola uznaná invalidnou na základe vtedy aktuálneho zdravotného stavu a diagnostikovaných ochorení (atopická dermatitída). Invalidita jej bola odňatá dňa 21.02.2017 pri posúdení v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, kedy jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% z dovtedy určenej miery 50%. Invalidný dôchodok jej bol preto od 01.04.2017 pre nesplnenie podmienky invalidity (s.l ) odňatý. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Uvedené posúdenie je otázkou odborného medicínskeho posúdenia a nepredstavuje právny rozmer veci. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdravotného stavu a teda aj invalidity, je lekársky nález a vyšetrenia zdravotných problémov a nie či vyšetrenie vykonal ošetrujúci lekár v Slovenskej republike alebo v Rakúskej republike. Žalobkyňa žije v Rakúskej republike, kde má aj ošetrujúcich lekárov. Jej námietka vo vzťahu k vyšetreniam lekármi na Slovensku je preto irelevantná.

40. K námietke žalobkyne, že za rovnaké ochorenia je v Rakúsku invalidná a na Slovensku nie, správny súd poukazuje na čl. 46 bod 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého Slovenská republika nemá v prílohe VII. uvedenú zhodu právnych predpisov týkajúcich sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity s nejakým iným členským štátom, tzn. ani s Rakúskom. Z uvedeného vyplýva, že podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nemáme rovnaký systém hodnotiacich kritérií pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok ako v Rakúskej republike. Námietka žalobkyne je v rozpore s citovaným nariadením a je preto irelevantná. Posudkový lekár žalovanej sa riadil slovenským právnym predpisom, konkrétne ust. a o sociálnom poistení, čo je plne v súlade so spomenutým nariadením. Keďže podľa čl. 46 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII. uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Nakoľko v uvedenej prílohe nie je uvedená zhoda právnych predpisov Slovenskej

republiky s inými členskými štátmi Európskej únie, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava, na účely dôchodkových dávok podľa zákona o sociálnom poistení je invaliditu, teda percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej a rozhodnutie inej inštitúcie o invalidite posudzovanej osoby nie je pre posudkového lekára sociálneho poistenia záväzné. Je preto pre konanie o invalidite posudzovanej v SR irelevantnou skutočnosť, že posudzovaná žalobkyňa má priznaný invalidný dôchodok a je invalidná v Rakúsku, tzn. podľa rakúskych právnych predpisov.

41. Správny súd konštatuje, že námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia žalobkyne o nesprávnom zhodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o jeho náležitom odbornom posúdení, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Keďže žalobkyňa nepredložila žiadne také lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali iný stav jej zdravotných ťažkostí, než ktorý už bol posudkovo zhodnotený, správny súd zastáva názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom. Nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti medicínskych záverov posudkových lekárov, ktorým kompetencia posudzovať zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, ako odborne spôsobilým subjektom, bola zverená zákonom, a to ustanovením . Preto prvostupňový orgán (ústredie SP

- , bod 1 ), ako aj odvolací orgán (generálny riaditeľ SP - ) pri rozhodovaní postupovali správne a zákonne, keď vychádzali z lekárskych posudkov, ktoré určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v rovnakej výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že žalobkyňa nie je invalidná ( ), a teda nespĺňa jednu z podmienok pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa ust. .

42. Správny súd konštatuje, že ak odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, rozhodol správne a zákonne. Zistenia a závery posudkových lekárov zodpovedajú relevantným lekárskym nálezom predložených v predmetnej veci. Správny súd poznamenáva, že v prípade zmeny v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu alebo zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne s preukázaním s novými odbornými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa môže opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.

43. Napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore ani s článkom 46 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 zo dňa 29.04.2004, v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 05.12.2018, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.07.2018 a postup, ktorý im predchádzal za správny a preto žalobu podľa ust. zamietol.

44. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. a contrario a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).