Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-40-2013.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/40/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. E. XXXX/X a 2/ K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. E. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie 908,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/73/2012-104 z 26. 11. 2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Žalobu o zaplatenie dlžnej istiny, úroku a úrokov z omeškania na základe zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou v 1/ rade okresný súd zamietol v celom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že zmluvu o úvere Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava vypovedala 04. 04. 2005 písomne a výpoveď zmluvy doručila žalovanej v 1/ rade v apríli 2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava ako postupníkom bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Žalobca si následne vynútil návštevu u žalovaných. Pod zámienkou výhodnosti uzavretia dohody o splátkovom kalendári na zaplatenie dlžnej istiny v splátkach, ktorá mala dlžníka uchrániť pred problémami, dal obom žalovaným podpísať ním (žalobcom) vopred pripravený formulár, do ktorého okrem dohody o splátkach vložil aj zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý žalovaným na rozdiel od dohody o splátkach výslovne neinterpretoval. Právny úkon uznanie záväzku žalovanými nie je výsledkom ich slobodnej vôle, ale výsledkom nekalej obchodnej praktiky žalobcu, ktorý v záujme vyhnúť sa možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom, bez náležitého vysvetlenia následkov uznania dlhu. Žalobca ľstivo zneužil neznalosť dlžníkov a ich strach pred prípadným súdnym, resp. exekučným konaním. Takéto konanie žalobcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobca pri uzavretí dohody o splátkach a uznaní dlhu konal v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“). Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Dohoda o uznaní záväzku je potom neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú žalovaným v 2/ rade považoval za neplatnú aj z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že z nej nie je zrejmé, k akému záväzku žalovaný 2/ pristupuje. Záväzok nie je žiadnym spôsobom identifikovaný. Súd uzavrel, že dohody, od ktorých žalobca odvodzoval nepremlčateľnosť svojho nároku, sú neplatné.
Zmluvu o úvere uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom napriek povahe tzv. absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 písm. d/ vtedy účinného Obchodného zákonníka považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nevyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah. Za základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva považoval Obchodný zákonník (lex specialis) a Občiansky zákonník ako lex generalis aplikoval v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na riešenie otázok neupravených v Obchodnom zákonníku. Do tejto kategórie noriem zaradil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku v § 101 a nasl. nepatrí medzi ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa, preto sa premlčanie aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, ktorý v § 397 ustanovuje premlčaciu dobu na 4 roky (ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak). Vedľajší účastník na strane žalovaných vzniesol námietku premlčania. Žalovaní na pojednávaní dňa 26. 11. 2012 ešte nepoznajúc vyjadrenie vedľajšieho účastníka žalobou uplatnený nárok uznali. Po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka žalovaní žiadali súd, aby pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrenia vedľajšieho účastníka. Ak pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava vypovedal zmluvu so žalovanou 1/ ako dlžníčkou 04. 04. 2009, pohľadávka žalobcu sa premlčala v apríli 2009. Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, súd ho však priznať nemôže. Na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol.
O trovách konania nerozhodol.
Žalobca v odvolaní proti tomuto rozsudku uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s výtkou, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Okresný súd sa podľa názoru navrhovateľa bezdôvodne stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením žalovaných, že o premlčaní dlhu a následkoch premlčania nemali vedomosť napriek tomu, že žalobca predložil v konaní relevantný jednoznačný dôkaz o tom, že žalovaní uznali svoj záväzok voči navrhovateľovi, v ktorom zároveň aj potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu. Takýmto prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Ak žalovaní v dohode o uznaní záväzku potvrdili svoju vedomosť o premlčaní dlhu, nastali účinky predpokladané v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka a to, že záväzok uznaný žalovanými čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Ak by aj žalovaní v čase uznania dlhu nevedeli o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Žalovaní sa z tohto dôvodu nemôžu brániť námietkou premlčania. Podpisom dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári žalovaní vyjadrili svoju vôľu záväzok splniť. Táto dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalovaní podpisovali dohodu vo svojom bydlisku. Mali možnosť si dohodu v pokoji prečítať a vysloviť s ňou súhlas alebo nesúhlas. Žalovaní konali dobrovoľne. Na základe dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán v otázke splatnosti dlhu. Žalobca ako postupník nemá vo vzťahu k žalovaným postavenie dodávateľa v zmysle úpravy spotrebiteľských zmlúv a uznanie záväzku nemohlo byť žalovaným vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Názor okresného súdu o premlčaní pohľadávky nie je správny. Žalovaný nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
Vedľajší účastník súhlasil s názorom okresného súdu, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ dňa 22. 07. 2002 bola zmluvou spotrebiteľskou. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára žalobca v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár vopred pripravený dodávateľom pre spotrebiteľa, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť meniť. Predformulovaná dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky o predĺžení premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Tieto neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné. Pri uzavretí dohody o uznaní záväzku v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Návrh na uzavretie formulára dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa, aj keď sa žalobca snaží tvrdiť opak. Konanie žalovaného spotrebiteľa je vždy iba reakciou na prechádzajúcu aktivitu zo strany inkasnej spoločnosti. Spotrebiteľom sa pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára predkladá dohoda o uznaní a splácaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom oslovené osoby nerozumejú. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Žalobca má tendenciu prezentovať formulárovú dohodu ako legitímny spôsob uznania dlhu a predĺženia premlčacej doby poukazujúc na inštitúty klasickej civilistiky uznania práva dlžníkom podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, resp. poukazujúc na dohodu o uznaní dlhu podľa § 558 OZ. Predĺženie premlčacej doby podľa názoru vedľajšieho účastníka dojednáva žalobca so spotrebiteľmi podľa ustanovenia § 558 OZ, ktoré je vo vzťahu k § 110 ods. 1 OZ ustanovením špeciálnym a jeho aplikácia je namieste vždy, keď sa jedná o uznanie práva spočívajúceho v povinnosti zaplatiť peňažné plnenie. Vedľajší účastník súhlasí s rozhodnutím okresného súdu vo výroku, ale namieta proti jeho názoru, že premlčanie v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu sa spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Zmluva o úvere z 22. 07. 2002 je zmluvou spotrebiteľskou, preto je potrebné v danej veci aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj vo vzťahu k posudzovaniu plynutia premlčacích dôb. Koncepcia Obchodného zákonníka vychádza z predpokladu, že upravuje vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich obchodno-záväzkových vzťahov, resp. vzťahy súvisiace s ich podnikaním. U účastníkov obchodno-záväzkových vzťahov predpokladá vyšší stupeň vedomostí, skúseností, odbornej pripravenosti a právnej gramotnosti ako je to v prípade účastníkov v občiansko-záväzkových vzťahoch. Očakávať u spotrebiteľa, že bude dostatočne právne a odborne pripravený a skúsený vyjednať s finančným, resp. iným dodávateľom všetky podmienky úverovej zmluvy a že v rámci plnenia zmluvy bude schopný postupovať a rozhodovať sa kvalifikovane so znalosťou veci, by bolo popretím kogentných ustanovení i samotnej filozofie spotrebiteľského práva smerujúcej k ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov tak musí ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie stala záväznou aj pre Slovenskú republiku. Dogmatickú teóriu absolútneho obchodu považuje vedľajší účastník v kontexte kogentnej a špeciálnej spotrebiteľskej úpravy za daného stavu spoločenského vývoja za prekonanú. Pokiaľ sa generálne pri posudzovaní spotrebiteľských vzťahov rešpektuje aplikácia všeobecnej právnej úpravy záväzkov podľa Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 01. 2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009) nie je žiadny dôvod postupovať inak ani v prípade, ak sa spotrebiteľská zmluva uzatvára ako typová zmluva podľa Obchodného zákonníka. Inak by sa vytvorila dvojkoľajnosť pri posudzovaní spotrebiteľských vzťahov. Samotný izolovaný inštitút premlčania pochopiteľne a objektívne nemôže slúžiť na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a rozhodnutie o tom, či sa na právny vzťah aplikuje premlčanie podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, má svoje logické základy v použití právneho kódexu, ktorý svojím charakterom zodpovedá poslaniu spotrebiteľského práva a ktorého imanentnou súčasťou je ako sekundárny dôsledok okrem iného aj príslušná úprava premlčania. Zákonnosť v spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a z tohto dôvodu pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. na ich riešenie je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane všeobecných ustanovení o premlčaní podľa 1. Časti 8 Hlavy Občianskeho zákonníka.
Žalobca bezdôvodne vytýka vedľajšiemu účastníkovi zištné dôvody pri vstupe do konaní, v ktorých sa uplatňujú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Upierať vedľajšiemu účastníkovi právo na advokáta a na náhradu trov právneho zastúpenia považuje z ľudského hľadiska za nekorektné a z právneho hľadiska za zjavne účelové, neodôvodnené a neudržateľné.
Navrhol, aby rozsudok okresného súdu potvrdil ako správny a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania.
Dňa 11. 02. 2014 doručil žalobca Krajskému súdu v Banskej Bystrici faxové podanie o späťvzatí odvolania, ktoré písomne potvrdil 14. 02. 2014. Dôvod späťvzatia odvolania neuviedol.
Podľa § 207 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Odvolací súd odvolacie konanie pre späťvzatie odvolania žalobcom zastavil.
Námietkami žalobcu proti povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania sa odvolací súd nezaoberal z dôvodu, že súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatným uznesením (§ 151 ods. 3 O. s. p.) a v takom prípade podľa § 224 ods. 4 O. s. p. rozhoduje o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.