Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22CoE-5-2014.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/5/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti povinnému D. P., bytom S. XXX, XXX XX, o vymoženie sumy 310,70 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6Er/263/2003 - 18 zo dňa 25. septembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň zastavil exekúciu v celom rozsahu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 485/2003, NZ 40727/2003 zo dňa 26.5.2003, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 zastupujúc Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocneného zástupcu povinného, uznal dlh za povinného voči oprávnenému. Splnomocnenie Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo zahrnuté v texte predtlače formulárovej Zmluvy o úvere č. 8240080 zo dňa 20.3.2003 uzavretej medzi oprávneným a povinným. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne a nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, čím sa povinný vzdal práva uznať resp. neuznať záväzok, ktorý vznikne alebo nevznikne v budúcnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že meno splnomocneného zástupcu bolo priamo zakomponované do predtlače formulárovej zmluvy o úvere, bola takto obmedzená zmluvná voľnosť dlžníka a je spochybnený predpoklad, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného. Neplatne udelené plnomocenstvo spôsobuje, že notárska zápisnica nebola spísaná oprávnenou osobou a nespĺňa tak materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu. Je teda neplatná.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil § 251 ods. 4 v spojení s § 146 ods.1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v jeho prvom a druhom výroku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť. Oprávnený poukázal na to, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keďže notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu
exekútorovi a súd vydaním poverenia uznal exekučný titul za súladný zo zákonom. Oprávnený namietal tvrdenia o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva s tým, že ak by povinný s udelením plnomocenstva nesúhlasil, mohol ho kedykoľvek odvolať, čo od roku 2003 neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Nemožno sa stotožniť s názorom, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa jeho výška. Oprávnený poukázal na to, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci počas trvania exekučného konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho pohľadávka bude premlčaná.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).
Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného exekučného titulu bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul musí mať rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany povinného. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinného ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinného pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinného v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu je nepochybné, že povinný nemal možnosť výberu zástupcu, resp. nemal možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.
Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so záujmami splnomocnenej osoby.
Nepochybne toto tvrdenie o rozpore záujmov splnomocniteľa a splnomocneného zástupcu priamo vyplýva aj zo samotného spisového materiálu a zo skutočnosti, že návrh na vykonanie exekúcie vo veci podal v mene oprávneného, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. priamo advokát, Mgr. Tomáš Kušnír ako právny zástupca oprávneného, t.j. tá istá osoba, ktorá pri spísaní notárskej zápisnice konala v mene povinného a mala brániť jeho záujmy.
Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. Tomáš Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač.
Notárska zápisnica tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a tým nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.