Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoP-62-2013.pdf
PDF · 79.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, a zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Mgr. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XX, zastúpená JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou so sídlom Nitra, Piaristická 1, a otca: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., sídl. U. XXXX/XX, t.č. bytom R. XXX (u N. M.), o návrhu matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/283/2012-16 zo dňa 29. januára 2013, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom dal súhlas matke maloletého W. W. na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, namiesto otca maloletého dieťaťa, na priezvisko "S.". O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.), ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh matky bol dôvodne podaný.
Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 24P/47/2009-64 zo dňa 26.11.2009 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 70,-Eur mesačne. Úprava styku otca s maloletým bola ponechaná na dohodu rodičov. Maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je zamestnaná a riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na príslušnom úrade práce. Osobný styk otca s maloletým sa realizoval naposledy v októbri 2010. Od tej doby otec udržiava s maloletým kontakt len telefonický, a to iba príležitostne 3 až 4 -krát v roku. Otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť, z ktorého dôvodu sa voči nemu viedlo na súde prvého stupňa trestné konanie pod sp. zn. 3T/210/2009, otec zameškané výživné uhradil a preto za uvedený skutok nebol odsúdený. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci sa voči otcovi viedlo na súde prvého stupňa opätovne trestné konanie pod sp. zn. 1T/24/2011 pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému, ktoré nebolo právoplatne skončené. Ďalej mal za preukázané, že predchádzajúci návrh matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého bol rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/59/2010-43 zo dňa 17.2.2011 zamietnutý, od ktorej doby prešla doba dvoch rokov, pričom záujem otca o nadviazanie a prehlbovanie vzájomného vzťahu otca s maloletým zostal iba na verbálnej rovine.
Z pohovoru vykonaného s maloletým prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra mal za preukázané, že maloletý vyjadril želanie volať sa W. S..
Ďalej súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že medzi maloletým a otcom maloletého navzájom nie je žiadny citový vzťah, osoba otca neplní v živote maloletého žiadnu úlohu, keďže záujem otca o nadviazanie a prehĺbenie vzájomných citových väzieb s maloletým je len vo verbálnej rovine, otec nevyužíva svoje rodičovské práva, osobne sa nestretol s maloletým od októbra 2010, maloletý si otca vzhľadom k jeho veku ani nepamätá a otec si dlhodobo (naďalej) neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému. Tvrdenie otca v tom smere, že má záujem o styk s maloletým, avšak matka maloletého mu bráni v tomto styku, súd považoval za účelové tvrdenie dôvodiac tým, že otec si nepodal návrh na úpravu styku s maloletým a neplní si vyživovaciu povinnosť k maloletému. Dospel preto k záveru, že nie je v záujme maloletého, aby bol nositeľom priezviska biologického otca a aby len týmto spôsobom udržiaval rodinné puto s týmto rodičom a mal za to, že zmena priezviska maloletého prispeje k spojeniu maloletého s ostatnou rodinou, ktorá ho obklopuje a k prehlbovaniu pocitu ich vzájomnej spolupatričnosti.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že má o syna záujem, žiada, aby nosil jeho priezvisko. Poukázal na to, že on sa na súde vyjadril, že mu je bránené stretávať sa so synom.
Matka maloletého sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že záujem otca o syna je len predstieraný, čo vyplýva z toho, že otec neprejavuje o maloletého trvale reálny záujem, kontaktuje ho len telefonicky, a to sporadicky na sviatky dva razy do roka. Naposledy sa stretol s maloletým v októbri 2010, od tej doby neprejavil záujem o stretnutie sa s maloletým. Maloletý si otca nepamätá, vykresľuje ho ako veľkého černocha. Maloletý sa predstavuje priezviskom „S.“ aj keď vie, že jeho súčasné priezvisko po otcovi je W.. Maloletý žije v rodine S., volajú sa tak všetci jeho najbližší príbuzní, mama, starí rodičia, strýkovia, tety. V školskom roku 2013/2014 nastúpi do I. ročníka základnej školy a je v jeho záujme, aby sa mohol prezentovať priezviskom, ktoré považuje za vlastné. Nezáujem otca o maloletého je deklarovaný trvalým neplnením si vyživovacej povinnosti, otec od apríla 2011 neplatí na maloletého výživné. Poukázala na to, že otec nevyužil ani jednu zo zákonných možností realizácie samotného kontaktu s dieťaťom (podanie návrhu na úpravu styku s maloletým, návšteva ÚPSVaR za účelom pomoci pri úprave styku), čo svedčí o skutočnosti, že otec sa nikdy styku s maloletým nedomáhal, nemá skutočný záujem o stretnutie so synom. Napriek tomu, že maloletý otca vlastne nepozná, ona by kontaktu otca s maloletým za jej účasti nebránila.
Kolízny opatrovník podal dňa 27.11.2013 odvolaciemu súdu správu o vykonaní pohovoru s maloletým dňa 26.11.2013 a v závere správy konštatoval, že maloletý jednoznačne nepreferuje len priezvisko „S.“, uvedomuje si aj svoje priezvisko W.. K jeho nejednoznačnému postoju prispieva aj tá skutočnosť, že sociálnym okolím, v ktorom sa maloletý pohybuje, je identifikovaný oboma priezviskami.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, § 214 ods. 1 OSP, a po oboznámení sa s obsahom spisu, po zopakovaní dokazovania a i po doplnení dokazovania výsluchom matky, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 26.11.2013 dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods.2 OSP.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel po zopakovaní a doplnení dokazovania k záveru, že v danej právnej veci je daný závažný dôvod, aby súd dal súhlas matke maloletého na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého.
Je tomu tak z dôvodu, že otec ako rodič, ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska maloletého, dlhodobo od októbra 2010 neprejavuje reálny záujem o maloletého W., neplnil si riadne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému a medzi otcom a maloletým absentuje vzájomný citový vzťah.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že otec maloletého sa s maloletým od októbra 2010 osobne nestretol, pričom určitý záujem o maloletého prejavoval len telefonicky, a to iba sporadicky dva až trikrát v roku, naposledy v októbri 2013. Otec si dlhodobo neplnil riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletému, sa viedlo voči otcovi maloletého opakovane trestné konanie na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3T/210/2009 a pod sp. zn. 1T/24/2011, v priebehu ktorých trestných konaní otec maloletého vždy vyplatil v tom čase aktuálny dlh na výživnom. V čase rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej podľa vyjadrenia matky maloletého otec maloletého nemal nedoplatok na výživnom.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec maloletého svoj záujem o styk s maloletým deklaroval iba navonok, avšak v skutočnosti nevyvíjal žiadnu iniciatívu smerom k matke maloletého, príp. smerom ku kolíznemu opatrovníkovi, ohľadne realizácie styku s maloletým, teda zjavne účelovo tvrdil, že matka maloletého mu bráni v styku s maloletým. Keďže maloletý dlhodobo žije v spoločnej domácnosti len s matkou a s príbuznými zo strany matky, teda žije v rodine matky, pričom títo všetci členovia rodiny matky majú odlišné priezvisko - S., len maloletý sám má priezvisko svojho biologického otca, v tomto prípade je s poukazom na vyššie uvedené dôvody v záujme maloletého, aby mal rovnaké priezvisko ako jeho matka a jej ostatná rodina.
Odvolací súd z vyššie uvedených podstatných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a§ 146 ods.1 písm. a/ OSP.
Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.