Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1791/2013

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45869464, Astrová 2/A, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: H. F., X.. X.X.XXXX, L. L., P. XXX/XXX, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Sitášovou, Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, pod sp. zn. Ex 1915/13, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1 336,35 Eur s prísl. a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia takto

rozhodol:

Žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 22.11.2013 na Exekútorskom úrade Mgr. Jany Sitášovej, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške 1 336,35 Eur spolu s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp.zn. zo dňa 25.5.2012.

Súdny exekútor dňa 23.12.2013 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s návrhom oprávneného.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozporžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulov uvádza § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a podobne. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré stanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či priznaný nárok exekučným titulom je v súlade s právom.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ( z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, presnosti vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V predmetnej veci je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Takýto postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd iba skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medzi iným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky exekučný súd nie je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno teda uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky ().

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp.zn. zo dňa 25.5.2012, ktorý svoju právomoc na rozhodnutie o žalobe žalobcu odvodil z VOP k zmluve o úvere č. 0570531608 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 2.9.2009. Súd predmetnú zmluvu preskúmal a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Posudzovanú zmluvu o úvere zo dňa 2.9.2008 uzavrel právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s., Bratislava, IČO: 31340890 - s povinným v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný ako fyzická osoba pri jej uzavretí nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale konal ako fyzická osoba v postavení spotrebiteľa. Zmluva spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a súd má teda za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . na právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je preto potrebné okrem ustanovení zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať ja príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkov bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve,

2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. 0570531608 zo dňa 2.9.2008 v bode /2/ /7/ odkazuje na rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa tohto bodu: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ K tejto zmluve sú pripojené obchodné podmienky pre úver /verzia 2/2008/. Článok 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia v bode 11.2 uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov.“ Z vyššie uvedeného exekučný súd nemal preukázanú existenciu platne uzavretej rozhodcovskej doložky, keďže zmluva o úvere sa odvolávala na Všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver /verzia 2/2008/ zase na nejaké VOP: Preto súd výzvou zo dňa 22.1.2014 vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 0570531608 zo dňa 2.9.2008, prípadne rozhodcovskej doložky.

Na výzvu súdu oprávnený predložil dňa 3.2.2014 iné Všeobecné obchodné podmienky, ktoré vo svojej II. Časti bode 10.2 Riešenie sporov, obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 10.2.2 II. Časti VOP: „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka , preloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. „

Podľa bodu 10.2.3 II. Časti VOP: „Ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“

Podľa bodu 2 I.Časti VOP - Všeobecná časť - Definície pojmov sa Rozhodcovským súdom rozumie „Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35862882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.“

Takto formulovaná rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy a od spotrebiteľa vyžaduje, aby všetky spory riešil v rozhodcovskom konaní, ak žalobcom bude banka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj pokiaľ ide o úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby zásadným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bo vedomý všetkých následkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Obmedzenie voľby spotrebiteľa treba vidieť aj v tom, že ak by sa aj spotrebiteľ rozhodol pre riešenie sporu v rozhodcovskom konaní, nemal by možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd podľa vlastnej voľby a úvahy, ale v zmysle rozhodcovskej doložky by bol nútený obrátiť sa na rozhodcovský súd, ktorý už vopred vybrala banka.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Dodávateľ preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa, tak ako to predpokladá o bankách účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení . Podľa tohto zákonného ustanovenia: „Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov // budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.“

Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidlá. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže. súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa bankoví úradníci nijako nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž za každú cenu, s čím je ale spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

V danom prípade je viac ako pochybné, že povinný bol riadne z rozhodcovskou doložkou oboznámený, nakoľko k zmluve o úvere sú pripojené 2 rôzne druhy všeobecných podmienok, z ktorých jedny neobsahujú rozhodcovskú doložku, a druhé ju neobsahujú. Avšak je absolútne nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže je súčasťou VOP vopred naformulovaných bankou.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ; podľa platnej právnej úpravy odsek 5) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Exekučný súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním, a teda nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi, takže arbitráž môže fungovať, no nie ako netransparentná pasca na neznalých spotrebiteľov, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. Na individuálne dojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, zdá sa, zneužíva

k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani technika predkladania- inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neprijateľnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie. Exekučný súd nijako nespochybňuje pohľadávku oprávneného. Problém nie je v existencii pohľadávky, ale v použití nečestnej rozhodcovskej doložky poškodzujúcej práva spotrebiteľa.

Rozhodcovské zmluvy dohodnuté medzi bankou a spotrebiteľom nemožno považovať za individuálne vyjednané len z dôvodu zákonnej povinnosti ponúknuť spotrebiteľovi arbitráž. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu nepoznal.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Exekučný súd takto formulovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa neplatná.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy podľa o rozhodcovskom konaní, pretože nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.zn. ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má exekučný súd preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán , nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Preto súd podľa Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekučné konanie zastaví. Zastavením exekučného konania exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je súkromnoprávnym nejudikovaným (v zmysle štátomocenského judikovania) titulom a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.