Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-474-2012.pdf
PDF · 125.35 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/474/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a.s. so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporcom 1/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi B. republiky, bytom W. K. XXX/XX, F. nad M., 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi B. republiky, bytom W. K. XXX/XX, F. nad M. o zaplatenie XXX,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa s a v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcom 1/, 2/ s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby odporcovia 1/-2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 910,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 910,- € od 04.11.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 74,31 € za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom november 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 24.11.2009 bola medzi ním ako veriteľom a odporcom 1/ ako dlžníkom, odporcom 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1.400,- € s poplatkom za správu úveru vo výške 966,- €. Zmluvou sa odporcovia zaviazali uhradiť celkovú čiastku 2.366,- € v 13-tich mesačných splátkach po 182,- € s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporcovia celkovo uhradili sumu 1.456,- €, keď naposledy bola uhradená splátka vo výške 345,- € dňa 16.08.2010. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas splátky, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok s tým, že dlh sa stal splatným ku dňu 03.11.2010. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ eviduje žiadnu platbu. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny, vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je podľa zmluvy o úvere vo výške 966,- €, a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a teda aj dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 74,31 € (966 : 13 mesiacov).
Odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu (oboznámením žaloby, zmluvy o úvere č. 320092473, predžalobnej upomienky, oznámenia o zosplatnení záväzku) a tohto jeho právneho posúdenia:
Dňa 24.11.2009 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom 1/ ako dlžníkom, odporcom 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1.400,- € s poplatkom za správu úveru vo výške 966,- €, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcom úver vo výške 1.400,- €. V zmluve sa uvádza, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje tak odplatu ako aj dohodnutý úrok). Odporcovia 1/,2/ sa zaviazali uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.400,- € a celkový poplatok za správu úveru vo výške 966,- €, t.j. celkom 2.366,- € v 13 mesačných splátkach po 182,- € s tým, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia, je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa ďalej uvádza, že priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod k) zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy 48,96 %. V zmysle bodu 1 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, navrhovateľ má právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Právo žiadať vrátenie dlžnej sumy v plnom rozsahu zo strany veriteľa nastáva aj vtedy, ak sa veriteľ dozvie, že úver bol poskytnutý na základe nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov zo strany dlžníka, alebo že boli podstatné údaje zamlčané. V obidvoch prípadoch má veriteľ právo požadovať zaplatenie celej istiny, poplatku za správu úveru, zmluvných pokút a paušálne náhrady nákladov. Mesačná splátka zahrňuje splátku istiny, úroku a odplaty (poplatku za správu úveru). RPMN činí pri splatnosti úveru 13 mesiacov 206,73 %. Ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. Podľa bodu 2 Obchodných podmienok sa konečnou splatnosťou úveru rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo úhrada do pokladne spoločnosti. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny, vrátane poplatku za správu úveru.
Z predžalobných upomienok zo dňa 20.12.2010 súd zistil, že navrhovateľ upozornil odporcov 1/,2/ na možnosť predčasnej splatnosti úveru vzhľadom na neuhradené čiastky po splatnosti 728,- €.
V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.02.2011 adresovaného odporcom sa uvádza, že záväzok zo zmluvy o úvere bol ku dňu 03.11.2010 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.
Celkovo uhradili odporcovia navrhovateľovi titulom zmluvy o úvere sumu 1.456,- €.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o úvere v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy.
Podľa § 497 Obch.zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obch.zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obch.zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch.zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1- 4 Obč.zák. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč.zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Obč.zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 5 Obč.zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.11.2009 navrhovateľ odporcom poskytol na ich požiadania peňažné prostriedky a odporcovia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch.zák. a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom - veriteľom ako dodávateľom a odporcami- spoludlžníkmi ako spotrebiteľmi. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom- spotrebiteľom. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona.
Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. j/ a k/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Vo vyššie citovanom § 4 ods. 2 zákon stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja o RPMN, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/) a priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k/). Ustanovenia čl. II zmluvy v spojení s bodom 1 Obchodných podmienok v tomto smere obchádzajú zákon, pretože zavádzajú spotrebiteľa a uvádzajú nepresné a skresľujúce údaje.
Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je pritom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danom prípade však v texte čl. II zmluvy je písmom, rovnako veľkým ako zvyšok textu, uvedené, že "priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod k/ zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov...., 13 mesiacov 48,96 %" , ktorá formulácia zvádza spotrebiteľa k tomu, aby logicky predpokladal, že ide o RPMN, týkajúcu sa uzatváranej zmluvy o úvere, s poukazom na to, že z úradnej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery výlučne na dobu splatnosti 7 alebo 13 mesiacov. Ust. § 4 ods. 2 písm. k/ z.č. 258/2001 Z.z. pritom ukladá poskytovateľom spotrebiteľských úverov povinnosť uvádzať priemernú hodnotu RPMN tak, ako bola zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, t.j. ako priemernú hodnotu RPMN za obdobie 12 mesiacov, nie 7 alebo 13 mesiacov. V texte samotnej zmluvy, kde sú konkrétne individuálne údaje predmetného úveru, sa pritom vôbec nenachádza RPMN daného úveru, táto je uvedená menším písmom v bode 1 Obchodných podmienok, nachádzajúcich sa na rube zmluvy, ktoré sú zo svojej podstaty stanovené všeobecne vo vzťahu k neurčitému počtu spotrebiteľov a nie individuálne pre daný prípad a v skutočnosti predstavuje hodnotu až 206,73 %. Naviac priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok bola pri spotrebiteľskom úvere bez zabezpečenia do 1 500,- € so splatnosťou od 1 do 5 rokov ani pri neprípustnom prepočte na 13 mesiacov, nepredstavuje navrhovateľom uvádzanú hodnotu. Údaj, uvedený v texte samotnej zmluvy potom nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže jeho výška je úplne odlišná od reálnej výšky RPMN a dokonca odlišná od výšky priemernej RPMN, zverejnenej podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Predmetná zmluva o úvere neobsahuje ani údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. -a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ sa navrhovateľ má za to, že v zmluve je v bode 2 Obchodných podmienok uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo úhrada do pokladne spoločnosti, takýto spôsob určenia konečnej splatnosti úveru je dostačujúci, súd sa s týmto nestotožnil. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konečnej splatnosti úveru zaviedol novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. , pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca v ust.§ 4 cit.zák. zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 4 ods. 2,3 cit.zák. okrem iného i údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), pričom v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona sa uvádza rovnako závažný údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné údaje podľa §4 ods. 2 písm. g/, j/ a k/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - údaje o: konečnej splatnosti úveru, RPMN, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, považuje sa predmetný úver zmysle § 4 ods. 3 cit.zák za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak od odporcov nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky.
Odporcom 1/,2/ bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- € a podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu na začatie konania už navrhovateľovi zaplatili sumu vo výške 1.456,- €. Odporcovia tak navrhovateľovi splatili poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov. Ku dňu rozhodnutia súdu tak už navrhovateľ nemá z uvedenej zmluvy proti odporcom žiadnu pohľadávku.
Ďalej si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút á 74,31 €, za obdobie od november 2010 až do zaplatenia.
Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práv a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne, so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti.
Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute, obsiahnuté v bode 3 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, súd opakovane konštatoval, že predmetná zmluva o úvere má charakter formuláru, ktorého znenie odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko bola pripravená už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Z úradnej činnosti súdu je totiž známe, že navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom obdobných štandardných formulárových zmlúv, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy, teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemôže ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 2 Obč.zák. Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom individuálne nevyjednal, táto je obdobná vo veľkom počte formulárových zmlúv, pričom navrhovateľ v jednotlivých zmluvách menil len výšku zmluvnej pokuty, ktorá je závislá od výšky poplatku za správu úveru.
Uvedené súd konštatoval s ohľadom na to, že zmluvné dojednanie, obsiahnuté v bode 3 Obchodných podmienok zmluvy o úvere, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcov 1/,2/. Súd pritom nespochybňuje možnosť aplikácie i význam zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch, musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok, s ohľadom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov a so zreteľom na sankcionovanie neplnenia si povinností na strane oboch účastníkov zmluvného vzťahu.
V bode 3 Obchodných podmienok zmluvy o úvere je obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny, čo je 891,72€ ročne. Tento nárok preto súd považoval za neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Obč.zák. čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Obč.zák.) ako celku a na jeho základe nie je možné priznať navrhovateľovi akékoľvek plnenie. Preskúmaním veci súd naviac zistil, že znenie bodu 3 Obchodných podmienok predmetnej zmluvy o úvere, v ktorom je obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute bolo už v totožnom znení rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 14C 45/2012 zo dňa 04.07.2012, právoplatné dňa 29.08.2012 vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53a ods. 1 Obč.zák. zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom
vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Obč.zák.) a súd nemohol navrhovateľovi na základe takejto zmluvnej podmienky priznať žiadne plnenie.
Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia boli v konaní plne úspešní a preto by im patrila náhrada trov konania. Keďže si však náhradu trov konania neuplatnili súd im náhradu trov o ktorej rozhoduje súd len na návrh, nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.