Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/253/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1) A.. J. H.C., G., E. XXX C. 2) A.D.. A. H., K.Ň., Š. XX, oboch zast. E.. Z. M., advokátom, K.C., P. X a 3) S. U., Y.S., B. XXX, zast. E.. H. Ď., advokátkou, Advokátska kancelária, K., X. X. H. XX, o zaplatenie 2 116,46 € istiny s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, J., Y. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. E.. A. Š., advokátom, Advokátska kancelária, R.Í., N.. R.. P. XXX/XX, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -186 z 2.4.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zamietol žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. a 2.rade vo výške 1 716,46 € istiny s prísl., zastavil konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 400 € a voči žalovanému v 3.rade a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v 1. a 2.rade trovy konania 831,79 €, a žalovanému v 3.rade trovy konania 356,07 €, na účet ich zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení, o. i. uviedol, čo žalobca podanou žalobou žiadal. Ďalej uviedol, že voči žalovanému v 3.rade a voči žalovaným v 1. a 2.rade, ohľadom sumy 400 €, zobral žalobu späť a preto v tejto časti podľa , konanie zastavil. Reprodukoval výpoveď svedkyne A.. S. H. na pojednávaní 2.4.2013 (zápisnica na č.l.177) a uviedol, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné: Zo Zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru uzavretej 18.2.2002 medzi Všeobecnou úverovou bankou (ďalej len VÚB), a. s. Bratislava a žalovanými v 1. a 2.rade vyplýva, že žalovaní uzavreli zmluvu o mladomanželskom úvere, na základe ktorej im poskytli úver vo výške 300 000 Sk, že žalovaní sa ho zaviazali splácať pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 4 291 Sk a, že doba splatnosti úveru bola stanovená na 120 mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Vychádzajúc z a O. z. (ich znenie citoval) uzavrel, že z povahy prejednávanej veci je nesporné, že „sa jedná“ o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento vzťah sa vzťahujú ust. O. z. aj ohľadom premlčania, že podľa uzavretej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanými bola splatnosť dlžnej sumy 21.4.2005, že žalovaná v 2.rade síce uznala nárok žalobcu, avšak aj podľa vyjadrenia svedkyne A..H., nebola poučená o tom, že uznáva premlčaný dlh, ona sama o tom nemala vedomosti, okrem toho žalovaný v 1.rade ako spoludlžník tento dlh neuznal, že vzhľadom „k tomu“, nemožno vychádzať z toho, že žalovaní v 1. a 2.rade svoj dlh voči žalobcovi uznali v súlade s dobrými mravmi, preto „navrhovateľa“ podľa cit. ust. zamietol ako premlčaný, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo

strany žalovaných v 1. a 2.rade. Výrok o trovách konania oprel o a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v 1. a .rade trovy tohto konania, pretože žalovaní mali v konaní plný úspech. Uviedol, že trovy konania pozostávajú z trov právneho zast. žalovaných z odmeny za 7 úkonov po 91,29 € (za prípravu a prevzatie zast., za vyjadrenie na súd, za účasť na pojednávaní 9.11.2012, za písomné podanie na súd 16.1.2013, za účasť na pojednávaní 17.1.,18.3. a 2.4.2013, z režijného paušálu 4 x 7,81 € a 3 x 7,63 € + 20 % DPH ).Výrok o trovách konania ohľadom žalovaného v 3.rade oprel o prvá veta a priznal mu náhradu trov tohto konania, pretože žalobca voči nemu zobral späť bez odôvodnenia, s tým že trovy pozostávajú z trov právneho zast. 356,07 €, a to odmena za 3 úkony po 91,28 €, režijný paušál 3 x 7,63 a DPH 59,34 €. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu v časti, v ktorej zamietol súd jeho nárok voči žalovanej v 2.rade v časti týkajúcej sa trov konania žalovaných v 1. a 2.rade podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Citujúc znenie a O. z. uviedol, že 16.12.2009 žalovaná v 2.rade podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len dohoda), prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči nemu, vzniknutý zo zmluvy o úvere č.13/2002/M uzavretej so VÚB, a.s. vo výške 2 766,46 € s prísl., čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť tento záväzok v splátkach uvedených v dohode, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zák. vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, zároveň žalovaná v 2.rade potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.1 dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, že obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v O. z., pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zák., je prerušenie plynutia premlčacej doby, t. zn., že doba, ktorá dovtedy plynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zák. Poukázal na skutočnosť, že záväzok, ktorý žalovaná v 2.rade uznala, v čase podpisu dohody nebol premlčaný. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že splatnosť pohľadávky nastala 21.4.2005, zastával však názor, že súd vychádzal z nepreukázaných skutočností. Zároveň poukázal na konečnú splatnosť úveru, ktorá nastala 20.7.2011, že dohoda bola podpísaná 20.1.2012, následne mal súd teda aplikovať O. z. a priznať mu pri najmenšom splátky, ktoré v čase uznania a podpisu dohody premlčané neboli. V každom prípade nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania v plnom rozsahu. Uviedol ďalej, že v danom prípade podpisom dohody došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu vo výške 2 766,46 € s prísl. žalovanou v 2.rade, kedy nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta O. z. (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba), že uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s O. z. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a, že k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Zároveň však považoval za potrebné poukázať na čl. 3 bod 3.1 dohody, v ktorom žalovaný potvrdil svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu, tzn. v danom prípade nastali účinky O. z. aj v prípade, ak by ku dňu podpisu dohody bola jeho pohľadávka považovaná za premlčanú, že úprava obsiahnutá v O. z. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, že umožnil žalovanej v 2.rade splácanie dlžnej sumy, keďže žalovaný nebol schopný dlžnú sumu uhradiť naraz, že je logické, že si musí zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad neskoršieho neplnenia splátkového kalendára žalovanými, a to práve uznaním dlhu zo strany žalovaných, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby, že vzhľadom na uvedené je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa uzatvorením dohody, keďže ide o prejav slobodnej vôle žalovaného, ktorý si je vedomý svojho záväzku, uzavrieť s nim predmetnú dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach a, že nemusel vyhovieť žiadosti žalovanej v 2.rade o splácanie dlžnej sumy, ale mohol sa hneď domáhať svojho nároku súdnou cestou. Mal za to, že daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Poukázal na skutočnosť, že žiadne zákonné ust. nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno ani pri najmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných praktík, v danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Podotkol, že zároveň je namieste poukázať na skutočnosť, že žalovaní sú v mnohých prípadoch v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov, pričom v snahe zabrániť súdnemu riešeniu veci sú vyzývaní písomne, telefonicky, vykonaním osobných návštev, v snahe zabezpečiť úhradu dlžnej sumy ešte

pred podaním žalobného návrhu za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a zabrániť tak zbytočnému navyšovaniu dlžnej sumy, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku, avšak ten uhradený nebol, že konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Tvrdil, že tým, že žalovaná v 2.rade podpísala dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, že predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, že obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaná v 2.rade dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojim podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila, ide o prejav slobodnej vôle žalovanej v 2.rade, ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť s ním predmetnú dohodu a, že žalovaná v 2.rade konala dobrovoľne, sama podpísala dohodu, čím sa zaviazala k plneniu záväzku a uznala predmetný záväzok. Zastával názor, že žalovaná v 2.rade po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojim podpisom uznala svoj záväzok voči nemu a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, že žalovaná v 2.rade nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená, že jej poskytol možnosť plniť už existujúci splatný záväzok v splátkach, že takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa, že v tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia, že žalovaný ako spotrebiteľ si zhoršil svoje zmluvné postavenie, keďže dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom bola podpísaná v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, že tieto tvrdenia súdu sa nezakladajú na vykonanom dokazovaní, že žalovaný sa rozhodol Dohodu podpísať a uhrádzať pohľadávku v splátkach a, že z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný si svoje postavenie v čase podpisu dohody nijako nezhoršil. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom považoval za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči nemu. Považoval takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť a, že takýmto postupom budú veritelia nútení neposkytovať dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s priznaním trov právneho zast. žalovaných. Zároveň spochybnil účelnosť úkonov právnej služby, spočívajúcich v podaných vyjadreniach, nakoľko mu tieto neboli doručené a teda nemá vedomosť o ich obsahu. Taktiež nesúhlasil s priznaním náhrady trov právneho zast. za úkon právnej služby účasť na pojednávaní 18.3.2013, keď - podľa jeho názoru - nebolo predmetné pojednávanie otvorené, ale došlo k jeho odročeniu ešte pred otvorením, teda žalovaný nemá nárok na celý úkon právnej služby. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmať a v zmysle ho zmeniť tak, že sa vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu voči žalovanej v 2.rade, resp. v zmysle a ho zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanej v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi (spoločne a nerozdielne) uplatnil trovy konania a právneho zast. v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zast. odvolacieho konania pozostávajú z 1 úkonu právnej služby 97,06 € a režijného paušálu k úkonu právnej služby 9,37 € s DPH, spolu 106,97 € s DPH (podanie odvolania). Žalovaní v 1. a 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny, presvedčivý a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, kým odvolanie proti nemu považujú za zjavne neopodstatnené a preto navrhli cit. rozsudok potvrdiť a priznať im právo na náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že s odvolacími námietkami odvolateľa sa už v plnom rozsahu vysporiadal aj súd a účelovými tvrdeniami sa snaží veci postaviť do svetla odporujúceho vykonaným dôkazom. V prvom rade považovali za potrebné zvýrazniť, že na žalobcovi je dôkazné bremeno, aby preukázal dôvodnosť ním podanej žaloby, z čoho vyplýva aj jeho povinnosť uniesť dôkaznú povinnosť vo vzťahu k svojim tvrdeniam, že v konaní, o. i., namietali, že uznanie dlhu nepodpísali a už vôbec nemali vedomosť o tom, že by mali uznávať kedykoľvek, akýmkoľvek spôsobom premlčaný dlh, že žalobca v tomto smere, hoci namieta opak, neprodukoval žiadne dôkazy, kým oni svoje tvrdenia preukázali, napr. aj tým, že na uznaní dlhu absentuje podpis žalovaného ad 1/, že vo vzťahu k žalovanej ad 2/ v konaní vypočutá svedkyňa Mikušová, ktorá dokonca má vzťah k žalobcovi a spolupracuje s ním už dlhú dobu potvrdila, že ona (žalovaná v 2.rade) si uznanie neprečítala z dôvodu svojich pracovných povinností a nemožnosti prijímať návštevy na pracovisku (stretli sme sa v priestoroch jej - žalovanej v 2.rade - zamestnávateľa) a ona ju nepoučila o tom, že čo podpisuje a už vôbec nie o tom, že by mala uznať akýkoľvek, a „tuž“ tobôž nie premlčaný dlh a, že za týchto okolností odvolávať sa zo strany žalobcu na uznanie dlhu nepovažuje za v súlade so zák. Poukázali na to, že žalobca neuvádza vo svojom odvolaní, že prečo považoval ich záväzok za splatný nie 21.4.2005, hoci to bolo jeho povinnosťou a doplnenie jeho odvolania po

uplynutí lehoty na podanie odvolania zák. vylučuje, že „Inštitút“ tzv. konečnej splatnosti, ktorý sa snaží nie príliš vecne argumentovať žalobca, zák. nepozná, a preto im ani nie je známe, čo si pod týmto pojmom predstavuje. Len pre poriadok dodali, že - podľa ich názoru - pre nezaplatenie jednotlivých splátok sa stal zročný celý dlh, a preto požiadavka „na priznanie splátok“ premlčaného dlhu nie na mieste. Názor žalobcu na nerovnosť účastníkov konania odmietli, pretože si boli všetci účastníci tohto konania rovní. Poukázali na to, že ak žalobca spochybňuje ochranu spotrebiteľa, mohol tak urobiť už skôr, zák. predvídaným spôsobom a nie až v odvolacom konaní po zistení, že nebol úspešný s podanou žalobou, že pokiaľ žalobca vznesenie námietky premlčania považuje za nečestné a nemorálne, s týmto názorom nesúhlasia, odmietajú ho s tým, že to v ich čítaní nesvedčí o nejakom jeho vysokom právnom vedomí. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na uzavretie nejakej dohody, považovali za potrebné pripomenúť, že k platnému uzavretiu dohody nedošlo, pretože žalovaný ad 1/ žiadnu takúto dohodu nepodpísal, kým ona, žalovaná ad 2/, taktiež neprejavila vážnu vôľu k tomu smerujúcu, pretože podpísanie nejakej listiny za 10 sekúnd z dôvodov, ktoré už uviedla, navyše sa chcela čo najskôr zbaviť človeka, ktorý nemal čo hľadať na jej pracovisku počas pracovnej doby a riskovala svoje zamestnanie, pričom ani nevedela, čo je obsahom predmetnej listiny, rozhodne nie je možné považovať za perfektne uzavretý právny úkon. Mali za to, že súd rozhodol zákonne aj o nimi uplatnených trovách konania a námietky žalobcu ani v tomto smere nie sú dôvodné, že im bola poskytnutá právna služba, pretože nemajú právne vzdelanie a potrebovali sa brániť a ako čas ukázal, bolo to správne rozhodnutie, že si zvolili zástupcu, pretože jeho prostredníctvom docielili zamietnutie žaloby žalobcu. Z týchto podstatných dôvodov navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku vyčíslili sumou 118,92 € (podanie tohto vyjadrenia - 91,29 € + 7,81 € režijný paušál + 20 % DPH, t.j. 118,92 €). Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu, čo sa týka odvolacích námietok, zameraných proti nemu a proti priznaniu náhrady trov konania a ich výšky, uviedol, že tak podľa má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba, že v prvom rade žalobca úmyselne zavádza, ak spochybňuje dátum 21.4.2005, ako dátum splatnosti, že zrejme nie je oboznámený ani s vlastnou žalobou (reprodukoval, čo uvádza v jej čl. III), že keď navyše žiada úrok z omeškania od 9.12.2006, niet pochýb, že súd rozhodol vo veci správne, teda aj žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára z 20.1.2012 a uznaní záväzku, bola podpísaná už v čase premlčania uzavretej zmluvy o úvere. Poukázal na to, že žalobca sa vo svojom odvolaní stavia do pozície obete a rozhodnutie súdu napáda pojmami ako bezbrehá a ničím neodôvodnená ochrana spotrebiteľa, zarážajúce neprihliadnutie na jednoznačný dôkaz alebo porušenie rovnosti účastníkov, a uviedol, že vôbec nie je na pochybách, že žalobca má vedomosť o rozhodovacej praxi Súdneho dvoru EU, vyšších súdov vyspelých členských štátov EU a slovenských súdov a napriek tomu sa snaží seba vykresliť ako slabšiu stranu, ktorej je rozhodnutím súdu ublížené, že masové uplatňovanie premlčaných pohľadávok v sto tisíckach prípadov na všetkých súdoch SR za účelom nárastu úrokov, aj trov konania a spoliehanie sa, že priemerný spotrebiteľ nepozná pojem premlčania, nie je - podľa jeho názoru - možné podporiť kladným súdnym rozhodnutím, že nikto nenúti žalobcu 99 % svojich pohľadávok uplatňovať na súde, až keď sa premlčia, je to rozhodnutie samotného žalobcu, z čoho plynú také dôsledky ako v tomto konaní, že 3 roky sú dostatočnou dobou na uzavretie kvalifikovaného splátkového kalendára so spotrebiteľom a následné prípadné uplatnenie nároku na súde, že nakoľko mu nebola doručená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len Dohoda), dovoľuje si súd požiadať o jej dodatočné zaslanie a, že - vychádzajúc zo svojich doterajších skúseností - k nej podáva nasledujúce vyjadrenie. Žalobcom predložená Dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, príp. osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah, že takto pred formulovaná Dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, že ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami, že ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári z 20.1.2012, absolútne neplatné a, že prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhuje sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu priamo v spotrebiteľských zmluvách na 10 rokov, poukázal na rozsudok Okresného súdu (ďalej len OS) Nové Mesto nad Váhom z 20.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS) v Trenčíne z 23.11.2011. Tvrdil, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty, pri premlčanej pohľadávke a položil otázku, čo viedlo žalobcu k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola postúpená od právnej predchodkyne ako nepremlčaná pred viacerými rokmi, nechal premlčať, neuplatnil ju včas v súdnom konaní, aby následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Tvrdil ďalej, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.8 zák. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, že cit. ust. je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku, že podpisom formulárovej Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods.1 O. z., že iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, že okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu, s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods.4 zák. o ochrane spotrebiteľa. Pre prípad, že by sa súd s jeho argumentáciou, čo sa týka Dohody nestotožnil, navrhol konanie prerušiť do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore EU pod č.C-460/12, prejudiciálnu otázku predložil KS v Prešove uznesením z 2.10.2012 (Dôkaz:uvedené uznesenie). Súvislosť konania v tejto veci s prejudiciálnym konaním videl v tom, že ak by sa prijali predpokladané závery, tak potom ťažko môže byť akceptovaná Dohoda, keď spotrebiteľ nebol poučený o všetkých súvislostiach, týkajúcich sa premlčania. K tomu dodal, že ak aj ide pri uznaní dlhu o jednostranný právny úkon, tak v prípade, keď ho dodávateľ „nadiktoval“ do Dohody, ide o to viac o neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, že všetko, čo je v takejto zmluve (Dohode) podlieha ex offo súdnej kontrole a, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 O. z.). K uvedenej problematike poukázal, napr. na rozsudky KS v Prešove z 5.12.2012, zo 7.9.2012, z 15.11.2012, zo 7.6.2012, zo 14.6.2012, z 29.11.2012, z 20.12.2012, uznesenie KS v Prešove a rozsudky KS v Košiciach z 26.10.2012 a zo 6.11.2012 (reprodukoval časť odôvodnenia rozsudkov KS Prešov z 5.12.2012, z 20.12.2012, zo 7.6.2012, zo 14.6.2012 a z 29.11.2012 a rozsudku KS Košice zo 6.11.2012). Pre prípad, že by súd neakceptoval jeho právnu argumentáciu, ohľadom posudzovania Dohody a jej právnych účinkov, navrhol postupovať v zmysle , konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o nasledujúcej prejudiciálnej otázke: „Či čl. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods.1,2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ K svojmu právu na náhradu trov konania poukázal zo stoviek rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov KS, príkladmo aspoň na 1 z toho ktorého senátu, a to na 11 rozhodnutí KS Košice, 19 rozhodnutí KS Prešov, 6 rozhodnutí KS Banská Bystrica, 1 rozsudok KS Bratislava, 4 rozhodnutia KS Nitra, 2 uznesenia KS Žilina a 4 uznesenia KS Trenčín. Z niektorých osobitne vybral (reprodukoval časť ich odôvodnenia) a to z uznesení KS Košice z 30.4.2012 a z 31.7.2012, KS Nitra z 31.8.2012, z 23.8.2012 a z 31.7.2012, KS Banská Bystrica z 28.6.2012, z 10.5.2012, z 30.7.2012 a z 8.8.2012, KS Trenčín z 18.7.2012 a KS Prešov z 31.5.2012 a podotkol, že na požiadanie, ktorékoľvek z rozhodnutí, na ktoré v tomto vyjadrení poukazuje, súdu zašle a, že žalobca - ako účastník konania - má všetky k dispozícii. Napokon uviedol, že celé odvolanie žalobcu mu vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane, že v spotrebiteľských veciach však ide podľa čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ich ochrany, ochranu ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov a, že z tohto vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov združenia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov za vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty 2 116,46 € podľa vyhl.č.655/04 Z. z. (ďalej len AT), za 1 úkon právnej služby podľa AT vo výške 91, € a , € paušál = 99, € + DPH 20 % (19, €), spolu 118, €. Rozsudok vo výroku o zastavení konania voči žalovaným v 1. a 2.rade vo výške 400 € a voči žalovanému v 3.rade, ako aj vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1.rade, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (, ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok, okrem výroku o zastavení konania voči žalovaným v 1. a 2.rade vo výške 400 € a voči žalovanému v 3.rade, potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý odvolanie uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za správne právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, pričom žalobca v odvolaní ani neuvádza, ktorý ním navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť nevykonal a ani v odvolacom konaní neoznačil dôkaz, ktorý by bol rozhodujúci pre posúdenie veci a ktorý by bolo potrebné vykonať. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku možno doplniť, že uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa O. z., sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj dlh premlčaný, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny (napr. že nepoznal ust. o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj súdna prax sa zjednotila v tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá a nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov (skutkových). K výhrade žalobcu o tom, že žalovaná v 2.rade podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom uviedla, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je potrebné uviesť, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné, o. i. dodať, že „vyhlásenie“ o tom, že osoby uvedené v bode 1.2, alebo 1.3 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (pod bodom 1.3 Dohody je uvedená žalovaná) majú vedomosť o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch, bolo dopredu (žalobcom) pripraveným textom v podobe formulára, vytlačeným drobným písmom, podsunutým žalovanej na podpis, ktorého obsah dlžník - žalovaná nemohla ovplyvniť a text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a „stráca“ sa v ďalšom texte dohody a umožňuje to, že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho a pokiaľ by si ho aj prečítal, ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ, pokiaľ nemá právnické vzdelanie, by si mohol byť vedomý právnych následkov uznania premlčaného dlhu. Z výpovede svedkyne Ing. Mikušovej, o. i., vyplynulo, že žalovaná v 2.rade ňou nebola poučená o tom, že uznáva premlčaný dlh. K výhrade žalobcu o priznaní náhrady trov konania, titulom právneho zast. žalovaných v 1. a 2.rade za úkon právnej služby, účasť na pojednávaní 18.3.2013, je potrebné uviesť, že uvedené pojednávanie

bolo začaté, že bol na ňom do zápisnice zaznamenaný prednes ich zástupcu (zápisnica na č.l.171 a 172) a preto majú právo na náhradu trov konania za uvedený úkon právnej služby. Súdu sa upozorňuje, že opomenul rozhodnúť o trovách vedľajšieho účastníka a preto postupom podľa doplní rozsudok a o nich rozhodne. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konanie. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná v 2.rade a vedľajší účastník, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, by mali právo na náhradu jeho trov, avšak za vyjadrenie k odvolaniu odmena, ani náhrada hotových výdavkov ich zástupcu - advokáta im nemohla byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti, preto trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za účelné bránenie práva. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.