Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sp/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z.. R. Ď., trvale bytom F. XX, U., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. , Ev. č. 534/12 zo dňa 8.2.2012 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. , Ev. č. 534/12 zo dňa 8.2.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca v zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. - 35 zo dňa 24.6.2011, a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle , t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca opísal zistený stav veci, podľa ktorého navrhovateľ podal dňa 16.8.2010 na Okresný súd Bratislava I. návrh na vydanie platobného rozkazu a zároveň žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v danej veci, ktorej nebolo v zmysle uznesenia -22 zo dňa 2.11.2010 vyhovené. Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorému taktiež nebolo vyhovené, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -35 zo dňa 24.6.2011 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ podal listom zo dňa 7.9.2011 dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -35 zo dňa 24.6.2011. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca vychádzajúc z ustanovení - (ďalej len „“ ) a z dokladov predložených navrhovateľom dospel k záveru, že v prípade dovolania navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je splnený ani jeden zo zákonných dôvodov podania dovolania a teda nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca v napadnutom rozhodnutí ďalej dôvodil, že dovolanie je prípustné len v prípade splnenia aspoň jedného z dôvodov taxatívne vymedzených v , pričom existencia vady rozhodnutia (t.j. dovolacieho dôvodu v zmysle ) nesmie byť daná len tvrdením navrhovateľa, ale musí byť objektívne preukázaná. Podľa názoru odporcu však rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí žiadnou z vád uvedených v predmetnom ustanovení, osobitne sa pritom zaoberal dovolacím dôvodom v zmysle , na ktorom navrhovateľ založil svoje dovolanie a to takým spôsobom, že ani v tomto prípade nie je prípustnosť dovolania daná, nakoľko

i nesprávny postup súdu pri nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom, na rozdiel od prípadnej existencie vady v postupe súdu v konaní vo veci samej. Odporca ďalej cituje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8.9.2010, v zmysle ktorého požiadavku zaplatiť súdny poplatok nemožno pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporcu považuje za nezákonné, nakoľko v danom prípade nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytnutí právnej pomoci. Podľa názoru navrhovateľa je právne posúdenie dôvodnosti dovolania vo výlučnej kompetencii dovolacieho súdu a preto je právny záver odporcu v napadnutom rozhodnutí nesprávny. Navrhovateľ ďalej namietal, že je osobou v hmotnej núdzi a nachádza sa v stave materiálnej núdze v zmysle , a je teda dôvodné domnievať sa, že požadovanie úhrady súdneho poplatku by bolo disproporčným obmedzením jeho práva na prístup k súdu.

Nakoľko odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.4.2012 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí ako aj na jeho odôvodnení, tunajší súd má za to, že navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Odporca záverom informoval súd, že navrhovateľ už v spornej veci de facto dosiahol oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle , nakoľko mu bol rozhodnutím odporcu sp. zn. zo dňa 27.2.2012 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci samej a teda rozhodnutie v tejto veci je bezpredmetné.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 29.1.2014 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.10.2013 (ďalej len „R “), ktorý svojim obsahom podporuje jeho tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu a zároveň vyslovuje názor, že zrejmá bezúspešnosť sporu musí byť jednoznačná a zrejmá už z bežného posúdenia veci. Odporca na predmetnom pojednávaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.8.2012 (ďalej len „R “), ktorý aplikoval pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v prípade navrhovateľa a zároveň uviedol, že naďalej trvá na svojom návrhu jeho rozhodnutie potvrdiť. Na pojednávaní konanom dňa 12.2.2014 navrhovateľ k predmetnému rozsudku uviedol, že okrem toho, sa v podstate nevzťahuje na prejednávanú vec, jeho obsah vyslovuje de facto rovnaký právny názor ako R , t.j. že odporca je oprávnený posudzovať otázku zrejmej bezúspešnosti (ktorá musí byť očividná už na základe zbežného posúdenia veci) v zmysle aj z hľadiska posúdenia schopnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, do jeho kompetencii však už nespadá následné vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. ako miestne a vecne príslušný súd ( ) za prítomnosti všetkých účastníkov. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s R , R , ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu. V zmysle R , ktorého obsahom je výklad ustanovení - vo vzťahu k , je zrejmá bezúspešnosť definovaná v v prípade dovolacieho konania povahou veci vylúčená. R nemožno priamo vzťahovať na prejednávanú vec, nakoľko jeho predmetom je otázka posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu v konaní odlišnom ako je dovolacie konanie a v podstate ho nemožno použiť ani v prospech odporcu, nakoľko jeho obsahom je o.i. najmä záver, že do kompetencii odporcu rozhodne nespadá vyhodnotenie dôkazov v hmotnoprávnej rovine a následné prejudikovanie sporu.

Podľa ust. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, ako spornú v prejednávanej veci vyhodnotil otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ust. , pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Pre nenaplnenie požiadavky nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu ktorý mu neprináleží a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu.

Námietku navrhovateľa, že posúdenie právnej stránky dovolania je vo výlučnej kompetencii dovolacieho súdu súd vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko uvedený záver nevyplýva len z R , ale aj zo samotného znenia V zmysle citovaného ustanovenia, ktoré taxatívne vymedzuje dôvody prípustnosti dovolania, dovolací súd z úradnej moci skúma, či nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada (t.j. ktorýkoľvek dôvod zmätočnosti rozhodnutia) vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania teda nie je daná tvrdením dovolateľa, a to ani pokiaľ ide o identifikáciu dovolacieho dôvodu, ale objektívnou existenciou v ust. vymenovaných vád v napadnutom rozhodnutí. Výklad ustanovenia vo vzťahu k je aj predmetom R , ktorý judikoval, že zrejmá bezúspešnosť definovaná v je v prípade dovolacieho konania povahou veci vylúčená. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že citovaný nemožno pre mimoriadny charakter dovolacieho konania v časti skúmania schopnosti označiť dôkazy aplikovať. Námietka odporcu, že z dôvodu neskoršieho judikovania tento právny záver nemohol aplikovať v napadnutom rozhodnutí nemá v prejednávanej veci žiadnu relevanciu, nakoľko, ako je uvedené i vyššie, výlučná právomoc dovolacieho súdu ex officio skúmať dovolacie dôvody vyplýva priamo zo zákona a v zmysle logického výkladu je v rozpore s ustanovením , aby správny orgán vyslovením zrejmej bezúspešnosti sporu preberal na seba právomoc a zodpovednosť dovolacieho súdu a v konečnom dôsledku tak prejudikoval jeho rozhodnutie. K právnemu názoru o nezákonnosti prejudikovania rozhodnutia vo veci samej pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle sa prikláňa aj R , na ktoré poukázal sám odporca.

Námietka odporcu, že s ohľadom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi vo veci je ďalšie konanie v prejednávanej veci bezpredmetné, nie je dôvodná, nakoľko úlohou správneho súdu nie je skúmať účelnosť rozhodnutí správneho orgánu, ale ich zákonnosť.

Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí zjavne prekročil povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu riadne posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytovanie právnej pomoci, v zmysle správnych predpisov objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť.

Skúmať dovolacie dôvody v intenciách je však (ako to bolo vyššie odôvodnené) vo výlučnej kompetencii dovolacieho súdu, nakoľko prípustnosť dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia nie je daná tvrdením dovolateľa, ale skutočnou existenciou v ustanovení taxatívne vymenovaných vád. Je teda neprípustné, aby z uvedenej roviny vychádzal odporca pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu (t.j. zrejmej už pri bežnom posúdení veci), takýto postup je jasným prekročením jeho právomocí v zmysle a príslušných ustanovení

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. v spojení s s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku ( o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).