Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-8-2014.pdf
PDF · 86.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita,s.r.o., advokátska kancelária, Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX N. N., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2424,42 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 520/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1957/2013-11 zo dňa 10. júla 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1957/2013-11 zo dňa 10. júla 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/1957/2013-11 zo dňa 10. júla 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IIC11101333 zo dňa 07. novembra 2011 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 30. apríla 2008 medzi povinným a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“). V zmysle bodu 11.2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov. Ďalej exekučný súd uviedol, že v článku 10.2.2 Všoebecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu , a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu. Exekučný súd ďalej uviedol, že návrh spotrebiteľskej Zmluvy o úvere je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné podmienky, ktoré obsahujú veľké množstvo textu písaného miniatúrnym písmom, v dôsledku ktorej skutočnosti spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a teda žiadnym spôsobom zmeniť obsah predtlačených zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Podľa exekučného súdu základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Podľa exekučného súdu praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 11.2. v spojení s bodom 10.2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Exekučný súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 11.2 uzatvorenej Zmluvy je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Exekučný súd preto dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a že predmetný rozhodcovský rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Tiež v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Podľa oprávneného preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo „ZRK“). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Predmetná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 2011, na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/292/2012-59, sp. zn. 2CoE/112/2012-59, ďalej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. Septembra 2009. Oprávnený tiež uviedol, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka, a.s.) a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Oprávnený preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov Mgr. Michaely Heldovej, JUDr. Jána Huňadyho a JUDr. Vladimíra Gürtlera ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 2424,42 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IIC1110133 zo dňa 07. októbra 2011, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 13. januára 2012 a vykonateľnosť
21.februára 2012. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) a povinným dňa 30. apríla 2008 bod 3.7 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa exekučného súdu predmetná rozhodcovská doložka obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľné a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je dôvodný. Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako podmienka v spotrebiteľskej zmluve, bez prijatia ktorej v spotrebiteľskej zmluve nevznikla, nevyplývajú z obsahu Všeobecných obchodných podmienok (VOP). Rovnako záver exekučného súdu, že možnosť spotrebiteľa odmietnuť rozhodcovskú doložku (bod 10.2.3 VOP) je len formálna, nie je správny. Spotrebiteľ má možnosť pred podpisom Zmluvy prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy ako aj Všeobecné obchodné podmienky a v zmysle bodu 10.2.3 má možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.