Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4CoE-69-2013.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/69/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinným: 1) Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: O. 2, XXX XX N., 2) M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: O. X, XXX XX N., obaja zast. PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., advokát, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, vedenej pod sp. zn. EX 53/11 súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 91653,47-Eur s prísl., o odvolaní povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/880/2011-141 zo dňa 06.09.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku č. IV p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím v prvom výroku námietky povinného 1) a 2) proti exekúcii zamietol, v druhom výroku námietky povinného 2) proti trovám exekúcie zamietol, v treťom výroku návrh povinného 1) a 2) na odklad exekúcie zamietol, v štvrtom výroku návrh povinného 1) a 2) na zastavenie exekúcie zamietol a v piatom výroku povinnému 1) a 2) priznal oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za konanie súdu o námietkach proti exekúcii.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd okrem iného uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 91653,47-Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave č.k. II/2010-3136 zo dňa 27.10.2010. Podaním zo dňa 17.06.2011 postúpil súdny exekútor okresnému súdu námietky povinného 1) spolu s návrhom na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie podali námietky povinný 1) dňa 07.06.2011 a povinná 2) dňa 21.07.2011. Svoje námietky odôvodnili tým, že pohľadávka oprávneného vznikla z titulu neprihlásenej pohľadávky oprávneného do reštrukturalizačného konania spoločnosti AGRO PRIECHOD s.r.o. Priechod 282, IČO: 36 026 085 v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“). V námietkach povinný 1) uviedol, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie v rozhodcovskom konaní neakceptoval námietky a argumenty spol. AGRO PRIECHOD s.r.o., ktorý tvrdil, že oprávnený si mal svoju pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania v 30 dňovej zákonnej lehote odo dňa povolenia reštrukturalizácie u správcu a na súde. Keďže oprávnený tak neurobil, preto je v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) a § 118 ods.3 ZKR neprípustné, aby bolo začaté akékoľvek konanie, ktorým sa oprávnený domáha určenia alebo plnenia záväzku dlžníka, ktorý vznikol pred povolením reštrukturalizácie. Súčasne vo svojich námietkach podal návrh na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods.2 Exekučného poriadku. Odklad odôvodnil tým, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. K námietkam povinného sa vyjadril písomným podaním zo dňa 28.06.2011 (doručeným súdu dňa 04.07.2011) oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí s námietkami povinného 1), nakoľko pohľadávka oprávneného, ktorá sa vymáha v exekučnom konaní, nevznikla „z titulu neprihlásenej pohľadávky do
reštrukturalizačného konania". Záväzok povinného 1 a 2 vznikol z titulu Ručiteľských listín, ktorou bola zabezpečená pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere, pričom povinný 1 a 2 ako ručitelia vyhlásili, že uspokoja pohľadávku oprávneného. Vo svojom vyjadrení oprávnený nesúhlasí s názorom povinného 1), že nakoľko ručiteľský záväzok je záväzok akcesorický, a teda zanikol nárok vymáhať pohľadávku od hlavného dlžníka, zaniká tým nárok vymáhať pohľadávku aj od ručiteľa, pretože v zmysle §§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka neuplatnenie nároku oprávneného voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní povolenom súdom neznamená zánik nároku oprávneného voči dlžníkovi t.j. nezaniká nárok, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, zaniká len právo vymáhať tento nárok od dlžníka za predpokladu, že súd potvrdí reštrukturalizačný plán, a teda ani ručiteľské záväzky povinných nie sú zaniknuté. Naopak rozhodcovský súd vyhodnotil ručiteľské záväzky povinných za platné a účinné, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom. Záväzok ručiteľov je platný a v zmysle § 306' ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený je oprávnený domáhať sa plnenia od povinných ako ručiteľov, keďže dlžník nesplnil svoj platný záväzok voči oprávnenému. Ručitelia mali prihlásiť svoju pohľadávku z titulu prípadného budúceho plnenia ručiteľských záväzkov voči dlžníkovi do reštrukturalizačného konania vo forme podmienenej prihlášky, čo zákon výslovne upravuje v ust. § 120 ods. 3 ZKR.
Povinný 1) a 2) podali návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Svoj návrh odôvodnili tými istými dôvodmi ako námietky voči exekúcii. Uviedli, že nárok oprávneného vymáhaný v tejto exekúcii patrí medzi nevymáhateľné nároky, a teda je tu iný dôvod, pre ktorý je predmetná exekúcia neprípustná. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený, ktorý žiadal návrh zamietnuť s uvedením tých istých dôvodov ako v námietkach. Okrem iného uviedol, že ani zo zákona nevyplýva povinnosť oprávneného domáhať sa plnenia voči každému z povinných osobitne, keďže ide o zabezpečenie tej istej úverovej pohľadávky, t.j. ide o veci, ktoré spolu skutkovo súvisia. V zmysle § 112 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania už v návrhu na začatie konania môžu byť žalovaní viacerí odporcovia a rôzne nároky, ktoré spolu skutkovo súvisia. V rozhodcovskom rozsudku sú povinný 1) a 2) povinní zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne dlžnú sumu s tým, že splnením jedného zo žalovaných v 1) a 2) rade zaniká povinnosť druhého povinného v rozsahu poskytnutého plnenia. Vo vyjadrení zo dňa 10.08.2011 oprávnený opäť uviedol, že povinní mali prihlásiť svoju pohľadávku z titulu prípadného budúceho plnenia ručiteľských záväzkov voči dlžníkovi do reštrukturalizačného konania vo forme podmienenej prihlášky.
Okresný súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie (§ 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku), a preto návrh povinného 1) a 2) zamietol.
Proti výrokom uznesenia okresného súdu, o zamietnutí námietky povinných proti exekúcii (výrok č. I), o zamietnutí návrhu povinných na odklad exekúcie (výrok č. III), o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie (výrok č. IV) podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinní. V odvolaní uviedli, že:
- uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch je nesprávne z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- v odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník iba veľmi stručne, bez akéhokoľvek podrobnejšieho hodnotenia, uviedol, že „súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie a preto návrh povinného 1/ a 2/ zamietol",
- podľa § 155 ods. 2 ZKR došlo k zániku práva
oprávneného vymáhať jeho pohľadávku od dlžníka - spoločnosti AGROPRIECHOD, s.r.o. (ďalej aj ako „Dlžník") z dôvodu, že oprávnený si svoju pohľadávku voči Dlžníkovi neprihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka,
- povinní ako ručitelia Dlžníka uplatňujú podľa § 306 ods.2 Obchodného zákonníka námietku nevymáhateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule na základe § 155 ods.2 ZKR, v zmysle § 155 ods.4 ZKR práva oprávneného ako veriteľa, ktorý nie je účastníkom reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom, nezostávajú nedotknuté, a teda oprávnený nemá ďalej právo domáhať sa uspokojenia pôvodných pohľadávok voči povinným ako ručiteľom Dlžníka a oprávnenému podľa vyššie uvedených ustanovení ZKR zaniklo právo domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z majetku ktoréhokoľvek z povinných ako ručiteľov Dlžníka,
- pod dôvody neprípustnosti exekúcie patria aj prípady tzv.
nevvmáhateľných práv, kedy právna úprava zabraňuje nútenému výkonu rozhodnutia
(exekúcii), čo je aj prípad ustanovení § 155 ods. 2,4 ZKR, a teda aj
predmetnej exekúcie,
- okresný súd v danom exekučnom konaní nesprávne a v rozpore
s platným a účinným právom vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie proti dvom povinným v rámci procesného spoločenstva účastníkov exekučného
konania, hoci podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo 7/2010 z 29.3.2011 (str.8) však „procesné spoločenstvo účastníkov
exekučného konania je prípustné iba u oprávnených, ktorí vychádzajú z toho istého
exekučného titulu. Pri povinných, so zreteľom na spôsoby vykonávania exekúcie, je
spoločenstvo pojmovo vylúčené, a preto sa musí konať voči každému povinnému
osobitne.", uvedené potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/876/2011-19 z 25.5.2011,
- z § 155 ods.1,4 ZKR je nepochybné, že súdom potvrdený reštrukturalizačný plán sa stáva účinný voči účastníkom plánu (predovšetkým voči veriteľom, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi a ktorí sú uvedení v reštrukturalizačnom pláne ako aj voči samotnému dlžníkovi). Voči ostatným veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky voči dlžníkovi neprihlásili, je reštrukturalizačný plán neúčinný a týchto veriteľov sa reštrukturalizačný plán ani netýka. Na základe vyššie uvedeného zostávajú práva veriteľov s prihlásenými pohľadávkami voči dlžníkovi, t. j. práva veriteľov ako účastníkov plánu, podľa § 155 ods. 4 ZKR nedotknuté aj voči ručiteľom dlžníka. Práva veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi reštrukturalizačného plánu (oprávnený nebol účastníkom reštrukturalizačného plánu Dlžníka, potvrdeného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1R/1/2010 z 23.08.2010) nezostávajú nedotknuté a títo nemajú ďalej právo domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka,
- exekúcia v danej veci je vedená protiprávne a nezákonne, na základe čoho mal prvostupňový súd rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následne túto zastaviť.
V závere odvolania navrhli, aby okresný súd námietkam povinných proti exekúcii vyhovel a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia oboch povinných alebo aby okresný súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia oboch povinných alebo aby okresný súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku do času, kým nerozhodne o zastavení exekúcie a následne exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia oboch povinných.
K podanému odvolaniu sa vyjadril oprávnený v tom zmysle, že odvolanie povinných oproti ich námietkam z 22.07.2011 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, preto zotrváva v plnom rozsahu na vyjadrení k námietkam povinných zo dňa 10.08.2011. Pohľadávka oprávneného, ktorá sa vymáha v exekučnom konaní, nevznikla „z titulu neprihlásenej pohľadávky do reštrukturalizačného konania", záväzok - povinnosť povinných vznikol z titulu Ručiteľských listín, ktorou bola zabezpečená pohľadávka oprávneného, vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere EU AGROúver -Agroenvironment č. 4501/07/517, pričom povinní - ručitelia vyhlásili, že uspokoja pohľadávku veriteľa za tam uvedených podmienok, v súlade s §§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Ani v listinách, ani zo zákona nevyplývala povinnosť veriteľa - oprávneného domáhať sa plnenia voči každému z povinných osobitne, keďže ide o zabezpečenie tej istej úverovej pohľadávky, t.j. ide o veci, ktoré spolu skutkovo súvisia. V súlade s § 307 ods.1 Obchodného zákonníka, § 91 ods.2 O.s.p. a § 112 O.s.p. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave správne v Rozhodcovskom rozsudku sp.zn. 11/2010-3135 zo dňa 26.10.2010
rozhodol, že „Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú sumu. Plnením jedného zo žalovaných v 2. a 3. rade zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia". Ak bolo takto s ohľadom na skutkovú podstatu veci rozhodnuté jedným rozsudkom, aj oprávnený v súlade s hmotným právom má mať právo domáhať sa výkonu rozhodnutia jedným návrhom na vykonanie exekúcie predovšetkým s ohľadom na hospodárnosť a účelnosť konania. V zmysle §§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka neuplatnenie nároku oprávneného voči
dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní povolenom súdom neznamená zánik nároku
oprávneného voči dlžníkovi, t.j. nezaniká nárok, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie
uplatnený prihláškou, zaniká len právo vymáhať tento nárok od dlžníka za predpokladu, že
súd potvrdí reštrukturalizačný plán, a teda ani ručiteľské záväzky povinných nie sú
zaniknuté. Rozhodcovský súd vyhodnotil ručiteľské záväzky povinných za platné a účinné, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom. Záväzok ručiteľov je platný a v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia od povinných ako ručiteľov, keďže dlžník nesplnil svoj splatný záväzok voči oprávnenému.
Povinní k podali k vyjadreniu oprávneného dňa 13.12.2011 stanovisko v tom zmysle, že nikdy neurobili tvrdenie, že pohľadávka, ktorá sa vymáha v exekučnom
konaní, nevznikla z titulu neprihlásenej pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Iba poukázali na skutočnosť, že podľa § 155 ods. 2 ZKR
došlo k zániku práva oprávneného vymáhať jeho pohľadávku od dlžníka z dôvodu, že
oprávnený si svoju pohľadávku voči dlžníkovi neprihlásil do reštrukturalizačného konania
dlžníka. S poukazom na § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka majú obaja povinní právo
uplatniť voči oprávnenému všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. Teda
obaja povinní ako ručitelia dlžníka uplatnili voči oprávnenému ako veriteľovi dlžníka
námietku nevymáhateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, a to na základe § 155
ods. 2 ZKR. Taktiež povinní nikdy netvrdili, že ich ručiteľské záväzky voči dlžníkovi sú
neplatné právne úkony, ani že ich ručiteľské záväzky voči dlžníkovi zanikli. Poukázali na ust. § 155 ods. 4 ZKR a dôvody neprípustnosti tejto exekúcie z dôvodu tzv. nevymáhateľných práv, kedy právna úprava zabraňuje exekúcii, čo je aj prípad ust. § 155 ods. 2 a § 155 ods. 4 ZKR, teda aj tejto exekúcie. Taktiež vyjadrili nesúhlas s tvrdením oprávneného, že pokiaľ je rozhodnuté jedným rozsudkom, tak
potom oprávnený v súlade s hmotným právom má mať právo domáhať sa výkonu rozhodnutia jedným návrhom na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti právny zástupca povinných poukázal na to, že pre povinných so zreteľom na spôsoby vykonávania exekúcie je spoločenstvo pojmovo vylúčené, a preto sa musí konať voči každému povinnému osobitne. Okrem uvedeného stanovisko oprávneného o tom, či mali povinní konať vo vzťahu k reštrukturalizácii dlžníka ako ručitelia dlžníka, je právne bezvýznamné pre posúdenie daných právnych otázok, relevantných pre toto exekučné konanie (otázka námietky nevymáhateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule na základe ust. § 155 ods. 2 ZKR a § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, otázka zániku práva oprávneného domáhať sa uspokojenia pôvodných pohľadávok voči povinným ako ručiteľom dlžníka a zániku práva oprávneného domáhať sa uspokojenia pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb a zániku práva oprávneného domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z majetku ktoréhokoľvek z povinných ako ručiteľov dlžníka na základe ust. § 155 ods. 1, 4 ZKR, otázka neprípustnosti tejto exekúcie z dôvodu, že v tejto exekúcii vymáhaný nárok oprávneného patrí medzi tzv. nevymáhateľné práva).
Podaním zo dňa 05. 12. 2012 sa oprávnený písomne vyjadril k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Okrem iného zdôraznil, že rozhodcovský súd vyhodnotil ručiteľské záväzky povinných za platné a účinné, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom. Záväzok ručiteľov je platný a v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia od povinných ako ručiteľov, keďže dlžník nesplnil svoj splatný záväzok voči oprávnenému. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/876/2011-19 zo dňa 25.05.2011 bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/531/2011-43 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.07.2012 poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený nesúhlasil s výkladom právneho zástupcu povinných o „zániku práva", resp. výkladu o právach veriteľov, ktorí boli alebo neboli účastníkmi reštrukturalizačného plánu, a to s poukazom na ust. § 155 ods. 1, 4 ZKR. Nie je možné takto ustanovenie zákona dopĺňať, prispôsobovať, resp. meniť, to prináleží iba zákonodarcovi.
Povinní vyjadrení zo dňa 30. 01. 2013 k vyjadreniu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, okrem iného poukázali na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej existencia solidárnosti záväzkov dlžníkov ešte neznamená, že dlžníci vytvárajú jedno procesné spoločenstvo (rozsudok NS SR č.k. 5Obo 257/2000 z 27. 03. 2001, rozsudok NS SR č.k. 3Cdo 122/2002 z 01. 05. 2003, rozsudok NS SR č.k. lCdo 43/2010 z29. 02. 2012). Teda dôvod na existenciu procesného spoločenstva vo veci oprávneného proti povinnému 1/ a povinnému 2/ nie je nevyhnutne daný. Ďalej uviedli, že trvajú na právnom názore uvedenom v predošlých podaniach, že ust. § 155 ods. 4 ZKR sa vzťahuje len na veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v rámci reštrukturalizačného konania. Svoj názor opreli aj o ust. § 1 ZKR. V predmetnom vyjadrení ďalej uviedli, že z právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, nevyplýva prípustnosť exekúcie voči povinnému 1/ a povinnému 2/ ako to uvádza oprávnený (ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Podaním odvolania voči výroku uznesenia okresného súdu č.k. 1Er/880/2011-141 zo dňa 06.09.2011 o zamietnutí námietok povinných proti exekúcii, došlo podľa § 374 ods.4, tretia veta, O.s.p. zrušeniu napadnutého rozhodnutia v uvedenom výroku (podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca). O námietkach povinných proti exekúcii preto opätovne rozhodol sudca okresného súdu uznesením č.k. 1Er/880/2011-189 zo dňa 20.02.2013, právoplatným dňa 07.03.2013 tak, že námietky povinných 1) a 2) proti exekúcii zamietol.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie, vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie, odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil vyhovieť odvolaniu povinných proti výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí ich návrhu na zastavenie exekúcie. V predkladacej správe ďalej uviedol, že podaním odvolania voči výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinných na odklad exekúcie, voči ktorému výroku nie je odvolanie prípustné, došlo podľa § 374 ods.4 O.s.p., tretia veta k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v danom výroku. Exekučný súd pristúpi k rozhodnutiu o návrhu povinných na odklad exekúcie po vrátení veci odvolacím súdom.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu vo výroku č. IV podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 05.05.2011 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi na vymoženie pohľadávky 91653,47-Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave č.k. 11/2010-3136 zo dňa 27. 10. 2010, právoplatného dňa 01.12.2010 a vykonateľného dňa 04.12.2010. Uvedeným rozsudkom bola povinným 1) a 2) ako žalovaným v druhom a v treťom rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako oprávnenému spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 91653,47-Eur, bežný úrok vo výške 5,589 % p.a. z nesplatenej istiny úveru vo výške 76 349,89 Eur od 22. 05. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00% p.a. z nesplatenej istiny úveru vo výške 76349,89-Eur od 22. 05. 2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 2766,60-Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných (povinní 1/ a 2/) zaniká povinnosť druhého žalovaného (povinného) v rozsahu poskytnutého plnenia. Rozhodcovské konanie voči žalovanému v 1 rade (AGRO PRIECHOD, s.r.o.) sa zastavuje. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že pohľadávka oprávneného vznikla z titulu ručenia oboch povinných (podľa príslušných ručiteľských listín), ktorým ručením bola zabezpečená pohľadávka oprávneného, vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere EU AGROúver -Agroenvironment č. 4501/07/517, uzatvorenej medzi oprávneným a spoločnosťou AGRO PRIECHOD, s.r.o.. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku v reakcii na námietky povinných ako žalovaných v druhom a treťom rade uviedol aj to, že v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, u veriteľov, ktorí si riadne a včas neuplatnili v reštrukturalizácii svoje nároky prihláškou, zaniká právo vymáhať tento nárok od dlžníka, ale nezaniká nárok, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, teda záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, záväzok ručiteľov je platný, veriteľ bol oprávnený domáhať sa plnenia od ručiteľov, keďže dlžník nesplnil svoj splatný záväzok voči veriteľovi. Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.05.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti povinným 1) a 2) na vymoženie 91653,47-Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 2766,60-Eur a trov exekúcie. Okresnému súdu bol doručený dňa 21.07.2011 návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie a dňa 22.07.2011 návrh povinného 2) na zastavenie exekúcie. Povinní vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie zhodne uviedli, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Banská Bystrica, proti dvom povinným v rámci procesného spoločenstva účastníkov exekučného konania nie je správne a zákonné, nakoľko procesné spoločenstvo účastníkov exekučného konania je prípustné iba u oprávnených, ktorí vychádzajú z toho istého exekučného titulu, v ďalšom odkázali na ďalšie dôvody zastavenia exekúcie, uvedené v podaní povinného 1) zo dňa 19.07.2011 a v námietkach povinného 2) proti exekúcii a uplatnili si náhradu trov konania. Možno konštatovať, že námietky povinných voči exekúcii, návrh povinných na zastavenie exekúcie a odvolanie povinných voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/880/2011-141 zo dňa 06.09.2011 sú v podstate obsahovo zhodné. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1R 1/2010-64 zo dňa 23.08.2010, právoplatným dňa 28.08.2010, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka (AGRO PRIECHOD, s.r.o.) a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.
Podľa § 155 ods. 1 ZKR (účinného do 31. 12. 2011) ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
Podľa § 155 ods. 4 ZKR, ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
Odvolací súd konštatuje, že zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka (AGRO PRIECHOD, s.r.o.) v Obchodnom vestníku, zaniklo v zmysle § 155 ods.2 ZKR právo oprávneného ako veriteľa vymáhať svoju (v reštrukturalizácii dlžníka neprihlásenú) pohľadávku voči uvedenému dlžníkovi. Týmto však nedošlo k zániku samotnej pohľadávky oprávneného, resp. k zániku záväzku zabezpečeného ručením. Zánik vymáhateľnosti znamená nemožnosť vymáhať pohľadávku na súde alebo inom oprávnenom orgáne, teda vo všeobecnosti, ak by veriteľ mal už priznanú pohľadávku súdom alebo iným orgánom voči dlžníkovi, nemožno priznanú pohľadávku vymáhať v rámci exekučného konania, čo však nie je daný prípad. § 155 ods.2 ZKR presne špecifikuje subjekt- dlžníka, voči ktorému zaniká právo veriteľov vymáhať neprihlásené pohľadávky. Na druhej strane, toto ustanovenie neobmedzuje právo veriteľa vymáhať pohľadávku zabezpečenú ručením voči ručiteľom. Je teda zrejmé, že pohľadávka veriteľa nezanikla, táto je len nevymáhateľná voči dlžníkovi, nie však voči ručiteľom dlžníka. Ručiteľský záväzok sa viaže na pohľadávku a nie na dlžníka. V § 155 ods.4 ZKR je výslovne uvedené, že ak plán neurčuje inak, zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. V zmysle § 155 ods.4 ZKR sa veritelia sa môžu domáhať uspokojenia svojich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka v prípade, ak to reštrukturalizačný plán vo svojich ustanoveniach nevylúči. Predmetné zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne iné podmienky či obmedzenia práv veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka (napríklad, že by práva veriteľov s neprihlásenými pohľadávkami, t.j. práva veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi reštrukturalizačného plánu nezostávali nedotknuté aj voči ručiteľom dlžníka, ako to tvrdia povinní v odvolaní). Reštrukturalizačný plán dlžníka AGRO PRIECHOD, s.r.o. „v reštrukturalizácii“ (č.l.77-94 spisu) vo svojich ustanoveniach nijakým spôsobom nevylučuje právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka. V danej veci oprávnený ako veriteľ má priznanú pohľadávku exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) voči povinným ako ručiteľom dlžníka, ktorú možno vymáhať v rámci exekučného konania.
Povinní 1) a 2) ako žalovaný v druhom a žalovaný v treťom rade boli právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom zaviazaní zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi spoločne a nerozdielne finančnú sumu 91653,47-Eur s príslušenstvom, a to z titulu ručenia na základe ručiteľských listín. Plnením jedného zo žalovaných (povinní 1/ a 2/) zaniká povinnosť druhého žalovaného (povinného) v rozsahu poskytnutého plnenia. Z § 37 ods.1 Exekučného poriadku (účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor) možno vyvodiť, že okruh účastníkov exekučného konania je daný okruhom účastníkov v exekučnom titule. Povinný 1) a 2) majú exekučným titulom uloženú povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu s príslušenstvom, pričom ide o solidárny záväzok, ktorý zanikne zaplatením už jedným z povinných. Podľa odvolacieho súdu, oprávnený má právo domáhať sa núteného splnenia uloženej povinnosti v exekučnom titule voči obidvom povinným, a to až do zániku priznanej pohľadávky. Na základe uvedeného bolo prvostupňovým súdom poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vydané dôvodne. Odvolací súd dodáva, že exekučný titul v danej exekúcii netrpí žiadnou vadou oproti tomu, ktorý bol predložený v konaní, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 7/2010 zo dňa 29. 03. 2011.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky povinných ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie exekučného súdu vo výroku č. IV ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.