Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/102/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.

Uznesením č. k. - 26 zo dňa 26.07. 2013 ( právoplatné dňa 31.07. 2013) súd spojil na spoločné konanie veci vedenej na tunajšom súde pod spisovými značkami: , , , tak, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou .

Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy voči povinnému. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava 3 a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel stanovených exekučným poriadkom sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Navrhovateľ disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ide teda o rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa iného ustanovenia ako aj exekučného poriadku ako iné vykonateľné rozhodnutie a schválené zmiery, v ktorých súdny výkon pripúšťa zákon. Navrhovateľ má za to, že povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil.

Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o ňom. V konaniach sp.zn. a navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu 125,- Eur.

V konaní pod sp. zn. navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu v celkovej výške 9.242,58 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

V konaní pod sp. zn. navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu v celkovej výške 4.361,48 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a najmä, navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk t. j. cca 660 Eur.

Súd bol nečinný v jednotlivých spojených konaniach nasledovne:

- v konaní spisovej značky - 153 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 282,13 Eur (55,- Eur za mesiac).

- v konaní spisovej značky - 561 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.034,48 Eur (55,- Eur za mesiac).

V konaniach a si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) :

- v konaní spisovej značky - sumu 1.848,52 Eur t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciu).

- v konaní spisovej značky - sumu 872,30 Eur t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciu).

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody. V žalobných návrhoch namieta jednak to, že boli zamietnuté jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj to, že k tomuto zamietnutiu došlo po zákonom stanovenej lehote. Odporca poukázal na ustanovenie v znení do 1. 6. 2011 (exekučného poriadku), v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Podľa ustanovenia písmeno d) exekučného poriadku sa rozumejú exekučné tituly, ktorými majú byť vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V takomto znení je toto ustanovenie od 1. 6. 2011, avšak aj pred týmto termínom obsahovalo toto ustanovenie pojem " vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ", pričom aj z dôvodovej správy k novele vykonanej k 1.6.2011 je zrejmé, že zákonodarca iba výslovne ujasnil literu zákona, aby sa predišlo prípadným mylným interpretáciám, a teda aj predchádzajúce znenie tohto ustanovenia sa vzťahovalo aj na vykonateľné rozsudky rozhodcovských súdov. Odporca má za to, že pokiaľ nebolo o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnuté po pätnástych dňoch, nejde o nedodržanie lehoty v zmysle zákona, nakoľko táto lehota sa na žiadosti navrhovateľa nevzťahovala vzhľadom na charakter exekučného titulu. Skutočnosť, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, nemôže byť posudzovaná ako nesprávny úradný postup, iba z pohľadu prípadného nezákonného rozhodnutia, nakoľko ide o rozhodovaciu činnosť súdov a jej výsledok sa prejaví buď vo vydaní poverenia, alebo v uznesení, ktorým je žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Pokiaľ teda rozhodnutia, ktorými boli žiadosti navrhovateľa o vydanie poverenia v predmetných exekučných konaniach zamietnuté neboli zrušené ako nezákonné, nie je možné hovoriť o nezákonnom rozhodnutí a ani o prípadnom vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik či už materiálnej škody, ktorej náhrady sa domáha, prípadne požadovanej nemajetkovej ujmy. Ide o paušalizovane vyčíslené náklady navrhovateľa na jeho podnikateľskú činnosť, ktoré vedením týchto exekúcií v jeho evidencii nemohli spôsobiť nejaké neprimerané náklady. Sám navrhovateľ uviedol, že vedie centrálnu evidenciu, na ktorej administratívu využíva rovnaký počet pracovníkov.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňom 11.12.2013, svoju neúčasť neospravedlnil súd preto v zmysle ustanovenia prejednal vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: exekučnými spismi označenými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 12156/2011 povinného H. V. pre vymoženie 2.111,69 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 25.08.2011. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18. 5. 2011 sp. zn. SR 1423/10 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Uznesením č. k. - 11 zo dňa 04.10.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 8773/2010 povinnej C. Š. pre vymoženie 541,68 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 24.08.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13. 4. 2010 sp. zn. SR 02005/10 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Podaním zo dňa 8. 9. 2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o odstránenie vád podania. Podaním doručeným exekučnému súdu 6. 12. 2010 zaslal súdny exekútor opravnú zápisnicu. Uznesením č. k. - 20 zo dňa 05.01.2012 ( právoplatné 1. 2. 2012) súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením č. k. - 25 zo dňa 11.04.2013 ( právoplatné 11.5. 2013) súd exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 5472/2011 povinného R. H.-F. pre vymoženie 2.891,07 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 05.05.2011. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.02.2011 sp. zn. SR 14778/10 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Uznesením č. k. - 12 zo dňa 04.01.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. , EX 13380/2010 povinného J. H. pre vymoženie 2.489,40 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 26.11.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2010 sp. zn. SR 04697/10 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Uznesením č. k. - 10 zo dňa 05.01.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len cit. zák.),tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci

- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý jednak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. k tomuto zamietnutiu došlo v neprimeranej lehote.

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom do 31.05.2011 exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ods. 2 písm. d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Ustanovenie § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku bolo novelizované od 1.6.2011 tak, že možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Predmetom tohto konania sú exekučné konania, ktoré začali pred 1.6.2011 (, , ) ako aj exekučné konanie začaté po 1.6.2011 (). Navrhovateľ exekučnému súdu vytýka ako nesprávny úradný postup skutočnosť, že preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. V tomto smere súd má za to, že platná právna úprava pred aj po 1. 6. 2011 jednoznačne ukladala exekučnému súdu povinnosť skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V tomto smere ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu (aj, keď účastník rozhodcovského konania nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní), je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom, čo znamená neúčinnosť exekučného titulu ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 10. 2011 spisovej značky , z 26. 9. 2011 spisovej značky 3 M-Cdo 11/2010 a z 29. 3. 2011 spisovej značky , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. 3. 2011 spisovej značky ). Súd má za to, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa

nevzťahuje na vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia Exekučného poriadku.

Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o zamietnutie udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v primeranej lehote, navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal. Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil v plnom rozsahu s námietkami odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. ( )

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (, )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, )