Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-409-2012.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/409/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, zast. splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: A. H. X., nar. X.X.XXXX, bytom V. F., A. č. XXX/XX, o 3.338,94 eur a príslušenstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 29. júna 2012 č. k. 4C/54/2012-32, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.139,25 eur a 9 % - ný úrok z omeškania p. a. zo sumy 2.897,86 eur od 1.3.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 200 eur a trov právneho zastúpenia 500,56 eur do rúk právneho zástupcu žalobkyne v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca s tým, že omeškanie sa so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a II. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil pokiaľ šlo o vec samú ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 544 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal za to, že právny predchodca žalobkyne spoločnosť GE Money, a.s. uzatvorila so žalovanou 4. septembra 2007 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, keď žalovanej poskytol úver vo výške niekdajších 100.000 Sk, t.j. 3.319,40 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 72 mesačných splátkach po 2.193 Sk, t.j. 72,80 eur - celkovo 157.896 Sk, t.j. 5.241,19 eur. Predmetná úverová zmluva mala povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jednalo o obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty spoločnosti GE Money, a.s. prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že na nich absentuje podpis právneho predchodcu žalobkyne ako aj žalovanej, takže nie je preukázané, či s týmito obchodnými podmienkami bola žalovaná skutočne oboznámená, keďže tieto obchodné podmienky ňou podpísané neboli. Tam uvedené ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty ako aj ďalšie ustanovenia preto sú ustanoveniami neplatnými pre nedostatok písomnej formy a v neposlednom rade sú bezplatnou právnou úpravou o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa mal za to, že v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 O. z. dojednania o zmluvnej pokute sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Vzhľadom k uvedenému zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty 199,69 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku čo do nepriznanej zmluvnej pokuty podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku, t. j., vyhovením jej návrhu v celom rozsahu vrátane zmluvnej pokuty. Uviedla, že obchodné podmienky boli na zadnej strane predmetnej úverovej zmluvy. Má za to, že tieto boli žalovanej známe, vyjadrila s nimi súhlas a zaviazala sa ich dodržiavať.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a 2 vec v medziach tej časti odvolania žalobkyne, ktorú napadla odvolaním a to v poradí druhým čiastkovým výrokom rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba čo do zvyšku zamietnutá, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a contrario bez pojednávania, pretože tu síce išlo o vec samú, avšak na druhej strane nebolo potrebné doplniť ani opakovať dokazovanie, pričom dospel k záveru, že rozsudok v odvolaním účinne napadnutej časti vo veci samej treba považovať za správny.
Čo sa týkalo vecnej námietky zamietnutia žaloby v časti požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty mal odvolací súd za to, že argument súdu prvého stupňa o nedodržaní zákonom vyžadovanej písomnej formy dohody o zmluvnej pokute nie je dôvodný, pretože žalovaná v úverovej zmluve, ktorá jej bola predložená na formulári predchodkyne žalobkyne okrem iného vzala na vedomie - potvrdila podpisom, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj obchodné podmienky. Vyžadovanie podpisov na obchodných podmienkach a vyvodzovanie z toho neplatnosť dojednania by bolo už prílišným formalizmom, a preto predmetnú argumentáciu prvostupňového súdu nebolo možné akceptovať.
Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Obchodné podmienky predchodkyne žalobkyne obsahujú dojednanie viacerých typov zmluvných pokút, pričom žalobkyňa odvodzovala svoj žalobný nárok od toho, ktorý dopadá na omeškanie dlžníka s platením splátok úveru. Podľa odvolacieho súdu však dôvodný nebol a to nie z dôvodu spomenutého súdom prvého stupňa, ale z dôvodu majúceho základ v ustanovení § 39 a § 517 ods. 2 O. z. a príslušnými ustanoveniami vykonávacieho nariadenia vlády k takémuto zákonu.
V prejednávanej veci vo vzťahu k zmluvnej pokute bolo rozhodujúce, či bolo možné, aby sa titulom porušenia tej istej povinnosti dostalo veriteľovi od dlžníka viacerých plnení, ktoré by jednak v ich súčte bolo ťažko považovať za primerané, a naviac by kumulácia takýchto plnení bola praktickým umožnením obchádzania zákona.
V súvislosti s omeškaním dlžníka splniť včas peňažný záväzok tuzemský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou dovolenou výškou (sadzbou) a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti je obchádzaním takejto kategorickej (kogentnej, t.j. odchýlky dohodou účastníkov nepripúšťajúcej) úpravy s následkom absolútnej neplatnosti dojednania, pričom na takúto neplatnosť je treba prihliadnuť aj bez osobitnej námietky.
Keďže aj v prejednávanej veci išlo o neplatné dojednanie, z ktorého žalobkyňa vyvodzovala svoj žalobný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žaloba bola preto v tejto časti nedôvodná, keď súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, aj keď z iných dôvodov, preto odvolací súd v príslušnej časti odvolaním dotknutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní zaznamenala plný úspech žalovaná a bola to tak ona, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov tohto konania. Žalovanej odvolací súd náhradu
nepriznal preto, že jej v tejto fáze konania preukázateľne žiadne trovy nevznikli a pokiaľ by mal platiť opak, nepodala návrh na priznanie náhrady (zákonná podmienka podľa § 151 ods. 1 O. s. p).
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.