Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cpr-1-2013.pdf
PDF · 101.03 KB
No categories available
21Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou, v právnej veci navrhovateľa: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. B. XX, N., zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti odporcovi: Pantheon Technologies s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 56, Bratislava, IČO: 35 821 779, zast. JUDr. Pavol Kollár, advokát so sídlom Lahotského č. 4, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2013 dané navrhovateľovi odporcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce j e n e p l a t n é.
O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 17. 04. 2013 sa navrhovateľ domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 25. 02. 2013 je neplatné a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci tohto konania uzavreli pracovnú zmluvu zo dňa 16. 03. 2012. Navrhovateľ plnil povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru riadne a včas. Písomným podaním zo dňa 07. 02. 2013 bol navrhovateľ upozornený, že pri rutinnej kontrole stavu platformy na jednom z firemných serverov sa zistilo, že napriek opakovaným výzvam sa po ukončení práce neodhlásil zo spravovaných systémov. Písomne listom zo dňa 25. 02. 2013 bol navrhovateľ upozornený na ďalšie porušenie pracovnej disciplíny a pretrvávajúce neuspokojivé plnenie pracovných úloh, konkrétne odporca navrhovateľovi vytkol nesplnenie úlohy v čase na to určenom "vypracovanie dokumentácie k monitoringu systémov". Za opakované porušenie pracovnej disciplíny a neuspokojivé plnenie pracovných úloh na ktoré bol navrhovateľ upozornený 06. 02. 2013 považoval odporca v zmysle citovaného listu za dostatočný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce dňom 25. 02. 2013. Úloha "vypracovanie dokumentácie k monitoringu systémov", ktorej nesplnenie považuje odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemohla byť navrhovateľom splnená v pôvodnom termíne (18. 02. 2013) z
dôvodu, že odporca úlohu presne nešpecifikoval a jej zadanie nebolo jasné. Svedčí o tom i zápis z mikroporady, z ktorej vyplýva, že nový predbežný due date bol stanovený na 31. 03. 2013, pričom mal byť nastavený na porade 11. 02. 2013. V prípade, ak by navrhovateľ dostal presné dispozície k splneniu úlohy, bol by ju splnil riadne a včas.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 11. 06. 2013 tak, že navrhovateľ si dlhodobo neplnil svoje pracovné povinnosti riadne a včas, preto trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu viackrát, a to priviedol si do práce deti, ktoré ostatných zamestnancov rušili v riadnom sústredení na prácu, navrhovateľ má k dispozícii ku ktorým nemal oprávnený prístup a dostal sa k nim v rámci výkonu prácu, čím došlo k úniku utajovaných skutočností za čo odporcovi hrozí pokuta vo výške 3 až 6 miliónov dolárov. Navrhovateľ tiež poškodil dobré meno odporcu, keď svojvoľne prekročil náplň svojej práce, keď bez vedomia svojich nadriadených riešil uhrádzanie faktúr u odporcu na čo sa výslovne sťažoval klient odporcu, ktorý tiež poukazoval na arogantnú komunikáciu zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ si opakovane neplnil viaceré pridelené úlohy, na čo bol viackrát zo strany odporcu upozornený. Vzhľadom na opakované porušenie pracovnej disciplíny a riadne a včasné si neplnenie pracovných úloh, odporca dňa 25. 02. 2013 písomne upozornil navrhovateľa na hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o vypracovanie dokumentácie, t. j. projekt pod značkou A.- XXX, tento bol navrhovateľovi pridelený dňa 10. 12. 2012, pričom navrhovateľ mal na jeho vypracovanie lehotu do 14. 12. 2012 a následne musel byť termín projektu tri razy presunutý až na deň 18. 02. 2013. Odporca má za to, že projekt bol dostatočne zadefinovaný. Záznam z porady zo dňa 07. 01. 2013 to len potvrdzuje. Návrh navrhovateľa je preto v celom rozsahu bezdôvodný a odporca ho žiada zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy zo dňa 16. 03. 2013 vyplýva, že bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom. Pracovný pomer navrhovateľa bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 07. 02. 2013 vyplýva, že navrhovateľ bol upozornený na zistenie, že napriek opakovaným výzvam sa po ukončení práce neodhlásil zo spravovaných systémov.
Z písomného upozornenia na hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25. 02. 2013 vyplýva, že navrhovateľ bol poverený termínovanou úlohou, konkrétne vypracovaním dokumentácie k monitoringu systémov. Túto úlohu bez udania pádnych dôvodov neplnil v čase na to určenom. Uvedené opakované porušovanie pracovnej disciplíny a neuspokojivé plnenie pracovných úloh na ktoré navrhovateľa upozornili dňa 06. 02. 2013, považuje odporca za dostatočný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Z výpovede pracovnej zmluvy v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 25. 02. 2013 vyplýva, že odporca dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru (označené ako výpoveď), z dôvodu závažného porušovania pracovnej disciplíny, opakovaného neplnenia
termínovaných pracovných úloh a neuspokojivého plnenia pracovných povinností, na ktoré bol upozornený dňa 06. 02. 2013 a 25. 02. 2013.
Z listu navrhovateľa zo dňa 05. 03. 2013 doručeného odporcovi dňa 07. 03. 2013 vyplýva, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a považuje ho za neplatné.
Zo záznamu z porady zo dňa 07. 01. 2013 vyplýva, že termínovaná úloha Pravidlá pre monitoring bola pridelená H. G.. Je potrebné zistiť akú formu a štruktúru má mať monitoring dokument.
Zo záznamu z porady zo dňa 18. 02. 2013 vyplýva, že navrhovateľ nesplnil termínovanú úlohu - Monitoring - the main document.
Zo záznamu z porady zo dňa 25. 02. 2013 vyplýva, že zástupca zamestnancov F. S. bol upovedomený o zámere a konateľov odporcu ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom, z dôvodu závažného porušovania pracovnej disciplíny, opakovaného neplnenia termínovaných pracovných úloh a neuspokojivého plnenia pracovných povinností, na ktoré bol upozornený dňa 06. 02. 2013 a 25. 02. 2013. Zástupca zamestnancov nemal námietky, čo potvrdil svojím podpisom.
Z výpovede svedka H. G. súd vyplýva, že sporná pracovná úloha bola pôvodne pridelená jemu, až neskôr ju dostal navrhovateľ, čo bolo v čase, keď bol svedok PN. Navrhovateľ sa ho pýtal, čo konkrétne
má byť obsahom dokumentácie. Ústne mu povedal, nech spraví zoznam všetkých systémov a služieb, ktoré sa majú monitorovať a v akom časovom intervale. Časový úsek medzi zadefinovaním úlohy a touto špecifikáciou bol asi mesiac až dva. Úloha sa preberala aj počas porád, avšak zostávala rovnaká. Posledný termín na splnenie úlohy bol niekedy vo februári 2013. Navrhovateľ okrem tejto úlohy plnil aj ďalšie. Nakoľko navrhovateľ úlohu nesplnil bola pridelená inému zamestnancovi. Navrhovateľovi bola úloha zadané len ústne, ale z jeho pracovnej pozície mal vedieť aké sú požiadavky na jej riadne splnenie.
Z výpovede svedka F. S. vyplýva, že je technickým riaditeľom spoločnosti a vykonáva funkciu zástupcu zamestnancov. Postup je taký, že príde písomná požiadavka od zamestnávateľa aj so zdôvodnením, ktorú potom diskutuje s priamym nadriadeným. Pokiaľ ide o navrhovateľa, hovoril s pánom G., oboznámil sa s písomnými dôvodmi pre ktoré malo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, priamo s navrhovateľom nehovoril. Písomný záznam neexistuje. Úloha navrhovateľa bola na neho presunutá z dôvodu PN jeho priameho nadriadeného s tým, že na základe jeho pracovnej pozície mu malo byť zrejmé, čo je obsahom tejto úlohy. Na porade dňa 11. 02. 2013 bolo definitívne stanovené že úlohu treba splniť do 18. 02. 2013 s čím navrhovateľ súhlasil, avšak úlohu nesplnil.
Z výpovede svedka A. S. vyplýva, že úlohu monitoringu prevzal po navrhovateľovi. Zadanie tejto konkrétnej úlohy prebehlo štandardne a trvalo mu asi dva týždne kým úlohu splnil. Úlohu prevzal už v štádiu keď bola rozpracovaná. Pokiaľ ide doklad, ktorý má obsahovať riadne zadefinovanie úlohy, nevyplýva z neho, čo má byť obsahom úlohy.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v priebehu konania k veci uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného návrhu na začatie konania. K veci ďalej uviedla, že odporca uvádza aj iné porušenia pracovnej disciplíny, avšak dôvod skončenia pracovného pomeru sa dodatočne nemôže meniť.
Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že pokiaľ ide o zmienenú pracovnú úlohu, mal vedomosť len o tom, že ju mal ukončiť k 31. 03. 2013, o inom termíne nevedel. Nedostatočné pracovné výsledky mu boli vytknuté len raz, a to vtedy, keď si po skončení skúšobnej doby žiadal o zvýšenie platu.
Právny zástupca odporcu v priebehu konania k veci uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu. Odporca nemá v úmysle meniť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Chcel len poukázať na to ako navrhovateľ pracoval.
Konateľ odporcu vypovedal, že pokiaľ ide o spornú úlohu, bola zadaná dňa 10. 12. 2012 a z jeho pohľadu bola už v tom čase dostatočne zadefinovaná.
Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonníka práce účinného od 01. 01. 2013 /ďalej len "Zákonník práce"/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu a okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2013 je neplatné a teda pracovný pomer trvá.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca po tom, čo navrhovateľa dvakrát upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, dňa 25. 02. 2013 s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 16. 03. 2013. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že navrhovateľovi dal okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušovania pracovnej disciplíny, opakované neplnenie termínovaných pracovných úloh a neuspokojivé plnenia pracovných povinností, na ktoré bol upozornený
dňa 06. 02. 2013 a 25. 02. 2013. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi riadne doručené a bolo riadne prerokované so zástupcom zamestnancov, t. j. F. S.. Nebolo sporné, že odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa, kedy sa o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Medzi účastníkmi teda zostala sporná skutočnosť, či k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny skutočne došlo, a teda či bol odporca oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom.
Súd považoval za spornú i skutočnosť, či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, t. j. či bol dostatočne určitý a zrozumiteľný.
Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom dané neboli a závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom odporca v tomto konaní nepreukázal. Súd tiež považuje dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak ako bol vymedzený, za nedostatočne určitý a zrozumiteľný, nakoľko bol vykonaný len odkazom na predchádzajúce upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, pričom tieto dôvody neboli nijako konkretizované.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, odporca okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer z dôvodu závažného porušovania pracovnej disciplíny, opakovaného neplnenia termínovaných pracovných úloh a neuspokojivého plnenia pracovných povinností, na ktoré bol upozornený dňa 06. 02. 2013 a 25. 02. 2013.
Takto určený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedostatočne určitý a je len všeobecným konštatovaním o porušovaní pracovnej disciplíny navrhovateľom, z ktorého nijako nevyplýva, akého konkrétneho konania sa navrhovateľ dopustil, ako konkrétne závažne porušil pracovnú disciplínu resp. akého konkrétneho právom nedovoleného konania sa dopustil. Podľa názoru súdu len samotný odkaz na predchádzajúce písomné upozornenia nie je dostatočným vymedzením dôvodu pre tak závažný zásah do existencie pracovného pomeru akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť len v krajnom prípade, kedy dôjde k tak závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré vylučuje možnosť ďalšieho trvania pracovného pomeru so zamestnancom, nakoľko zamestnávateľovi by ďalším trvaním pracovného pomeru hrozila škoda resp. by došlo k tak závažnému narušeniu vzájomnej dôvery, ktoré vylučuje možnosť ďalšieho zamestnávania (príkladom krádež v zamestnaní). Je preto nevyhnutné, aby tento dôvod bol v
okamžitom skončení pracovného pomeru výslovne uvedený a jasne špecifikovaní, a pokiaľ sa tak nestane, nie je možné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru za platné.
Súd považuje okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom za neplatné aj z dôvodu neexistencie závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, určený odkazom na predchádzajúce písomné upozornenia zo dňa 07. 02. 2013 a zo dňa 25. 02. 2013, tieto upozornenia navrhovateľovi vytýkali jednak opakované neodhlásenie sa zo spravovaných systémov a jednak nesplnenie termínovanej úlohy - vypracovanie dokumentácie k monitoringu systémov.
Pokiaľ ide o prvý vytýkaný nedostatok, tento v žiadnom prípade nie je možné považovať za natoľko závažný nedostatok v práci navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru. Závažnosť tohto konania v konaní neozrejmil ani samotný odporca, preto súd nepovažuje tento nedostatok v práci navrhovateľa za natoľko závažný, aby odporca mohol pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Skutočnosť, že ani samotný odporca nepovažoval toto porušenie pracovnej disciplíny za závažné, vyplýva aj z obsahu tohto upozornenia, z ktorého je zrejmé, že ide o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, nie však závažné (ako to odporca urobil v prípade upozornenia zo dňa 25. 02. 2013).
Pokiaľ ide o druhý dôvod okamžitého skončenia pracovnej disciplíny, a to nesplnenie termínovanej pracovnej úlohy (v zmysle písomného upozornenia zo dňa 25. 02. 2013), súd považuje aj tento dôvod za nedostatočný na okamžité skončenie pracovného pomeru. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že ani odporca ani v konaní vypočutí svedkovia netvrdili, že by táto pracovná úloha bola natoľko významná, že by v prípade jej nesplnenia v stanovenom čase hrozila odporcovi príkladom škoda a pod. Išlo o splnenie bežnej úlohy, ktorú navrhovateľ plnil popri ďalších úlohách jemu zverených. Odporca v konaní nepreukázal, že by mu v dôsledku nesplnenia tejto úlohy navrhovateľom hrozila škoda, že by vykonanie tejto bolo po stanovenom termíne znemožnené resp. že by mu hrozili z dôvodu nesplnenia pracovnej úlohy navrhovateľom hrozili sankcie zo strany obchodných partnerov a pod. Súd v žiadnom prípade netvrdí, že navrhovateľ konal správne, keď pracovnú úlohu riadne a včas nesplnil, avšak je potrebné zdôrazniť, že nesplnenie jednej parciálnej úlohy, ktorej eminentnú dôležitosť v konaní netvrdil ani samotný odporca, nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takýto dôvod skončenia pracovného pomeru by nanajvýš odôvodňoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou, aj to za predpokladu, že by odporca navrhovateľa písomne upozornil na nesplnenie pracovnej úlohy, a to za stanovenia náhradného termínu jej ukončenia pod hrozbou skončenia pracovného pomeru výpoveďou. V konaní bol navyše sporný aj samotný obsah zadanej úlohy, ktorý neobjasnili ani vypočutí svedkovia ani samotný odporca, pričom aj svedok A. S., ako zamestnanec odporcu, ktorý úlohu prevzal po navrhovateľovi, uviedol, že z listinného dôkazu predloženého odporcom, ktorý má obsahovať zadanie úlohy nie je zrejmé, čo je jej obsahom. Tieto závery a vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti preto odôvodňujú záver súdu o tom, že okamžité skočenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2013 je neplatné aj z tohto dôvodu.
Len pre úplnosť súd záverom uvádza, že pokiaľ ide o ďalšie odporcom v tomto konaní tvrdené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, súd na ne
neprihliadol, nakoľko dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť.
Nakoľko súd považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený, ďalšie navrhované dokazovanie nevykonal, nakoľko by bolo nadbytočné a teda nehospodárne, pričom už len vyššie uvedené skutočne dostatočne odôvodňujú záver o neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že podmienky na okamžité skočenie pracovného pomeru splnené neboli, a teda okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2013 je neplatné a teda pracovný pomer trvá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).