Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/63/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. U. O. XXX, H., zastúpenej advokátom: dr.jur. Ferenc Mazács, Alžbetínske námestie 328/4/1094, P.O.BOX 2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, I., 2. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, I., o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovanej 1 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. novembra 2012, č.k. -92 v spojení s jeho opravnými uzneseniami č.k. -94 zo dňa 4. januára 2013 a č.k. -115 zo dňa 24. januára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti voči žalovanej 1 a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e s tým, že výrok ods. 2 výroku rozsudku znie:

Súd určuje, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá dňa 01.02.2011 medzi žalovaným 2 ako darcom a žalovanou 1 ako obdarovanou, ktorou boli na žalovanú 1 prevedené nehnuteľnosti v kat. úz. K. L., vedené na LV č. XXX Správy katastra Dunajská Streda, par. reg. „C“, parc. č. 121/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, dom s.č. XXX postavený na parc. č. 121/18 v 1/2-ine, ktorej vklad bol Správou katastra Dunajská Streda pod č. V 389/11, je voči žalobkyni právne neúčinná.

Žalovaná 1 j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 79,80 Eur k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravnými uzneseniami súd prvého stupňa pripustil späťvzatie žaloby voči dlžníkovi (žalovanému 2) W. I. a konanie voči nemu zastavil. Druhým odsekom výroku určil, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá dňa 01.02.2011, účinná dňom 03.02.2011 vkladom povoleným Správou katastra Dunajská Streda pod č. V 389/11 uzavretá medzi darcom W. I., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou U. G., rod. V., nar. XX.XX.XXXX o prevode spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ine nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. K. L., vedenej na LV č. XXX Správy katastra Dunajská Streda, parcely registra „C“ ako parcela č. 121/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 600m2, dom č.s. XXX na parcele č. 121/18 je voči žalobkyni právne neúčinné (neúčinný). Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania titulom súdneho poplatku 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 705,10 Eur k rukám dr.jur. Ferenca Mazácsa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím ust. a , a a , v časti zastavenia konania voči žalovanému 2 s použitím a a v časti o trovách konania s použitím Vecne argumentoval tým, že predmetom konania je napadnutie účinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2 ako darcom a žalovanou 1 ako obdarovanou, na základe ktorej darujúci daroval svoj podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci L. L., kat. úz. K. L. na LV č. XXX Správy katastra Dunajská Streda ako parcela č. 121/18 o výmere 600 m2 zastavaná plocha a nádvoria, dom č.s. XXX na parcele 121/18 žalovanej. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá zo strany žalovaného 2 s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa - žalobkyňu. Stalo sa tak po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým sa predmetná nehnuteľnosť dostala späť do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 2, tento previedol svoj podiel darovaním na žalovanú 1, ktorá je jeho družkou. Platobného rozkazu vydaným Okresným súdom Dunajská Streda pod č.k. -29 zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.05.2011 a vykonateľnosť 03.05.2011 si uplatnila žalobkyňa v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade Mgr. Jána Makitu pod sp. zn. Ex 1383/11 nárok na vyplatenie právoplatne priznaného podielu na úvere v sume 19.116,33 Eur. Exekútor však zistil, že žalovaný v 2. rade nedisponuje žiadnym majetkom a svoj jediný majetok, ktorým bol podiel na nehnuteľnosti, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou na popísanej nehnuteľnosti, previedol na žalovanú 1. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že predmetná žaloba bola podaná dôvodne. Po zistení a posúdení pasívnej legitimácie žalobkyňa žalobu voči žalovanému 2 zobrala späť, súd späťvzatie žaloby voči tomuto účastníkovi pripustil a konanie voči nemu zastavil. Vo vzťahu k žalovanej 1 dospel k záveru, že napádaný právny úkon, ktorému žalobkyňa odporuje bol učinený dňom 01.02.2011 darovacou zmluvou, teda bola zachovaná trojročná lehota, ktorá by bola uplynula 01.02.2014, pričom žaloba na súd bola podaná 14.11.2011. Ďalší predpoklad pre splnenie odporovateľnosti právneho úkonu je, že tento právny úkon, ktorým je darovacia zmluva bola urobená s úmyslom ukrátiť veriteľa, tzn. žalobkyňu, s tým, že tento úmysel bol druhej strane známy, pretože táto vo svojej výpovedi potvrdila, že žije so žalovaným 2 v spoločnej domácnosti od roku 2007, ich spolužitie naďalej trvá, mala vedomosti o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným 2 dohodou ako aj o následnej žalobe o určenie vlastníckeho práva a tiež vedela o tom, že existuje zostatok na úvere, ktorý si zobrali bývalí manželia, tzn. žalobkyňa a žalovaný 2 u O. R.. Rovnako potvrdila, že keď došlo k zrušeniu a vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej druh, tzn. žalovaný 2 obdržal všetky výzvy na úhradu pohľadávok, ktoré existovali do tejto doby. Samotné konanie o určenie vlastníckeho práva aj po vyporiadaní BSM bolo začaté dňom 15.08.2008, teda v čase, keď žalovaná 1 už žila v druhovskom vzťahu s dlžníkom a k právoplatnému ukončeniu sporu došlo v novembri 2010. Prevod spoluvlastníckeho podielu z dlžníka na žalovanú 1 bol realizovaný 01.02.2011, teda okolnosti vyplývajúceho z tohto sporu už existovali a žalovaná o nich vedela. Žalovanej 1 bolo známe, že po úspešnosti dlžníka v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vznikne mu povinnosť minimálne vyplatiť zostatok na úvere, ktorý by bol zaplatený žalobkyňou, pričom žalovaný 2 v čase uzavretia darovacej zmluvy iným žiadnym majetkom nedisponoval. Predmetná skutočnosť vyplýva aj zo Správy katastra nehnuteľností, Správa katastra Dunajská Streda. Týmto bol splnený ďalší predpoklad úspešného odporovania právnemu úkonu, nakoľko dlžník v čase jeho vykonania nevlastnil iný majetok, z ktorého by mohla byť žalobkyňa v rámci exekúcie uspokojená. Vyššie uvedené správanie sa žalovanej 1 svedčí o nedostatočnej obozretnosti, ktoré vyžaduje, resp. predpokladá ust. pri právnych úkonoch, ku ktorým dochádza medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi. Muselo byť jej zrejmé, že týmto úkonom postavenie žalobkyne vo vzťahu k vymoženiu jej pohľadávky voči dlžníkovi bude podstatne sťažené. Žalovaná 1 teda nepreukázala na svoju obranu, že by vynaložila aktívne úsilie, ktoré od nej za daných pomerov je možné požadovať, aby sa o úmysle dlžníka dozvedela a to platí aj vtedy, keď dlžník uzatvára odporovateľnú zmluvu, kde plní svoju morálnu či právnu povinnosť. V danom prípade vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu dlžníka, že nemohla v dobe konania odporovateľného úkonu i pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať bola daná. Obrana žalovanej spočívala iba v tom, že bolo záujmom dlžníka darovať nehnuteľnosť ich spoločnému dieťaťu, ale nakoľko ich dieťa je ešte maloleté a schválenie právneho úkonu by podliehalo súdu, vyriešili to tak, že predmetný podiel na nehnuteľnosti daroval jej. Keďže boli splnené všetky predpoklady v zmysle a a žalovaná 1 neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie opaku, vedomosti blízkej osoby o existencii tohto úmyslu dlžníka, ktorý zákon predpokladá, súd žalobe vyhovel. V dôsledku úspešného uplatnenia žaloby žalobkyňou voči žalovanej 1 je napadnutý právny úkon dlžníka ako celok voči veriteľovi právne neúčinný ex tuns. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky priamo z toho, čo odporovaným právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. Ďalej zdôvodnil nevykonanie ďalších dôkazov navrhnutých v konaní výsluchom právnych zástupcov účastníkov v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj právneho zástupcu budúcich kupujúcich. Vzhľadom na ich

stanoviská, keď JUDr. U. odmietol vypovedať ako bývalý právny zástupca žalovaného 2 a rovnako odmietli vypovedať aj kupujúci predmetných nehnuteľností E. E. Y. a G. E.. Súd ich výpoveď ako dôkazy považoval len za podporné, vzhľadom na stanovisko právneho zástupcu žalobkyne a listinné dôkazy, ktoré boli v konaní predložené. V časti rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal s a priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia priznal za prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaniach 20.04.2012, 22.05.2012, 06.11.2012, za písomné podania zo dňa 23.05.2012, 28.05.2012 a za účasť pri výsluchu svedka pred dožiadaným súdom dňa 13.07.2012. Za jeden úkon právnej pomoci priznal 57,- Eur podľa Vyhlášky č. , vychádzajúc z 1/13-iny výpočtového základu. V roku 2011 výška výpočtového základu činila 57,- Eur, v roku 2012 58,69 Eur a priznal odmenu za 2 úkony po 57,- Eur a 6 úkonov po 58,69 Eur. Za režijný paušál priznal za rok 2011 2 x 7,41 Eur, v roku 2012 6 x 7,63 Eur. Okrem toho priznal advokátovi pri výsluchu svedkov pred dožiadaným súdom Okresným súdom Bratislava V. hotové náklady titulom straty času cestu na výsluch za 2 hodiny, (4 začaté pol hodiny) v zmysle Vyhlášky 50, Eur a podľa citovanej vyhlášky cestovné náklady motorovým vozidlom Opel Astra vo výške 10,- Eur, tak ako si ich uplatnil advokát. Trovy právneho zastúpenia tak spolu s daňou pridanej hodnoty, ktorej advokát je platiteľom predstavujú 587,58 Eur + 20% DPH, tzn. celkom 705,10 Eur. Rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému 1 v časti náhrady trov konania súd neodôvodnil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1, ktoré podľa obsahu smeruje proti výroku, ktorým súd určil neúčinnosť predmetného právneho úkonu.

Odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. Žalobkyňa predala predmetný rodinný dom, ktorého sa predmetný spor týka v roku 2007, bez vedomia žalovaného 2 a v roku 2011 žalovaný v dôsledku podanej určovacej žaloby získal naspäť svoj podiel 1/2-iny domu. Dňa 12.11.2011 totiž nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým žalovaný 2 získal podiel 1/2-iny na nehnuteľnosti a zároveň sa rozhodol tento podiel darovať jej darovacou zmluvou zo dňa 03.02.2012. Poukázala na to, že dôvodom takéhoto konania žalovaného 2 bolo to, že žijú spolu ako druh a družka a majú spolu maloleté dieťa K. W. I., nar. XX.XX.XXXX. Ich zámerom bolo, aby predmetný podiel na rodinnom dome nadobudol ich maloletý syn, ale práve pre to, že je maloletý situáciu riešili tak, že dom sa prepísal na ňu. Žalobkyňa, ktorá nechala dlžoby na dome splácajú oni, odkedy dostali naspäť podiel na rodinnom dome a to všetko prostredníctvom exekúcií. Zdôraznila, že žalobkyňa predmetnú žalobu podala na súd predovšetkým z dôvodu, aby rodinný dom opätovne mohla previesť a predať na predchádzajúcich kupujúcich, lebo nemá iný zdroj z čoho by im mohla zaplatiť 89.970,- Eur, tzn. kúpnu cenu, ktorú od nich prijala. Svedčí o tom exekučný príkaz Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. -172 zo dňa 26.05.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. -227. Na základe týchto skutočností potom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrejme zmenil a návrh zamietol ako nedôvodný alebo vec vrátil súdu prvého stupňa po zrušení napadnutého rozsudku na ďalšie konanie. Zároveň požiadala, aby súd ju oslobodil od platenia súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa žiadosti žalovanej 1 o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vyhovel a priznal jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uznesením zo dňa 11.01.2013, č.k. -111.

Žalobkyňa a žalovaný 2 odvolanie nepodali.

Žalobkyňa k doručenému odvolaniu žalovanej 1 podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal v ňom opätovne na zmysel a podmienky použitia inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu. Zdôraznil, že žalovaná 1 je nepochybne blízkou osobu vo vzťahu k žalovanému 2, ktorý je dlžníkom žalobkyni a to z dôvodu, že už v čase pred predmetným darovaním nehnuteľnosti ako aj v súčasnosti žijú spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti a ešte pred ich darovaním sa im narodilo spoločné dieťa. V čase darovania, tzn. napádaného právneho úkonu existoval nárok žalobkyne voči žalovanému 2, keďže na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. a Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 12.11.2010 o vyslovení neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi

žalobkyňou a dlžníkom (žalovaný 2) sa právne vzťahy účastníkov dohody museli navrátiť do pôvodného stavu a dotknuté strany si mali navzájom vydať všetko čo do právoplatnosti uvedeného súdneho rozhodnutia získali. Konkrétne bývalý manžel, tzn. žalovaný 2 mal vrátiť žalobkyni polovicu žalobkyňou splateného úveru O. R., a.s., v zmysle Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 26.09.2007. Dlžníkovi zase pri navrátení do pôvodného stavu bola v zmysle predmetného súdneho rozhodnutia navrátená polovica nehnuteľnosti vyporiadaných v Dohode o vyporiadaní BSM. Žalovaná 1 počas prvostupňového konania nielenže neuvádzala také dôvody, ktoré by boli v jej prospech, ale dokonca v konaní uviedla také skutočnosti, ktorými usvedčila sama seba a to tým, že pred prvostupňovým súdom vypovedala, že mala vedomosť o dlhu dlžníka voči žalobkyni. Jasne prehlásila, že vedela aj o tom, že darovaná nehnuteľnosť je jediným relevantným majetkom jej druha, z ktorého by on mohol pohľadávku žalobkyne, teda veriteľa uspokojiť. Žalovaná teda pred uzavretím darovacej zmluvy dňa 01.02.2011, tzn. dva a pol mesiaca po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyslovení neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM nielenže nevyvinula zákonom požadovanú náležitú starostlivosť, ale práve naopak, v zhode s dlžníkom sa úmyselne spolupodieľala na ukrátení žalobkyne ako veriteľa dlžníka na jej právach a oprávnených záujmoch. Dlžník svoj dlh voči žalobkyni dodnes nesplatil, ani len z časti. Z uvedeného potom jasne vyplýva, že tak dlžník (žalovaný 2) ako ani žalovaná 1 nemali v čase právneho úkonu darovania nehnuteľnosti žiadny zámer, splniť dlh dlžníka voči žalobkyni, ale naopak ich skutočným spoločným zámerom bolo ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa dlžníka tým, že dlžníkovi predmetným právnym úkonom darovania odňali dlžníkovi jediný relevantný majetok postačujúci na uspokojenie oprávneného nároku žalobkyni. Žalobkyňa má eminentný právny záujem na čo najskoršom právoplatnom ukončení veci, ktorý odôvodňuje tým, že sa proti nej vedie exekučné konanie na vymoženie pohľadávky kupujúcich, tzn. osôb, ktorým predala predmetnú nehnuteľnosť, ktorí ju po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda o vyslovení neplatnosti dohody BSM zažalovali o vrátenie kúpnej ceny nehnuteľnosti. Predmetné konanie sa vedie pod sp. zn. , v ktorom bol už vydaný rozsudok dňa 14.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.01.2012. Keďže žalobkyňa nebola schopná predmetnú kúpnu cenu im vrátiť, je proti nej vydaný Exekučný príkaz zo dňa 10.05.2012. Naviac každým dňom narastajú úroky z omeškania ako aj trovy exekúcie. V prípade, že by sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, s týmito kupujúcimi by dokázali nájsť vhodné riešenie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a to za jeden úkon právnej služby písomné podanie na odvolací súd zo dňa 23.01.2013 v hodnote 58,69 Eur, režijný paušál 7,81 Eur + DPH.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 1 nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.11.2011 podala na súd odporovaciu žalobu a navrhla, aby súd určil, že právny úkon, ktorým je darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom ako darcom W. I. (žalovaným 2) a žalovanou 1 ako obdarovanou, predmetom ktorej je darovanie 1/2-iny nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci L. L., kat. úz. K. L., pozemok parcela č. 121/18 o výmere 600 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele č. 121/18 zapísané na LV č. XXX Správou katastra Dunajská Streda, je voči žalobkyni právne neúčinné. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobkyňa a dlžník, tzn. žalovaný 2 boli manželmi, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. -33 zo dňa 05.05.2005. Po rozvode manželstva bývalí manželia ostali bývať v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v H. L., s.č. XXX. Po rozvode manželstva si bývalí manželia, na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 18.08.2005 č. 036/3005/05HU zobrali z O. R. E. hypotekárny úver vo výške 1.000.000,- Sk na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti a splatenie iného úveru, kde dlžníkom 1 bol žalovaný 2 a dlžníkom v 2. rade bola žalobkyňa. Dňa 26.09.2007 potom žalobkyňa a žalovaný 2 ako bývalí manželia podpísali Dohodu o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorej rodinný dom v H. L., s.č. XXX k priľahlým pozemkom pripadol žalobkyni, ktorá však oproti tomu prevzala na seba záväzok na zaplatenie celého úveru. Žalobkyňa už ako výlučná vlastníčka bývalej spoločnej nehnuteľnosti potom uzavrela dňa

08.11.2007 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne 27.11.2007 aj riadnu kúpnu zmluvu. K zápisu a vkladu vlastníckych práv kupujúcich na LV č. XXX došlo právoplatne dňa 19.12.2007. Kupujúcimi boli E. Y., ktorá nadobudla 1/2 k nehnuteľnosti a G. E., ktorý nadobudol tiež 1/2 k nehnuteľnosti. Žalovaný 2 návrhom zo dňa 15.08.2008 napadol Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorému návrhu súd v konaní pod sp. zn. vyhovel a rozsudkom zo dňa 26.05.2009 predmetnú dohodu vyhlásil za neplatnú. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 28.09.2010 pod sp. zn. -277 predmetný rozsudok potvrdil, čím rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.11.2010. Žalobkyňa si z obdržanej kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti zabezpečila pre seba a pre svoje maloleté deti v obci H. nové bývanie. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa navrátilo vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu žalovanému 2 a jej, žalobkyni vznikla povinnosť vrátenia kúpnej ceny kupujúcim vo výške 2.700.000,- Sk. Nakoľko túto povinnosť nie je schopná zvládnuť dohodla sa s bývalými kupujúcimi o opätovnom prevode na nich s čím zo začiatku žalovaný 2 aj súhlasil, ale na prekvapenie svoj spoluvlastnícky podiel nepredvídane previedol darovacou zmluvou na svoju družku, ktorá je žalovanou 1. Žalobkyňa na Okresnom súde Dunajská Streda si uplatnila proti žalovanému 2 zaplatenie sumy 19.116,33 Eur s príslušenstvom, ktorému súd návrhu vyhovel platobným rozkazom pod sp. zn. -29, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.05.2011. Nakoľko žalovaný 2 svoju povinnosť plynúcu z tohto právoplatného rozhodnutia nesplnil, vedie sa proti nemu exekučné konania, pričom aj v tomto konaní aj prostredníctvom Správy katastra Dunajská Streda bolo zistené, že žalovaný 2 žiadny iný majetok, ktorým by bolo možné dlh voči žalobkyni uspokojiť nemá. Žalovaný 2 v čase existencie jeho značne vysokého záväzku voči žalobkyni, darovacou zmluvou právoplatne previedol na svoju družku v zrýchlenom konaní 03.02.2011, tzn. v deň zápisu jeho vlastníckeho práva, v podstate svoj jediný majetok, z ktorého by dlžník mohol svoj záväzok voči žalobkyni uspokojiť na svoju družku, tzn. žalovanú 1 v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne a tak ju ukrátiť na jej právach. Z tohto dôvodu potom navrhol, aby súd určil, že predmetná darovacia zmluva je voči žalobkyni neúčinná.

Predmetom odvolacieho konania sa stala len odvolaním žalovanej 1 napadnutá vyhovujúca časť napadnutého rozsudku.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle ust. sa potom odvolací súd v časti rozhodnutia o určenie neúčinnosti i právneho úkonu obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a dodáva na doplnenie toto.

Účelom ust. a nasl. o odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe - veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR ) a teda o to skôr i pohľadávka, ktorej svedčí už vykonateľný exekučný titul, ako je tomu i v danom prípade.

Ďalšou zákonnou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu je, aby k nemu došlo v posledných troch rokoch ( ). To znamená, že nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu. Ide pritom o lehotu prekluzívnu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pri posudzovaní odporovateľnosti právnych úkonov podľa cit. veta prvá je podmienkou, aby úmysel ukrátiť veriteľa musel byť druhej strane známy, pričom žalobca musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno) úmysel dlžníka a tiež, že druhá strana - žalovaný o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, prípadne o ňom nevedela len v dôsledku svojej nedbanlivosti. Vedomosť druhej strany pritom musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu.

Podľa druhej časti citovaného ustanovenia ak ide o právny úkon, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami alebo v prospech týchto osôb, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o úmysle sa predpokladajú, pričom druhá strana má možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielen nepoznala, ale že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. I táto nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu.

Ani pojmy druh a družka aký vzťah je medzi žalovaným 2 a žalovanou 1, ktorí boli účastníkmi darovacej zmluvy nepozná. Faktické spolužitie sa skrýva za pojmy ako je domácnosť, osoba blízka a osoba spolužijúca. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Osobou blízkou je príbuzný v rade priamom, tzn. súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Súd prvého stupňa potom správne vyhodnotil vzťah žalovaných 1 a 2, že ide o vzťah obdobný vzťahu rodinnému a teda v osobe žalovanej 1 ide o osobu blízku k osobe, ktorá by jej prospech vykonala predmetný odporovateľný právny úkon darovania.

V danom prípade bolo tiež nesporným, že predmetná darovacia zmluva bola s poukazom na cit. ust. uzavretá medzi dlžníkom a jemu osobou blízkou, keďže ide osoby spolužijúce v druhovskom pomere. Cit. ust. pritom úmysel ukrátiť veriteľa pri týchto právnych úkonoch predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna domnienka slúži uľahčeniu právnej pozície veriteľa. Uvedené však neplatí ak druhá strana, teda osoba blízka dlžníkovi, úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Na osobe dlžníkovi blízkej, v danom prípade na odporkyni 1, je dôkazné bremeno preukázať, že úmysel odporcu 2 ukrátiť navrhovateľku nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel odporcu 2 nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto (ne)vedomosť o úmysle dlžníka musela pritom existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Žalovaná 1 by sa teda mohla ubrániť odporovacej žalobe len ak by preukázala, že o druhovom úmysle ukrátiť predmetnou darovacou zmluvou žalobkyňu nevedela a ani nemohla vedieť a to napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“, aby poznala tento úmysel odporcu 2 a išlo pritom o „náležitú starostlivosť“.

Odvolací súd zhodne dospel k záveru, že žalovaná 1 v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno a právnu domnienku, že úmysel žalovaného 2 ukrátiť žalobkyňu predmetným právnym úkonom, v zmysle posledná veta , poznala, resp. pri náležitej starostlivosti musela poznať, nevyvrátila. Nielenže neposkytla v tomto smere žiaden dôkaz, naopak sama potvrdila, že takýmto spôsobom mienili zabezpečiť ich spoločného syna, ale nakoľko darovanie jemu, bolo problémové pre jeho maloletosť, snažili sa zachrániť dom od žalobkyni darovaním jej. Preto s poukazom na vyššie uvedené, ak prvostupňový súd vo vzťahu k žalovanej 2 určil, že predmetná darovacia zmluva je voči žalobkyni právne neúčinná, rozhodol vecne správne.

Žalovaná 1 vo svojom odvolaní len zopakovala dôvody, ktoré ich so žalovaným 2 viedli k rozhodnutiu uzavrieť darovaciu zmluvu, ktoré dôvody však nemajú vplyv na spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa. S poukazom na vyššie uvedené, ak prvostupňový súd rozhodol vo vzťahu k žalovanej 1, že predmetná

darovacia zmluva je voči žalobkyni právne neúčinná, rozhodol vecne správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v závislom výroku o náhrade trov konania odvolaním výslovne napadnutý nebol, preto s poukazom na , nepodlieha prieskumu odvolacieho súdu.

Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 potvrdil s tým, že pre formulačné nedostatky a nepresnosti bolo treba znenie napadnutého výroku upresniť, aby bolo v súlade so zákonom, tzn. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

V konaní úspešnej žalobkyni vzniklo podľa i v odvolacom konaní i v spojení s ust. , právo na náhradu trov konania. Trovy žalobkyne, predstavujú trovy právneho zastúpenie za l úkon právnej pomoci, tarifná odmena v zmysle Vyhl. MS SR č. činí za úkon v roku 2013 58,69 Eur + režijný paušál 7,81 Eur v zmysle cit. vyhl. a nakoľko právny zástupca žalobkyne platcom DPH, k odmene prislúcha 20% DPH v zmysle Vyhlášky, t.j. spolu 79, Eur.

Odvolací súd potom žalovanej 1 uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni vo výške 79,80 Eur, k rukám jej právneho zástupcu ( ), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.