Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/42/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa U. zastúpená JUDr. Štefanom Halinárom, advokátom so sídlom Moldavská 4, Michalovce, proti odporcovi U. zastúpený JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom kpt.Nálepku 8, Michalovce, v konaní o zaplatenie sumy 6.489,19 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh zamieta.

II. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.756,34 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka v tomto konaní uplatnila dňa 16.11.2011, proti odporcovi, právo na zaplatenie sumy 6489,19 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že odporca ju požiadal, aby bola ručiteľkou ohľadne hypotekárneho úveru, o ktorý chcel požiadať VÚB banku a zároveň jej navrhol, že keď mu bude úver poskytnutý, tak si ho medzi sebou rozdelia. Keďže súhlasila s jeho návrhom, uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej jej mal odporca z poskytnutých peňazí z úveru previesť na jej účet určitú sumu. Dohodli sa tiež na tom, že ona bude uvedenú sumu odporcovi splácať, teda bude posielať odporcovi na jeho účet mesačné splátky, ktoré on následne bude platiť banke, už aj s jeho mesačnou splátkou zodpovedajúcou tej časti úveru, ktorú si ponechá odporca na svojom účte. Odporca podľa tejto ústnej dohody, uzavrel dňa 14.5.2007 s VÚB bankou, zmluvu o hypotekárnom úvere. Na jej základe mu bol poskytnutý úver vo výške 14.294,00 EUR a navrhovateľka uzavrela spolu s vtedajším manželom zmluvu o zriadení záložného práva k tomuto úveru a ňou založili ako záložcovia pre VÚB banku trojizbový byt na ulici Sibírskej 4 v Michalovciach, ktorý v tom čase mali v BSM. Podľa ústnej dohody s odporcom navrhovateľke na jej účet bola zaslaná pomerná časť z tohto úveru, a to vo výške 9.485,60 EUR a zvyšnú časť z úveru si ponechal odporca. V návrhu poukázala navrhovateľka na to, že časť úveru, ktorá jej bola zaslaná na účet a potom pravidelne splácala odporcovi na účet, v mesačných splátkach po 2.750,- Sk. Tvrdila, že nevedela, v akej výške bol odporcovi poskytnutý úver, lebo odporca jej to odmietol povedať. Uviedla, že v r. 2009 bola nútená založený byt predať kvôli rodinným problémom, čo odporcovi oznámila a v tom čase už mala splatenú svoju časť úveru v sume 1.734,82 EUR, čiže 19 splátok, z toho 3 zaplatila odporcovi v hotovosti. Odporca súhlasil s predčasným skončením úveru k čomu došlo dňa 19.2.2009, z peňazí, ktoré mala navrhovateľka z predaja predmetného bytu. Zaplatila celú zostávajúcu časť úveru 13.960,76 EUR a poplatok za predčasné splatenie 558,43 EUR, čiže spolu 14.522,00 EUR. Tvrdila v návrhu, že takto za odporcu zaplatila spolu 6.489,19 EUR, pozostávajúcu zo sumy 4.808,40 EUR, ktorú si odporca ponechal z poskytnutého úveru, ďalej zo sumy 1.401,58 EUR, ktorú ona splácala v mesačných splátkach za svoju časť úveru až do predčasného splatenia ( už po odpočítaní sumy 333,24 EUR, ktorú splatil za svoju časť úveru odporca) a zo sumy 279,21 EUR, čiže 1 zo sumy 558,42 EUR- poplatku za predčasné splatenie. Keďže jej uvedenú sumu odporca doposiaľ nevrátil, požiadala aj o úroky z omeškania.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva základ ani výšku nároku navrhovateľky. Odôvodnil to tým, že navrhovateľka potrebovala peniaze a požiadala ho, aby na svoje meno požiadal o úver z banky, lebo ona by úver z banky nedostala, keďže pracovala v tom čase v zahraničí, nemohla preukázať svoj príjem a jej vtedajší manžel bol nezamestnaný. Ústne sa dohodli, že on uzavrie v banke zmluvu o úvere, a keď mu banka zašle peniaze na jeho účet, on zašle navrhovateľke na jej účet sumu, ktorú potrebovala, s tým, že túto sumu mu bude ona splácať v mesačných splátkach. Podľa ústnej dohody preto uzavrel s VÚB bankou zmluvu o hypotekárnom úvere a podľa dohody s navrhovateľkou jej zaslal na účet dohodnutú sumu peňazí a potom už každý z nich splácal svoju časť. V priebehu splácania úveru však došlo k rozvratu manželstva navrhovateľky, a keďže pri úvere bol založený byt, ktorý mala v BSM, požiadala ho, aby predčasne splatil zostávajúci úver. Ústne sa potom dohodli, že on požiada o predčasné splatenie úveru, a že navrhovateľka predá byt za takú sumu, aby z nej zaplatila celú zostávajúcu časť hypotekárneho úveru, teda aj tú časť, ktorú by inak bol povinný ďalej splácať odporca. Preto podľa odporcu nemôže byť nárok navrhovateľky opodstatnený, lebo aj keď za neho navrhovateľka zaplatila dňa 18.2.2009 celý zvyšok úveru, bolo to v zmysle ich ústnej dohody. Odporca v odpore vzniesol aj námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že už dňa 18.2.2009 vedela o výške svojho údajného nároku voči nemu, teda od 19.2.2009 si už mohla voči nemu uplatniť prvý krát na súde právo z bezdôvodného obohatenia a odvtedy jej plynula 2 ročná premlčacia lehota. Ku dňu podania návrhu na súd 16.11.2011 už bol preto nárok navrhovateľky premlčaný a z tohto dôvodu žiadal odporca návrh zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že niekedy v lete, asi v roku 2008, sa stretla s odporcom, a dohodla s ním, bez prítomnosti nejakých svedkov, že odporca v banke uzavrie zmluvu o hypotekárnom úvere, lebo ona v tom čase potrebovala peniaze na prerobenie bytového jadra. Odporca súhlasil, že úverovú zmluvu uzavrie na svoje meno, lebo ona takúto zmluvu v banke uzavrieť nemohla, keďže pracovala v Rakúsku, jej manžel bol nezamestnaný a preto by ani jednému z nich banka úver neposkytla. S odporcom sa zároveň ústne dohodli, že keď mu banka poskytne úver, on z neho prevedie na jej účet peňažné prostriedky, ktoré potrebovala, a že odporca si tiež ponechá nejakú sumu, pričom potom každý z nich bude splácať pomerne svoju časť. Tvrdila, že o výške úveru ju odporca neinformoval, iba na jej účet previedol podľa dohody sumu 285 000 Sk,- Sk, ktorú potom ona pravidelne splácala podľa dohody, teda prevádzala na účet odporcu mesačne splátky za seba, po 2.750,- Sk. Pri uzavretí úverovej zmluvy založila pre banku svoj byt, ktorý mala s vtedajším manželom, a keďže asi po dvoch rokoch musela byt z rodinných dôvodov predať, oznámila to odporcovi. Následne sa s odporcom stretla a ústne sa dohodli, že on požiada banku o predčasné splatenie úvere, ona byt predá a odporca predčasne splatí úver po predaji jej bytu. Bolo to kvôli tomu, aby byt nebol daný do dražby cez banku. Byt predala cez realitnú kanceláriu a z peňazí z predaja tohto bytu zaplatila začiatkom roka celý zostatok úveru, čím došlo k predčasnému splateniu úveru. Uviedla, že zaplatila aj tú časť úveru, ktorú by inak, podľa ústnej dohody, mal platiť odporca, a že vedela, že peniaze z predaja bytu sú tak použité aj na zaplatenie tejto odporcovej časti úveru. Poukázala na to, že peniaze za odporcu zaplatila s tým, že on jej ich vráti a poprela, že by s ním dohodla, že od neho nebude požadovať tú sumu, ktorú mal platiť banke odporca. Preto ho už vo februári 2009 požiadala, aby jej vrátil sumu, ktorá z jej peňazí bola banke zaplatená pri predčasnom splatení úveru a tvrdila, že až pri tomto predčasnom splatení sa dozvedela, v akej výške bol odporcovi poskytnutý úver, a akú časť z neho splatil odporca. Tvrdila tiež, že odporca neplatil banke tie peniaze, ktoré mu posielala na jeho účet, a neplatil banke ani splátky, ktoré podľa ich ústnej dohody mal splácať za seba.

Odporca vo výpovedi uviedol, že začiatkom roka 2007 ho navštívila navrhovateľka so žiadosťou, aby vybavil hypotekárny úver v banke, lebo potrebovala peniaze asi 300 000 Sk, ale s tým, aby o úver požiadal vo svojom mene, lebo ona nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru z banky, keďže mala dlhy a jej manžel bol nezamestnaný. Odporca uviedol, že navrhovateľka je jeho teta, chcel jej pomôcť a preto súhlasil, že vybaví úver na svoje meno. Vo výpovedi tvrdil, že niekedy v máji- v júni 2007 sa ústne dohodol s navrhovateľkou, za prítomnosti svojho brata, že po poskytnutí úveru si peniaze rozdelia, konkrétne, že 2/3 z poskytnutej sumy budú prevedené na účet navrhovateľky a 1/3 zostane na účte odporcu. Zároveň sa dohodli, že každý z nich bude splácať svoju časť a dohodli aj presné splátky, pričom splátka odporcu bola asi 1200 EUR, ale presnú výšku uviesť vo výpovedi nevedel, vzhľadom na odstup času. Úver bolo potrebné splácať 20 rokov, o čom navrhovateľka podľa tvrdenia odporcu vedela, pretože jej ukázal

úverovú zmluvu, vedela preto aj v akej výške bol úver poskytnutý, aj to, akú časť z neho si ponechal odporca. Pri zabezpečení úveru bol založený byt navrhovateľky, ktorý mala so svojim manželom, ale niekedy v roku 2009 sa navrhovateľka rozvádzala a odporcovi oznámila, že z tohto dôvodu potrebuje založený byt predať. Odporca tvrdil, že z tohto dôvodu sa s navrhovateľkou stretol, opäť za prítomnosti brata Tomáša Kandráča a ústne sa s ňou dohodol, že ona byt predá za cenu, ktorú zvýši o 150.000,- Sk, a že z peňazí z predaja bytu potom bude zaplatený zostávajúci nesplatený úver voči banke, teda aj tá časť, ktorú by inak ďalších 18 rokov, podľa ich ústnej dohody o rozdelení úveru, splácal odporca. Odporca poukázal na to, že práve kvôli navrhovateľke malo dôjsť k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru, preto sa dohodli, že z predaja jej bytu bude predčasne splatený celý úver, a že navrhovateľka už nebude žiadať od odporcu peniaze za to, že zaplatí aj jeho časť. Uviedol, že bez takejto dohody s navrhovateľkou by s predčasným splatením úveru nesúhlasil, keďže predčasným splatením úveru- pre dôvody na strane navrhovateľky- sa práve on dostal do nevýhodnej situácie, nakoľko úver, ktorý zobral z banky na žiadosť navrhovateľky, by inak splácal ešte niekoľko rokov, v primeraných mesačných splátkach, bez sankcií banky. Odporca namietal aj výšku uplatneného nároku a poukázal na to, že do tohto nároku zahrnula navrhovateľka aj sumu 1.401,58 EUR, ktorú splatila v 19 splátkach po 2.750,- Sk za svoju časť z úveru, a ktorú aj podľa ústnej dohody o rozdelení úveru bola povinná zaplatiť, pričom v tomto konaní ju žiada od neho. Odporca tvrdil, že on splácal pravidelne a v dohodnutej výške všetky mesačné splátky pre VÚB až do predčasného splatenia úveru.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2013, k výpovedi odporcu uviedla, že odporca jej nikdy neukázal úverovú zmluvu, nevedela o výške úveru až do predčasného splatenia, a nevedela ani to, akú časť z úveru si ponechal odporca. Uviedla, že pri ústnej dohode o rozdelení úveru bola prítomná iba ona a odporca, a že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že tam bol prítomný aj jeho brat. Za nepravdivé označila tvrdenie odporcu, že s ním uzavrela ústnu dohodu v dome jej matky, za prítomnosti brata odporcu, podľa ktorej mala predať svoj byt, založený pri úvere, za cenu vyššiu o 150.000,- Sk, ako bola určená pri založení banke, a ktorú mala použiť pri predčasnom splatení úveru a zaplatiť za odporcu tú časť, ktorú by ďalej musel splácať odporca- podľa ich dohody o rozdelení úveru. Uviedla, že takúto dohodu s odporcom nikdy neuzavrela, a že odporca nemohol ovplyvniť žiadnym spôsobom predaj jej bytu, ktorý bol založený pre banku, teda ani jeho predajnú cenu, nakoľko predaj bytu zabezpečovala pre ňu realitná kancelária, ktorá riešila všetky záležitosti s bankou.

Svedok Z. brat odporcu, vo výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2007, v jarnom období, sa on a jeho brat stretli s navrhovateľkou niekde v meste v Michalovciach, a bol osobne prítomný, keď sa ústne odporca a navrhovateľka dohodli, že odporca na svoje meno zoberie úver z banky, a po jeho poskytnutí si rozdelia navrhovateľka a odporca peniaze z úveru. Vypovedal, že po 2 rokoch sa u jeho babky, teda matky navrhovateľky, stretla celá rodina, bola tam prítomná aj navrhovateľka. Vtedy na žiadosť odporcu bol opäť osobne prítomný pri ústnej dohode medzi odporcom a navrhovateľkou, a dohodou sa riešilo predčasné splatenie úveru, pretože navrhovateľka potrebovala predať založený byt kvôli rozvodu. Svedok uviedol, že odporca a navrhovateľka sa dohodli, aby pri predaji bytu navrhovateľka zvýšila jeho cenu asi o 150.000,- Sk, a že potom z tejto navýšenej predajnej ceny navrhovateľka splatí zostatok úveru s tým, že nebude žiadať od odporcu peniaze za jeho časť, ktorú z úveru dostal. Svedok sa vyjadril, že napriek tejto dohode, asi o 2 mesiace, navrhovateľka požiadala odporcu o peniaze, ktoré za neho poskytla pri predčasnom splatení úveru.

Navrhovateľka sa vyjadrila k výpovedi svedka a tvrdila, že nevypovedal pravdivo, lebo pri uzavretí ústnej dohody o rozdelení úveru bola prítomná iba ona a odporca a s odporcom neuzavrela žiadnu dohodu, podľa ktorej mala z peňazí z predaja založeného bytu zaplatiť pri predčasnom splatení úveru, celú nesplatenú časť úveru, teda aj tú časť, ktorú podľa dohody o rozdelení úveru mal zaplatiť odporca.

Zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 14.5.2007 vyplýva, že ju uzavreli- ako veriteľ- VÚB banka a.s., a ako dlžník - U. V Zmluve sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 14.294,00 EUR, s dobou splácania 20 rokov, v mesačných splátkach po 129,00 EUR. Zároveň bolo dohodnuté zabezpečenie úveru, a to zriadením záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 7001, k. ú. Michalovce, ), byt č. 9, na 4.poschodí, F. bytovom dome súp. č. XXX v Michalovciach, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na parcele č. 682/2, a 682/6, na ktorých je byt postavený, vo vlastníctve v podiele 1/1-U..V článku 6 Zmluvy je dohodnutá výška istiny úveru 14.294,00 EUR a celková výška úrokov a poplatkov 16.548,40 EUR, teda budúca hodnota úveru a celkové náklady dlžníka z úveru sú vyčíslené v sume 30.842,40 EUR.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zo dňa 14.5.2007, bolo zistené, že ju uzavreli- ako záložný veriteľ - VÚB a.s., a ako záložcovia- Y. za ktorú zmluvu uzavrel na základe splnomocnenia zo dňa 26.4.2007- splnomocnený U.. Predmetom zálohu sa stala nehnuteľnosť na LV č. 7001, k. ú. Michalovce, byt č. 9, na 4.poschodí, F., v bytovom dome súp. č. XXX v Michalovciach, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na parcele č. 682/2, a 682/6, na ktorých je byt postavený, vo vlastníctve navrhovateľky a jej manžela Y. v podiele 1/1. V článku 2 tejto záložnej zmluvy je uvedené, že záložný veriteľ dňa 14.5.2007 uzavrel s U., ako dlžníkom, Zmluvu o poskytnutí euroflexihypotéky, vo výške 14.294,00 EUR a v článku 9 zmluvy je uvedené, že záložné právo zriadené touto zmluvou zanikne, okrem iného, aj splatením zabezpečenej pohľadávky, vrátane príslušenstva. V článku 9 je v bode 6 uvedené, že zmluva je vypracovaná v 7 vyhotoveniach a 5 vyhotovení dostanú záložcovia. Na záložnej zmluve sú podpisy záložného veriteľa, taktiež splnomocnenca U. za U. a je tu aj podpis Y.. Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý je zo dňa 14.5.2007, vyplýva, že založená nehnuteľnosť bola ohodnotená v sume 960.000,- Sk, a že záložné právo zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa vo výške 14.294,00 EUR- z úverovej zmluvy zo dňa 14.5.2007. Návrh na vklad podpísali, ako záložcovia Y. a splnomocnenec za U. Z predložených výpisov z účtu, ktorý je vedený na meno navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni, bolo zistené, že z neho na účet odporcu U. boli zasielané pravidelne mesačne sumy po 2.750,- Sk, spolu 16 platieb. Z výpisu z účtu navrhovateľky tiež vyplýva, že z účtu odporcu jej bola dňa 13.6.2007 prevedená suma 285.765,- Sk.

V stanovisku VÚB banky, zo dňa 28.1.2009, je uvedené, že na základe žiadosti odporcu o predčasné splatenie úveru, mu banka toto splatenie umožní, a že odporca je preto povinný banke zaplatiť nesplatenú časť pohľadávky úveru, čo je 13.960,76 EUR a poplatok za predčasné splatenie, čo je 558,43 EUR, spolu 14.522,19 EUR. Následne, ak bude celá pohľadávka vyplatená, banka požiada o výmaz záložného práva zriadeného k príslušnej nehnuteľnosti.

VÚB banka v potvrdení o zostatku dlhu, zo dňa 19.2.2009, oznámila odporcovi, že došlo k predčasnému splateniu úveru, a že banka má voči odporcovi pohľadávku z predmetného úveru zo dňa 14.5.2007, vo výške 0,00 EUR ku dňu 19.2.2009. Z oznámenia VÚB banky zo dňa 25.2.2009 pre Správu katastra Michalovce vyplýva, že banka dala súhlas k výmazu záložného práva zriadeného k úveru zo dňa 14.5.2007.

VÚB banka oznámila súdu dňa 18.12.2013, že predmetný úver zo dňa 14.5.2007 bol splácaný v pravidelných mesačných splátkach po 129,00 EUR, od 25.7.2007, od 25.7.2008 po 134,00 EUR, a k 18.2.2009 došlo k splateniu celého úveru, konkrétne boka uhradená suma 13.960,76 EUR.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V tomto konaní mal súd za preukázané, že odporca a navrhovateľka uzavreli v máji 2007 ústnu dohodu, podľa ktorej odporca požiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru vo VÚB banke a dňa 14.5.2007 mu bol bankou poskytnutý- ako dlžníkovi, úver vo výške 14.294,00 EUR, s dobou splácania 20 rokov, v mesačných splátkach po 129,00 EUR. Bolo tiež preukázané, že o úver požiadal odporca z dôvodu, že navrhovateľka potrebovala vyššiu sumu peňazí a sama o úver v banke nemohla požiadať, lebo ani ona, ani jej manžel, nespĺňali podmienky na poskytnutie úveru. Navrhovateľka a odporca sa dohodli zároveň aj na tom, že 2/3 z poskytnutých peňazí prevedie odporca na účet navrhovateľky, čo je preukázané z výpisu z účtu navrhovateľky, na ktorý jej odporca previedol dňa 13.6.2007 sumu 9485,66 EUR ( 285.765,- Sk), pričom odporcovi ostala suma 4808,34 EUR. Nebolo sporné ani to, že podľa dohody mal každý z nich splácať mesačne alikvotnú splátku, zodpovedajúcu tej časti z poskytnutého úveru, ktorú si každý z nich ponechal. Navrhovateľka, ktorá bola v právnom vzťahu s odporcom v zmysle ich ústnej dohody, keďže nebola dlžníčkou voči banke, platila splátky za svoju časť z úveru, na účet odporcu, po 2750 Sk mesačne a zaplatila spolu 16 splátok, 3 splátky v hotovosti, čiže celkom 19 splátok v sume 1.734,82 EUR. Bolo tiež preukázané z výpisu z účtu predmetného úveru, ako aj z oznámenia VÚB banky, že odporca banke platil dohodnuté mesačné splátky podľa Zmluvy o úvere po 129 EUR ( neskôr po 134 EUR) až do 18.2. 2009, kedy bola zaplatená celá, dovtedy nesplatená časť pohľadávky úveru, v sume 13.960,76 EUR a bol zaplatený poplatok za predčasné splatenie úveru v sume 558,43 EUR, čiže spolu 14.522,19 EUR. Táto suma bola banke poukázaná z účtu odporcu, a to na základe stanoviska banky z 28.1.2009, ktoré banka odporcovi adresovala na základe jeho žiadosti o predčasné splatenie úveru. Nebolo sporné, že navrhovateľka a jej vtedajší manžel založili pre banku, na zabezpečenie predmetného úveru, svoj byt, ktorý v tom čase mali v BSM, a to Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 14.5.2007. Z výpovedí účastníkov bolo ďalej preukázané, že navrhovateľka v r. 2009 musela byt predať kvôli rozvodu a preto požiadala odporcu, aby predčasne splatil predmetný úver, čo odporca preukázateľne urobil a ku dňu 18.2.2009 si voči banke splnil svoju povinnosť dlžníka a predčasne splatil zostávajúcu nesplatenú časť úveru 13.960,76 EUR aj poplatok 558,43 EUR s tým spojený. Zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že na zaplatenie celej sumy 14.522,19 EUR boli použité peňažné prostriedky navrhovateľky, ktorá ich získala predajom založeného bytu, a to cez realitnú kanceláriu, ktorá uvedenú sumu zaslala na účet odporcu ako dlžníka, aby ju použil na splatenie predmetného úveru, a to aj tej časti úveru, ktorú podľa ich ústnej dohody z r. 2007, dostal odporca, a ktorú by, nebyť predčasného splatenia úveru z dôvodov na strane navrhovateľky, splácal ešte ďalších 18 rokov v dohodnutých splátkach. Navrhovateľka nepopierala, že si bola vedomá, že z jej peňazí je platená aj tá časť úveru, ktorú by inak odporca splácal, tvrdila však, že ju neposkytla bezodplatne, ale s tým, že jej odporca vráti túto sumu, ktorá bola zaplatená aj ohľadne jeho časti úveru. Odporca, naopak, tvrdil, že s predčasným splatením úveru, o ktoré ho požiadala navrhovateľka, súhlasil len s podmienkou, že peniaze, získane z predaja založeného bytu, budú použité aj na zaplatenie jeho časti úveru, a to bez toho, aby ich odporkyni bol povinný vrátiť, pričom uzavretie takejto ústnej dohody medzi účastníkmi potvrdil aj v konaní vypočutý svedok Z.. Navrhovateľka trvala na tom, že jej nárok voči odporcovi existuje, lebo mu dala svoje peniaze na úhradu jeho časti úveru, bez akejkoľvek dohody, ktorú mala podľa tvrdenia odporcu s ním uzavrieť- kvôli predčasnému splateniu úveru. Svoj nárok odvodila výlučne z ústnej dohody o rozdelení úveru, ktorú s odporcom uzavrela v máji 2007. Keďže odporca vzniesol voči nároku navrhovateľky v sume 6489,19 EUR námietku premlčania, súd prioritne posudzoval premlčanie uplatneného nároku, nakoľko iba v prípade, že námietka nie je dôvodná, môže súd aj meritórne posudzovať uplatnený nárok ( rozs. NS SR sp. zn. 1 M Obdo 1/ 2007). Súd vzhľadom na preukázaný skutkový stav, na právny vzťah založený účastníkmi konania tzv. ústnou dohodou o rozdelení úveru z mája 2007, aplikoval ustanovenia a 658 , teda ustanovenia o zmluve o pôžičke. Odporca totiž na základe uvedenej dohody požičal navrhovateľke svoje peňažné prostriedky v sume 9485,66 EUR, ktoré získal z predmetného úveru z VÚB banky, a táto mu bola povinná vrátiť tieto peniaze v dohodnutých mesačných splátkach po 2750 Sk, počas doby trvania úverového vzťahu, čiže 20 rokov. Odporcovi pritom z úveru ostala k dispozícii suma 4808,34 EUR. Nebolo sporné, že navrhovateľka dala odporcovi svoje peniaze v sume 14.522,19 EUR, z ktorých odporca predmetný úver banke predčasne splatil k 18. 2. 2009. V tomto konaní pritom žiadala navrhovateľka od odporcu zapl. sumy 6489,19 EUR, z toho sumu 4808,40 EUR z dôvodu, že ju odporcovi dala bez právneho dôvodu na splatenie jeho zostávajúcej časti úveru, ktorú by bol odporca povinný splácať podľa dohody o rozdelení úveru, ak by nebol úver predčasne splatený, ďalej sumu 279,21 EUR z dôvodu, že ju zaplatila za odporcu bez právneho dôvodu, ako jeho polovičný podiel na poplatku za predčasného splatenia úveru (poplatok pre banku bol 558, 43 EUR) a napokon sumu

1401, 58 EUR, ktorú za odporcu zaplatila pri predčasnom splatení úveru bez právneho dôvodu, lebo ju už raz odporcovi zaplatila, ako 19 splátok za svoju časť z úveru, spolu 1.734,82 EUR (od ktorej odpočítala 333,24 EUR, ktorú podľa jej zistení banke zaplatil odporca za svoju časť z úveru). Bolo preukázané, že navrhovateľka ku dňu 18.2.2009 mala vedomosť (cez realitnú kanceláriu, ktorá predávala založený byt v prospech navrhovateľky) o zaplatení sumy 14 522,19 EUR odporcovi na účel splatenia predmetného úveru, teda vedomosť o tom, že jej peniaze sú použité aj na zaplatenie tej časti úveru, ktorú bol povinný zaplatiť odporca podľa ich ústnej dohody o rozdelení úveru ku dňu predčasného splatenia, vrátane sankcií spojených s týmto predčasným splatením. Navrhovateľka teda preukázateľne plnila odporcovi uvedenú sumu bez právneho dôvodu a v zmysle vyššie cit. , bol odporca povinný uvedenú sumu navrhovateľke vydať, ako bezdôvodné obohatenie. Keďže navrhovateľka si nárok na vydanie tejto sumy uplatnila na súde po prvýkrát dňa 16.11.2011 a dvojročná premlčacia lehota jej v zmysle cit. , plynula od 19.2.2009 ( o plnení pre odporcu bez právneho dôvodu vedela už dňa 18.2.2009) a uplynula dňom 19.2.2011, súd hodnotil námietku premlčania vznesenú odporcom ako opodstatnenú a z tohto dôvodu nárok navrhovateľky zamietol kvôli jeho premlčaniu- podľa vyššie cit. .

V závere súd poukazuje na to, že pokiaľ aj navrhovateľka tvrdila, že nemala možnosť vidieť predmetnú úverovú zmluvu, a že preto nevedela o tom, v akej výške bol odporcovi úver poskytnutý a či odporca splácal banke úver za svoju časť, ktorú si z úveru ponechal, a či splácal banke tie peniaze, ktoré mu zasielala ona za svoju časť z úveru, nemá táto skutočnosť vplyv na plynutie premlčacej lehoty, ani na záväzky, ktoré obom účastníkom vyplývali z ich ústnej dohody o rozdelení úveru z r. 2007, a ktoré sú popísané vyššie. Bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že navrhovateľka uzavrela v r. 2007 s bankou záložnú zmluvu ohľadne zabezpečenia predmetného úveru, ako jeden zo záložcov, pričom v zmluve bola uvedená presná výška poskytnutého úveru, a ak navrhovateľka nemala k dispozícii túto záložnú zmluvu (ktorá však pri podpise bola záložcom vydaná, teda aj vtedajšiemu manželovi navrhovateľky) mohla o ňu požiadať banku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého súd úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spolu vo výške 2.756,34 EUR, z toho za zaplatený súdny poplatok z odporu 389,00 EUR a za právne zastúpenie advokátom v sume 2.367,34 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná za odmenu advokáta v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vychádzajúc z hodnoty 6.489,19 EUR, čo je tarifná odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 220,73 EUR. Odmena advokátovi patrí za tieto úkony právnych služieb: za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 14.2.2012, za odpor zo dňa 22.2.2012, za písomné vyjadrenie vo veci z 11.1.2013, účasť na pojednávaní dňa 20.9.2013, vyjadrenie vo veci z 8.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013, účasť na pojednávaní 8.1.2014, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 17.1.2014, a účasť na pojednávaní 12.2.2014. Za 2 úkony právnej služby patrí odmena po 147,15 EUR, v zmysle písm./a vyhl. č. , teda vo výške 2/3 hodnoty úkonu, a to za poradu s klientom dňa 4.11.2013 a dňa 16.1.2014. Režijný paušál k vyššie uvedeným úkonom bol priznaný spolu v sume 86,47 EUR, a to 2 x po 7,63 EUR, 5 x po 7,81 EUR, 4 x po 8,04 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( ) Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v až f/ : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.