Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A., I. P. XXX/X, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gajova 11, proti odporcovi P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A., P., J. T., o určenie výživného, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. -100 zo dňa 30.9.2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o určení vyživovacej povinnosti tak, že odporca je p o v i n n ý od 3.9.2012 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku (v rozsahu nad 100 eur do sumy 150 eur mesačne od 3.9.2012) návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 3.9.2012 do 30.12.2013 v sume 1.293,33 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 25 eur, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým bol návrh na určenie výživného zamietnutý v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 3.9.2012. Vychádzal z toho, že odporca hoci deklaroval mesačný príjem len 162,5 eur, pravidelné výdavky vyčíslil v celkovej sume 435,40 eur. Nadväzne okresný súd uzavrel, že odporca musí mať reálne vyšší príjem, než sám uvádza. Zároveň prihliadol na to, že odporca je zdravý, je vyučený vo vyhľadávanom odbore autoklampiar, v ktorom má aj prax (rovnako tak v stavebníctve), preto je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si prostriedky na výživu dcéry - navrhovateľky. Určené výživné je primerané aj s poukazom na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy mimo miesta bydliska. Okresný súd dodal, že úlohou sociálneho štipendia nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov.

Nakoľko navrhovateľka si výživné uplatňovala už od 25.5.2012, ale študentkou vysokej školy je až od 3.9.2012, okresný súd jej návrh vo zvyšnej časti - za obdobie od 25.5.2012 do 2.9.2012 - zamietol.

Vzhľadom na spätné určenie výživného vznikol odporcovi nedoplatok za obdobie od 3.9.2012 do 30.9.2013 v sume 1.800 eur, ktorý mu okresný súd povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v sume 100 eur. Zároveň navrhovateľke, ako v spore prevažne úspešnej účastníčke ( ), priznal náhradu trov konania v celkovej sume 871, eur, ktorú čiastku konkrétne odôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby, vrátane súvisiacich hotových výdavkov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie (s výnimkou zamietajúceho výroku) odporca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že výživné na navrhovateľku bude určené v sume 50 eur mesačne (so splátkami nedoplatku po 20 eur) alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že podľa vyjadrení samotnej navrhovateľky jej výdavky na štúdium činia cca 250 až 300 eur mesačne. Okresný súd pritom nesprávne nezohľadnil poskytovanie sociálneho štipendia v akademickom roku 2012/2013 vo výške 165 eur mesačne. Zároveň navrhovateľke bola v roku 2010 vyplatená poistka, ktorú jej sporili rodičia, v sume 1.400 eur. Pokiaľ túto sumu ľahkovážne minula (nedokázala zdokladovať jej použitie), nemôže uvedené ísť na úkor odporcu v konaní o určenie výživného. Pri porovnaní jeho príjmu a príjmu matky navrhovateľky je zrejmý nepomer v zaťažení každého z rodičov výživným. Zatiaľ čo z príjmu matky výživné tvorí 35%, z jeho príjmu ide až o rozsah 92%, čo v spojení so splácaním nedoplatku je pre neho absolútne likvidačné. Odporca nesúhlasil ani so spôsobom, akým okresný súd posúdil jeho možnosti a schopnosti sa zamestnať. Namietal aj rozsah priznanej náhrady trov konania protistrane. Za neúčelné považoval zastupovanie navrhovateľky advokátom z Bratislavy, čo neúmerne zvyšuje trovy právneho zastúpenia osobitne v súvislosti s náhradou cestovného a náhradou za stratu času. Taktiež mal za to, že vzhľadom na jeho hmotnú núdzu sú dané podmienky pre aplikáciu , čo sa nedotkne ani navrhovateľky, keďže jej zástupcom je advokát určený Centrom právnej pomoci.

Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňovala, že suma 250 až 300 eur mesačne predstavuje len výdavky spojené so štúdiom, v čom nie sú zahrnuté bežné potreby - ošatenie, strava, hygiena a pod. Mala za to, že nie je správne, aby sociálne štipendium alebo suma vyplatená jej v minulosti nahrádzali vyživovaciu povinnosť otca - odporcu. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti zo strany matky navrhovateľky, tak odvolateľ opomína jej bezprostrednú osobnú starostlivosť o navrhovateľku. Navrhovateľka spochybňovala odporcove tvrdenia o hľadaní si práce, keďže uvedené konkrétne nepreukázal; išlo len o jeho (ústne) vyjadrenia. Dodala, že otec si môže prácu hľadať i mimo miesta bydliska, eventuálne i v zahraničí, rovnako si môže zvýšiť kvalifikáciu napr. štúdiom cudzích jazykov.

Navrhovateľka nesúhlasila ani s námietkami odvolateľa ohľadne trov konania. Právo na právnu pomoc nie je totiž obmedzené tým, že by zvolený zástupca nemohol mať sídlo mimo obvod súdu, ktorý vec prejednáva. Zdôraznila, že jej právne zastúpenie nie je zastúpením určeným Centrom právnej pomoci, ale ide o štandardné (komerčné) zastúpenie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením (z toho titulu zostal nedotknutým rozsudok okresného súdu v nenapadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti) a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok zmenil podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

Okresný súd správne prihliadal na potencialitu príjmu odporcu, t.j. na jeho schopnosti a možnosti dosahovať vyšší, než ním deklarovaný, príjem 162,50 eur mesačne. V konkrétnostiach súdenej veci základom pre tento prístup boli práve tvrdenia samotného odporcu, ktorý výšku pravidelných výdavkov vymedzil sumou cca 435 eur. Porovnanie tvrdeného príjmu a dotknutej čiastky nevyhnutne vedie k záveru, že odporca reálne disponuje väčším rozsahom finančných prostriedkov, ako sú ním „priznané“ príjmy. Tento výrazný nepomer nie je pokrytý ani zohľadnením jednorazovej sumy poskytnutej odporcovi zo strany jeho otca (300 eur), či prostriedkami získanými odporcom za odpredaj jeho vecí (napr. 3 mobilné telefóny, každý po 40 eur).

V danom smere okresný súd náležite taktiež poukázal na odporcov dobrý zdravotný stav, získané pracovné zručnosti a kvalifikáciu v pomerne vyhľadávanom odbore, avšak čiastočne nedôsledne bližšie

nezadefinoval/nevymedzil potenciálny príjem otca. Nie je totiž prijateľný prístup, ktorého súčasťou je iba konštatovanie možnosti vyššieho, než deklarovaného, príjmu (t.j. potencialita príjmu) a následné určenie výšky výživného v podstate len na základe odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci navrhovateľky). Inými slovami, ani v prípade potenciality príjmu výživou povinnej osoby nie je možné určiť výživné bez zohľadnenia tohto potenciálneho príjmu.

Vzhľadom na konkrétnosti prejednávanej veci krajský súd považuje za akceptovateľný rozsah potenciálneho príjmu odporcu sumu v rozmedzí 600 až 650 eur mesačne. Nadväzne pri zohľadnení nutnosti uspokojovania základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, hygiena, regenerácia pracovnej sily) a skutočnosti, že odporca má vyživovaciu povinnosť i k sestre navrhovateľky (v sume 90 eur mesačne), z dotknutého potenciálneho príjmu nie je prípustné určiť vyššie výživné ako v sume 100 eur mesačne. Na základe uvedeného krajský súd v danom rozsahu zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o bežnom výživnom a vo zvyšnej časti (nad sumu 100 eur do sumy 150 eur od 3.9.2012) návrh navrhovateľky zamietol.

Krajský súd sa nestotožnil ani s hodnotením okresného súdu, podľa ktorého sociálne štipendium nie je významné pri určovaní výživného. Práve naopak, účelom predmetnej dávky je umožniť aj deťom/ študentom zo sociálne slabšieho prostredia študovať a aspoň čiastočne pokryť ich výdavky spojené so štúdiom. Takýto charakter sociálneho štipendia vyplýva aj z ustanovenia veta druhá o vysokých školách, podľa ktorého sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Prístup (minimálne) naznačovaný okresným súdom by vo svojich dôsledkoch znamenal, že výživou povinné osoby (spravidla rodičia) bez ohľadu na ich reálne majetkové pomery sú povinné zabezpečiť dieťaťu výdavky na štúdium a eventuálne sociálne štipendium je len akýmsi bonusom navyše. Takýto záver však rozhodne nie je akceptovateľný.

Vzhľadom na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom. Za obdobie od 3.9.2012 do 30.9.2013 ide o sumu 1.293,33 eur (pomerná čiastka za 28 dní mesiaca september 2012 - 93,33 eur + 12 mesiacov x 100 eur). Túto čiastku odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Jedna sa relatívne o nižšiu výšku splátky, a teda o dlhšie obdobie vyrovnania dlhu, prioritou je však aktuálne riadne plnenie bežného výživné, popri ktorom postupne odporca vyrovná aj vzniknutý dlh na zameškanom výživnom.

Prvá splátka zameškaného výživného bude splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že pokiaľ rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, bude prvá splátka zameškaného výživného splatná už v danom mesiaci. Ak odvolacie rozhodnutie bude právoplatné až v období od 16. dňa v mesiaci, prvá splátka nedoplatku výživného bude splatná až v mesiaci nasledujúcom.

Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej krajský súd v zmysle rozhodoval o náhrade trov celého (prvo- i druhostupňového) konania. Vzhľadom k (podstatnej) zmene rozhodnutia v jeho meritórnej časti došlo k zmene i v otázke úspešnosti sporových strán v konaní. V rozhodnom období - do rozhodovania odvolacieho súdu - sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala určenia výživného v celkovej sume cca 3.000 eur, jej návrhu bolo vyhovené v časti cca 1.700 eur, čo zodpovedá približne 56% úspechu a zároveň 44% neúspechu v spore. Dotknutý pomer úspechu a neúspechu oboch procesných strán je prípustné vyhodnotiť ako približne rovnaký, čo podmieňuje nepriznanie náhrady trov žiadnemu z účastníkov konania - čiastočne v spojení s

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.