Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-7-2014.pdf
PDF · 95.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
J. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H.. Š. XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B , a otca: Z.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - M. Č.. XXX, právne zastúpený AK JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Návrh otca Z.. H. K. zo dňa 23.01.2014 na zmenu úpravy práv a povinností
voči maloletému J. K., nar. XX.XX.XXXX, sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 13.01.2014, otec žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by syna J. K. zveril do jeho osobnej starostlivosti, a aby zároveň upravil aj stretávanie sa matky so synom. Otec návrh odôvodnil tým, že matka so synom vôbec nekomunikuje a zanedbáva jeho citovú výchovu. Na Vianoce minulého roku dostal J. od matky vrece uhlia, pričom jeho sestra Y. dostala viacero darčekov. Otec uviedol, že žije v obci X. - M. R. W. so svoju priateľkou a chce, aby syn prežil túto etapu života s ním. Dňa 24.01.2014 otec doručil súdu návrh vo veci samej a žiadal, aby súd syna zveril do jeho osobnej starostlivosti a podrobne navrhol aj stretávanie sa matky so synom. Súhlasil s tým, aby jeho dcéra maloletá Y. K., nar. XX.XX.XXXX ostala aj naďalej v osobnej starostlivosti matky. Otec tvrdil, že maloletému J. vybavil možnosť nástupu do ôsmeho ročníka M. Š.X. Q. D. T. W..
Matka sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 28.01.2014, v ktorom uviedla, že otec súdom určený rozsah úpravy styku so synom v plnom rozsahu nevyužíval. Po rozvode manželstva v roku 2010 sa otec s deťmi nestretával skoro vôbec. O deti sa otec začal zaujímať až od marca minulého roku. Odvtedy sa s deťmi, a to najmä s J., stretáva častejšie. Matka poukázala na to, že otec ju opustil v čase, keď mal maloletý J. desať rokov a maloletá Y. tri roky, a odišiel bývať do W. so svojou priateľkou. S deťmi sa v tom čase stretával nepravidelne. Uviedla, že o deti sa stará riadne a tvrdenie otca o zanedbaní starostlivosti sú účelové. V tejto súvislosti poukázala na pracovný posudok jej zamestnávateľa J.. J. J., praktickej lekárky pre deti, podľa ktorého má matka kladný vzťah k deťom, je asertívna a komunikačne zručná. Na pracovisku je priateľská.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov účastníkov, listinami založenými v spise, podstatnou časťou obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/51/2010 a 12P/55/2012.
Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/51/2010-36 zo dňa 14.04.2010 rozvedené. Ako dôvod rozvodu matka uviedla manželovu neveru. Rozsudkom o rozvode manželstva súd zveril maloleté deti, a to J. a Y. do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal platiť matke výživné po 200,- € na každé dieťa. Neskôr požiadal o zníženie výživného a o úpravu styku s deťmi.
Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/55/2012-82 zo dňa 22.6.2012 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a rozhodol o úprave stretávania sa s deťmi.
Matka v súčasnosti žije v dvojizbovom byte v J. spolu s dvomi maloletými deťmi, a pracuje ako zdravotná sestra u detského lekára. Mesačne zarába od 550,- € do 600,- €. Podľa kolízneho opatrovníka podmienky v domácnosti matky sú na primeranej úrovni.
Na základe anonymného listu, ktorý bol adresovaný na úrad kolízneho opatrovníka, podľa ktorého matka svojho syna J. týra, vykonal úrad bez ohlásenia ( hneď nasledujúci deň po doručení tohto listu ) sociálny prieskum v rodine matky. V byte sa nachádzala matka, jej priateľ a dve maloleté deti. Bolo zistené, že byt je riadne zariadený a udržiavaný v čistote. Žiadne zjavné nedostatky starostlivosti o deti zistené neboli. Úrad preveril úroveň starostlivosti o deti aj pohovorom s triednou učiteľkou maloletého J., ako aj pohovorom s jeho detským lekárom.
Podľa písomného vyjadrenia triednej učiteľky maloletý J. chodí do školy riadne upravený, čisto oblečený a školské povinnosti si plní. Jeho prospech je priemerný. Stravuje sa v školskej jedálni. Školského vyučovania sa zúčastňuje pravidelne, a má len jedenásť vymeškaných hodín.
Podľa vyjadrenia detského lekára maloletého J. sa matka o deti stará riadne, a zdravotný stav detí nezanedbáva. Preventívne prehliadky s deťmi absolvuje v určených termínoch.
Otec pracuje ako vojak z povolania v U.. Býva v rodinnom dome svojej priateľky, neďaleko W.. Vlastní aj dvojizbový byt v W.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných dvanásť mesiacov bol 1.323,- €.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.
Dokazovaním súd zisťoval, či v porovnaní s rokom 2010, keď súd rozhodol o tom, že maloleté deti J. a Y. budú zverené do osobnej starostlivosti matky, sa podstatne zmenili okolnosti, z ktorých vychádzal.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o osobnej starostlivosti o deti je závažná zmena pomerov na strane účastníkov a na strane maloletých detí. Súd posudzoval významný faktor, ktorý prispieva k riadnej výchove detí, a to stabilitu pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Ďalej zisťoval ako sa matka o deti stará. Túto skutočnosť zisťoval aj kolízny opatrovník osobným pohovorom s triednou učiteľkou maloletého J., ako aj pohovorom s jeho detským lekárom. Zástupca kolízneho opatrovníka vykonal osobný pohovor s maloletým J.. Pohovor s maloletým J. osobitne vykonal aj psychológ tohto úradu.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.02.2014, súd maloletého J. vypočul. Zisťoval, či tvrdenia otca o tom, že matka maloletého J. psychicky týra, sú pravdivé a či nie sú zveličené. Maloletý J. pred súdom vypovedal, že so sestrou Y. má dobré vzťahy. Dobré vzťahy má aj s matkou, aj s otcom. Najradšej by vyhovel obidvom rodičom a nevedel sa rozhodnúť, ku ktorému rodičovi by išiel. Vypovedal, že v minulom roku sa s ním matka dva, alebo tri dni nerozprávala, pretože mal zlé výsledky v škole. Pre zlé výsledky mu matka zakázala používať aj tablet. J. uviedol, že na matke si cení to, že sa k nemu chová normálne a na otcovi si váži to, že si pre neho vždy nájde čas. Matka synovi nebráni, aby sa s otcom stretával. J. za otcom do W. chodí sám vlakom. Skutočnosť, že matka darovala J. na Vianoce vrece uhlia považoval J. za „srandu“ ( od matky dostal na Vianoce aj knihu a kozmetiku ). Otec to považoval za týranie syna a podal na matku trestné oznámenie, ktoré sa vedie na Okresnom úrade policajného zboru v Martine ( č.k. ČVS: ORP-1-VYS/MT-2014 ). Vzhľadom na výsledky dokazovania v tejto veci, je možné takéto správanie otca považovať za nevhodné. Zvyšuje to napätie medzi rodičmi, a v konečnom dôsledku to negatívne pôsobí na výchovu maloletého J.. Polícia na výsluch musí predvolať aj jeho. Rešpekt k právu druhého rodiča je jedným z predpokladov riadnej výchovy. Takýto rešpekt rodičov, a to najmä otcovi chýba. Pozitívne je možné hodnotiť matku v tom smere, že stretávaniu sa otca so synom nebráni a syn otca v W. navštevuje. Na pojednávaní dňa 11.02.2014 sa matka vyjadrila, že chce, aby J. ostal v jej starostlivosti. Pokiaľ sa J. rozhodne, že chce ísť k otcovi, bude to rešpektovať.
Psychológ úradu kolízneho opatrovníka sa vyjadril tak, že starostlivosť o syna môže zabezpečovať aj jeho otec.
Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní doporučil, aby J. ostal v osobnej starostlivosti matky. Maloletý J. má už dvanásť rokov, a jeho názor je potrebné rešpektovať. J. má rád oboch rodičov, a najradšej by bol s oboma. Rodičia sú schopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, aj keď u otca by bola väčšia miera rešpektu voči právam matky syna vychovávať, užitočná. Pre výchovu dieťaťa je dôležité, aby rodičia viedli dieťa k úcte k druhému rodičovi. Na osvojenie si životnej úlohy a sociálnej identity je potrebný aj vzor v osobe otca, a preto má pre výchovu maloletého zásadný význam aj stretávanie sa s otcom tak, ako bolo pomerne v širokom rozsahu určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/55/2012-82 zo dňa 22.06.2012.
S prihliadnutím na názor maloletého J., v súlade so zásadou potreby stability výchovného prostredia, súd návrh otca Z.. H. K. zo dňa 23.01.2014 na zmenu úpravy práv a povinností voči maloletému J. zamietol.
Stabilita výchovného prostredia je pre zabezpečenie riadnej výchovy dôležitá. Maloletý J. je na výchovné prostredie u matky v J. zvyknutý. Má vybudovaný vzťah k príbuzným matky, a v okolí má svojich kamarátov. Vykonaným dokazovaním nebolo týranie maloletého zo strany matky preukázané. Dokazovaním neboli preukázané ani také okolnosti, ktoré by odôvodňovali oddelenú výchovu súrodencov, a to J. a Y.. Súrodenci vychádzajú spolu dobre, a sú vychovávaní spoločne od ich narodenia. V roku 2010 boli zverení do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa odvtedy o deti stará. Stratou vzájomného kontaktu by sa J. a Y. postupne odcudzili. Pre zabezpečenie riadnej výchovy detí, ako aj pre kvalitu ich vzťahov v dospelosti je spoločná výchova potrebná a osvedčená.
Rozhodnutím o zamietnutím návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu, sa stal návrh otca na vydanie predbežného opatrenia bezpredmetný, pretože podľa § 77 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa o návrhu vo veci samej rozhodlo.
Súd návrh otca na výsluch jeho matky zamietol, vzhľadom na to, že od rozvodu manželstva v roku 2010 do bytu matky nechodí a odvtedy nie je s matkou v kontakte. Z toho dôvodu nemá priame informácie o zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti. Navyše sa nejedná o nestrannú osobu, pretože je matkou otca detí. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka nie je kriminálnička, a maloletého J. psychicky netýra.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.