Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-55-2012.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
T. C., B.. XX.X.XXXX,
U. C., B.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: H. C., B.. XX.XX.XXXX, X. T., D.. Y.. Š. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, Advokátska kancelária so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B a otca: N.. Y. C., B.. XX.X.XXXX, X. O., W. P. XXX/XX, maloleté deti bytom ako matka v konaní o návrhu otca o zníženie výživného a o úpravu styku takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh otca o zníženie výživného.
Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi T., B.. XX.X.XXXX H. U., B.. XX.X.XXXX C. každý párny víkend v čase od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. nepretržite; v deň ich mením počas párneho roka; v deň ich narodením počas nepárneho roka; počas letných prázdnin v mesiaci júl od 15.7. od 08,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod. nepretržite; počas Vianočných sviatkov nepárneho roka od 23.12. od 08,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. nepretržite, v párnom roku od 27.12 od 08,00 hod. do 2.1. do 18,00 hod. nepretržite; počas jarných prázdnin párneho roka od 08,00 hod soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin do 18,00 hod nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin; počas Veľkonočných sviatkov párneho roka od 08,00 hod. Veľkonočného piatku do 18,00 hod. Veľkonočného pondelka s tým, že otec si deti prevezme a matke ich odovzdá vždy v mieste bydliska detí.
Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. XC/XX/XXXX Z. J.H. XX.X.XXXX v časti o úprave styku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.2.2012 sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2009 sa podstatne zmenili
pomery na jeho strane, kedy pracoval ako profesionálny vojak mimo územia SR a jeho súčasný príjem je cca 1 200,- Eur a od augusta 2010 spláca hypotekárny úver, ktorý si vzal na kúpu bytu a zariadenia. Zároveň žiadal upraviť styk, nakoľko tento nebol určený a matka zasahuje do styku navrhovateľa s deťmi a zakazuje im prejavy náklonnosti, styk koriguje podľa jej vlastných potrieb a nálad.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými správami, so správami o príjmoch rodičov, i s pripojeným rozvodovým spisom tunajšieho súdu.
Súd po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XC/XX/XXXX J. XX.X.XXXX, ktorým súd manželstvo rozviedol a ohľadne úpravy práv a povinností k maloletým deťom schválil dohodu rodičov, ktorou maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platením výživného po 200,- Eur na každé z detí. Otec v čase rozhodovania pracoval ako profesionálny vojak, matka bola na materskej dovolenke. Úprava styku nebola určená.
Otec na pojednávaní uviedol, že na svojom návrhu trvá. V auguste si kúpil 2-izbový byt v hodnote 35 000,- Eur, vzal úver vo výške 25 000,- Eur, spláca mesačne 160,- Eur s dobou splatnosti na 25 rokov. V byte žije sám. Pracuje ako profesionálny vojak s príjmom cca 1 200,- Eur mesačne. Byt si zakupoval z toho dôvodu, že v armáde je ubytovanie na prechodnú dobu. Vo vojenských ubytovniach môžu teraz bývať aj civilisti, ubytovaný sú tam prevažne robotníci stavebných firiem Od podania návrhu s deťmi je v kontakte, stav sa zlepšil, o stretnutí sa dohaduje s deťmi. S matkou komunikácia neprebieha, deti máva každý druhý víkend od piatku do nedele. Spochybnil výdavky matky na maloleté deti, má za to, že ich nevyužíva v celosti na potreby detí. Pýtal sa detí, či chodia na plaváreň, tak syn mu povedal, že boli iba raz, v kine s nimi matka nebola. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
Na otázky uviedol, že rozdiel 10 000,- Eur na kúpu bytu doplatil z toho, čo predali spoločný byt, ktorý predali za 52 000,- Eur, zakúpil si auto, spoločné auto si ponechala po rozvode bývalá manželka. O zníženie výživného žiada aj z toho dôvodu, že jeho zotrvanie v armáde bude do roku 2015, čo je podmienené podrobením sa konkurenčnému konania, t.j. výberové konanie. V súčasnosti má priateľku, avšak nebývajú v spoločnej domácnosti.
Matka na pojednávaní sa bližšie špecifikovala svoje výdavky a výdavky detí, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k návrhu otca. Poukázala na výdavky spojené so záujmovou činnosťou detí, na výdavky spojené s ich zdravotným stavom, doučovanie angličtiny, syn je vo veku, kedy rastie, skonzumuje aj tretiu večeru, užíva vitamíny a lieky na imunitu, bicykluje, hráva petang, vozí ho po súťažiach, s čím má spojené zvýšené výdavky. Býva v 2-izbovom byte, ktorý sú kúpila z peňazí z odpredaja spoločného bytu, zbytok financií si požičala od brata, sestry a rodičov, ktorí jej peniaze poslali na účet. Nespĺňala podmienky na vybavenie hypotekárneho úveru. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Čo sa týka styku, po rozvode otec nemal záujem, volal deťom raz za 10 dní, dokonca sa neozval aj 3 týždne, komunikovala s ním cez maily. Aj teraz cez Veľkú noc kontaktovala otca, aby prišiel pre deti, ale mal iný program. Matka je zamestnaná, pracuje s príjmom 622,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník v tomto konaní ostal nečinný.
Zo správy zamestnávateľa otca mal súd za preukázané, že jeho príjmy za rok 2012 činia cca 1 300,- Eur mesačne.
Zo správy zamestnávateľa matky L., mal súd za preukázané, že matkin príjem je cca 620,- Eur mesačne.
Zo správy ÚPSVaR Martin mal súd za preukázané, že matka poberá rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 44,02 Eur mesačne.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 25 a 26 ZR sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 5 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže styk upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami a ust. ods. 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods.2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd po zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný. Otec podal návrh na zníženie výživného z toho dôvodu, že si zobral hypotekárny úver, pričom možno konštatovať, že pomery na strane otca sa nezmenili, jeho príjem sa pohybuje na rovnakej úrovni, ako v čase posledného rozhodovania. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Pomery na strane matky a maloletých detí sa od rozhodovania o výživnom zmenili, majú tendenciu rásť s rastom inflácie. Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletých detí nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné ich potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, záujmovú činnosť, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Otec sa s deťmi stretáva. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.
Súd nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného, nakoľko síce došlo k zmene pomerov na strane otca, avšak súd zmenu pomerov vyhodnotil tak, že príjem otca sa v podstate nezvýšil a preto nie je dôvod na zmenu pôvodne určenej výšky výživného. Otec síce spochybnil náklady na maloleté deti, ako aj náklady matky s užívaním motorového vozidla, avšak treba konštatovať, že používanie motorového vozidla matkou pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o deti, nepovažuje za nedôvodné, resp. nehospodárne, nakoľko v dnešných spoločenských pomeroch pri zamestnaní matky, ktorá žije s deťmi sama, ide skôr o nevyhnutnosť. Taktiež pokiaľ ide o argumenty otca o tom, že jeho príjem je garantovaný len
do roku 2015, tento neobstojí, nakoľko jednak súd rozhoduje o stave ku dňu vyhlásenia rozsudku a jednak z toho dôvodu, že ide o skutočnosť, ktorá je právne neistá aj z hľadiska budúcnosti. Naopak, pokiaľ ide o spôsob nakladania s finančnými prostriedkami otcom, možno konštatovať, že tomuto nič nebránilo, aby vzhľadom na podiel vyplatenej kúpnej ceny z predaja bytu, použil spôsobom výhodnejším z hľadiska úverovej záťaže, čo je otázka stanovenia priorít hodnotového systému. Osobitne za situácie, kedy vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má charakter prednostný. V čase predchádzajúceho rozhodovania boli príjmové pomery na strane otca obdobné, ako v súčasnej dobe a v tom čase otec nespochybňoval odôvodnenosť takejto výšky výživného pre použitie týchto prostriedkov na bežné potreby detí. Neavizoval príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nehospodárne nakladanie matky s finančnými prostriedkami určenými na výživu detí. Taktiež je dôležité brať na zreteľ tú skutočnosť, že stanovenie výšky vyživovacej povinnosti má byť odrazom nielen príjmov povinného rodiča, ale i celkových majetkových pomerov, pričom výška vyživovacej povinnosti má byť odvodená od navodenia fikcie, aby bola zachovaná životná úroveň maloletých detí tak, ako keby rodičia spolu žili. Okrem toho, vzhľadom na vek maloletých detí, od matky nemožno požadovať takú formu finančného prispievania na ich výživu, ako je tomu u otca, keďže táto sa podieľa na výžive z väčšej časti formou osobnej starostlivosti.
Súd rozhodoval aj o úprave styku, kedy otcovi vyhovel podľa jeho návrhu, ku ktorému matka nenamietala žiadne skutočnosti. Rodič, ktorý nemá maloleté deti vo svojej priamej starostlivosti, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať starostlivosť o deti, než rodič, ktorý deti vo svojej starostlivosti má. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za starostlivosť o deti zbavený, svoj vplyv na maloleté deti môže uplatňovať pri pravidelnom styku s nimi, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletých detí, aby na ich starostlivosť pôsobili obaja rodičia a aby si deti vytvorili citové vzťahy a prehlbovali ich k obom rodičom. Súd dáva taktiež do pozornosti účastníkom, že kontakt s otcom by mal prebiehať nerušene, bez konfliktov, dbať na osvojený režim detí. Dbať, aby stretnutia vrátane odovzdania a prevzatia detí prebiehali harmonicky a bez konfliktov. Je povinnosťou matky, ktorej sú deti zverené, aby vzťah oboch rodičov k maloletému dieťaťu sa rozvíjal v pozitívnom smere
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).