Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-42-2013.pdf
PDF · 139.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičová 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 p r o t i žalovanému: 1. I. E. T. o zaplatenie 10.340,20 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.532,36 eur spolu s úrokom vo výške 12,87% p.a. zo sumy 6.590,70 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 6.590,70 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 1.782,37 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 620 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.090,45 na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 10.340,20 eur ( istiny, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky ), riadny úrok vo výške 16,9% p.a. z istiny 6.822,90 eur od 4.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5% p.a. z istiny 6.822,90 eur od 4.10.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 2.358,01 eur ( úroky z úveru a poplatky ) od 4.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 004132362R, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, pričom v zmysle zmluvy sa vyčerpaný a nesplatený úver úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9% p.a.. Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov je žalobca oprávnený dlžnú sumu úročiť úrokom z omeškania, ktorá je dohodnutá zmluvne alebo ktorého výška je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace listom - oznámenie o zosplatnení úveru, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 20.2.2012. Následne citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 504, 369 ods. 1 a 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2013 žalobca navrhol úpravu petitu z dôvodu, že pohľadávka bola vyčíslená ku dňu 16.9.2013 a nie k 3.10.2013, ku ktorej chybe došlo v dôsledku chyby v písaní a preto požaduje úroky a úroky z omeškania od 17.9.2013 do zaplatenia.
Uznesením zo dňa 21.1.2014 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak že, žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.340,20 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 16,9% ročne z istiny 6.822,90 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny 6,822,90 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.358,01 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa jedná o dlh žalovanej v 2. rade, tak by ho mala splácať, on nie je schopný ho v súčasnej dobe splácať.
Žalovaná v 2. rade požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu, oznámením o zosplatnení úveru, úpravou petitu, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, výpisom z úverového účtu výpoveďou žalovaného v 1. rade a písomným podaním žalovanej v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že je pravdou, že so žalobcom spolu s bývalou manželkou žalovanou v 2. rade uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že im bola poskytnutá suma 7100 eur. Aké sumy boli splatené na jednotlivé splátky tak, o tom nemôže predložiť žiadne doklady, nakoľko všetky tieto veci zabezpečovala žalovaná v 2. rade, no vzhľadom na predložený výpis právnym zástupcom žalobcu je možné, že boli uhradené sumy tak, ako sú uvedené v tomto výpise. K tomu žiadne iné doklady nemá. Čo sa týka nesplácania úveru tak tomu uvádza, že následne po čerpaní predmetného úveru došlo medzi ním a žalovanou v 2. rade, jeho manželkou, k určitým nezhodám a k následnému rozvodu, žalovaná v 2. rade sa v súčasnosti zdržiava v F. s tým, že on ju niekoľkokrát kontaktoval, aby si svoje dlhy splácala, no on sa o to bližšie už nezaujímal.
Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení ospravedlnila svoju neúčasť ne pojednávaní z dôvodu vysokého štádia tehotenstva a navrhla mesačné splátky po 50 eur, s tým, že ak bude môcť, bude zasielať viacej.
Právny zástupca žalobcu predložil súdu prehľad, resp. výpis zo splátkového kalendára a vo svojom prednese poukázal na to, že z tohto je zrejmé, v akom období aká splátka bola splatná a ďalej je z tohto zrejmý počet dní omeškania s jednotlivými sumami, ktoré sa stali splatnými s tým, že dlžné sumy splátok boli úročené úrokovou sadzbou 8,25 % ročne tak, ako je to zrejmé z kolónky úrok z omeškania, kde je aj zrejmé z akej sumy bol tento úrok z omeškania uplatňovaný. Čo sa týka sumy poplatkov 12,79 eurá, tak k tomu uvádza, že podľa oznámenia žalobcu v emailovom vyjadrení, ktoré predkladá súdu, poplatky zahŕňali jednak poplatky za poistenie a to práceneschopnosti, smrti a invalidity ako aj poplatky za správu úveru s tým, že v kolónke poplatky pod stĺpcom splatné je uvedené ako poplatky mali byť uhradené na základe týchto položiek a v stĺpci zaplatená suma aká bola na jednotlivé tieto položky zaplatená. Žalovaní celkovo zaplatili na predmetný úver podľa prehľadu súm, z ktorého je zrejmé , aké sumy uhradili tak ako sú uvedené pri jednotlivých položkách, či už splátka istiny, úroku, alebo úroku z omeškania resp. poplatkov v stĺpci zaplatená, alebo zaplatené.
Žalobca ako veriteľ a banka a žalovaní ako spoludlžníci dňa 10.3.2011 uzavreli zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle čl. I. zmluvy banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 7.100 eur, úver bol poskytnutý bez uvedenia účelu a úver mal byť poskytnutý bankou prevodom peňažných prostriedkov na tam uvedený účet dlžníka.
Podľa čl. IV. zmluvy Úročenie a poplatky za úver vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje 22,62% p.a.. Za poskytnutie úveru dlžník zaplatí poplatok vo výške 142 eur a za vedenie úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške 1,99 eur a to za každý i začatý kalendárny mesiac.
V čl. V. zmluvy Splácanie sa dlžník/spoludlžník zaviazali splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, pričom anuitná splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV. tejto zmluvy a deň splatnosti anuitnej splátky je dohodnutý na 20. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bude splatná dňa 20.4.2011 a posledná dňa 20.3.2016, prvá až predposledná splátka je vo výške 176,97 eur.
Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník/spoludlžník na vedomie a súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude v omeškaní, je banka oprávnená úročiť úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy je vo výške 9% p.a. a banka je oprávnená ju meniť v zmysle Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy ( čl. VI. zmluvy Úrok z omeškania ).
Podľa čl. VII. zmluvy Poistenie úveru súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby, uzatvorenou medzi poistníkom a poisťovateľom dňa 1.4.2008 ( ďalej len „poistná zmluva“ ) . Poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovateľa pre životné poistenie a Osobitnými poistnými podmienkami a ustanoveniami poistnej zmluvy. Poistníkom podľa poistnej zmluvy je banka poisťovateľom ČSOB Poisťovňa, a.s. a poisteným je žalovaný v 1. rade. Podľa bodu 6. poistné je hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavuje 5,91 eur a je po celú dobu úverového vzťahu nemenná. V zmysle bodu 8. poistné za poistenie práceneschopnosti je hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v Sadzobníku poplatkov. Výška mesačného poplatku predstavuje 2,90 eur a je po celú dobu trvania úverového vzťahu nemenná. Poplatok za každého poisteného je účtovaný mesačne a je splatný v deň splatnosti úverovej splátky, za každý aj začatý kalendárny mesiac trvania poistenia. Podľa bodu 10. dlžník prehlasuje, že bol oboznámený s rozsahom poistenia podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok, svojim podpisom vyjadruje súhlas s dojednaním takéhoto poistenia a s určením poistníka ako osoby oprávnenej na poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Podľa bodu 12. dlžník prijíma poistenie balíka A - základný súbor poistenia ( poistenie pre prípad smrti, invalidity následkom choroby alebo úrazu, pracovnej neschopnosti ) a podľa bodu 13. celkový mesačný poplatok za poistenie úveru: 8,81 eur.
Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaní uhradili poplatok 142 eur a došlo k automatickému čerpaniu úveru v sume 7.100 eur a z výpisu z úverového účtu predloženého zástupcom žalobcu na pojednávaní súd zistil, že žalovaní uhradili na istine sumu 277,10 eur, na úrokoch z úveru sumu 488,29 eur a na poplatkoch 232,20 eur. Úrok z úveru bol účtovaný pri úrokovej sadzbe 16,9% a úrok z omeškania pri úrokovej sadzbe 8,25%.
Listom označeným ako posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 15.12.2011 žalobca adresovaným žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade žalobca týmto oznámil, že napriek predchádzajúcim výzvam nebol na bežnom účte zabezpečený dostatok finančných prostriedkov k úhrade splátok úveru a skôr ako pristúpi k zosplatneniu úveru, vyzýva ich na úhradu dlhu. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade výzvu prevzali dňa 29.12.2011.
Žalobca listom zo dňa 21.2.2012 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovaným oznámil, že boli niekoľkokrát vyzvaní na zaplatenie splatného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na skutočnosť, že sú naďalej v omeškaní s plnením záväzkov, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú dňom 20.2.2012 a vyzval žalovaných na zaplatenie celej zvyšnej čiastky do 3.3.2012.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne ( § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaní uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tak ako boli uplatnené žalobcom.
Čo sa týka žalobcom uplatňovanej sumy 10.340,20 eur, táto pozostáva zo sumy 6.822,90 eur predstavujúcej istinu, pričom je zrejmé, že žalobcom bol žalovaným poskytnutý úver 7.100 eur a na úhradu istiny im žalobca započítal sumu 277,10 eur, no súd na úhradu istiny započítal aj úhrady, ktoré boli žalobcom započítané na úhradu poplatkov celkovo v sume 232,20 eur ako boli uvedené v danej položke vo výpise u účtu, tak ako sa nimi bude súd zaoberať nižšie, teda súd má za to, že nárok v časti istiny predstavuje suma 6.590,70 eur ( suma úveru 7.100 eur po odpočítaní úhrad započítaných na istinu 277,10 eur a úhrad na položku poplatky ).
Ďalšom uplatňovanou sumou je nárok na vyčíslený úrok z úveru. V tejto súvislosti sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný na 16,9% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2011 spotrebiteľský úver od 1 do 5 rokov ) činila úrok 12,87 % p.a..
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,87% ročne za absolútne neplatnú.
Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 12,87% ročne. Žalobca si na úroku z úveru uplatňoval celkovo sumu 2.345,22 eur, no žalobca mal nárok len na 76% uplatňovaného úroku ( 12,87% x 100 / 16,90% = 79 % ), teda 79% zo sumy 2.345,22 eur, čo predstavuje sumu 1.782,37 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.
V zmysle čl. IV. zmluvy boli žalovaní povinní platiť mesačne poplatok za vedenie úveru vo výške 1,99 eur mesačne.
Podľa § 2 písm. g) zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.
V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaní ako klienti a dlžníci z úverového vzťahu boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníkov nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou zamietol a na úhradu istiny ako už uviedol vyššie, započítal aj platby žalovaných zaúčtované žalobcom na túto položku tak ako boli uvedené v splátkovom kalendári.
Čo sa týka dojednania poistenia úveru v zmysle čl. VII zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca súdu nepredložil žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia, predmetné poistenie malo byť v zmysle bodu 1. čl. VII zmluvy súčasťou úveru, uvedenie údajov o poistení bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovaným vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanými, ktorými sa poistenie malo riadiť a poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi poistníkom - bankou, žalobcom a poisťovateľom
- ČSOB Poisťovňa, a.s.. Žalovaným ako priemerným spotrebiteľom nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Na základe uvedených skutočností potom súd platby vykonané žalovanými a zaúčtované žalobcom na úhradu poistenia započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.
Žalovaných potom súd zaviazal na zaplatenie sumy 9.532,36 eur predstavujúcej súčet súdom priznanej istiny 6.590,70 eur, súdom vyčísleného nároku na úrok z úveru 1.782,37 eur a vyčísleného úroku z omeškania 1.159,29, ktorý bol vyčíslený pri výške úroku z omeškania 8,25% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády.
V súvislosti s vyššie uvedeným ohľadom úroku z úveru priznal potom žalobcovi aj nárok na úrok z úveru len vo výške 12,87% p.a. a to len zo sumy istiny 6.590,70 eur ako ju ustálil vyššie od 17.9.2013 do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v tejto časti zamietol.
V časti uplatnených úrokov z omeškania zaviazal súd žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% p.a., ktorá výška je ako už uviedol vyššie v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, no len zo sumy súdom ustálenej istiny 6.590,70 eur a čo do zvyšku nárok zamietol a v ďalšom nároku na úrok z omeškania zo sumy 2.358,01 eur ( súčet úrokov z úveru a poplatkov ), kde žalovaných zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania 8,5% p.a. no len zo sumy 1.782,37 eur, teda len zo sumy súdom vyčísleného nároku na úrok z úveru za súčasného zamietnutia nároku žalobcu v časti poplatkov a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.532,36 eur ( súčet súdom vyčíslenej istiny, úroku z úveru a vyčísleného úroku z omeškania ) spolu s úrokom z úveru vo výške 12,87% p.a. a úroku z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy súdom ustálenej istiny v sume 6.590,70 eur a súčasne úroku z omeškania zo sumy len súdom priznaného úroku z úveru, keď nárok na poplatky zamietol a to všetko dňom 17.9.2013, teda dňom nasledujúcim po vyhotovení žalobného návrhu, do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu ako to uviedol pri jednotlivých položkách žalovanej sumy zamietol.
Žalovaná v 2. rade navrhla splácať dlh v splátkach 50 eur, no žiadnym iným spôsobom nepreukázala svoje sociálne, osobné či rodinné pomery, ktoré by odôvodňovali postup súdu v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda určiť, že peňažné plnenie môže vykonať v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, keďže žalobca mal úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 9.532,36 eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie istiny v sume 10.340,20 eur, ktoré bolo aj tarifnou odmenou na účely vyčíslenia trov právneho zastúpenia, úspech 92% a neúspech v pomerne nepatrnej časti 8%.
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov predstavuje sumu 270,54 eur.
Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za tri úkonov právnej služby po 270,54 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žalobný návrh, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2014 ) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d), teda odmena spolu 811,62 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2013 po 7,81 eur a za jeden úkon v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 23,66 eur. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 21.1.2014 osobným motorovým vozidlom - Košice - Vranov nad Topľou a späť - 126 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 6,4 l/100 km - priemerná spotreba x 126 km /100 x 1,42 eur - cena PHM = 23,06 + 11,45 = 34,51 eur. Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 21.1.2014 na trase Košice - Vranov nad Topľou a späť - 4 polhodiny - 4 x 13,40 - náhrada za jednu polhodinu - 53,60 eur.
Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 811,62 eur, režijného paušálu 23,66 eur, náhrady cestovného sume 34,51 eur a náhrady za stratu času v sume 53,60 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 835,28 eur, t.j. 167,06 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.090,45 eur.
Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 620 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a trov právneho zastúpenia v sume 1.090,45 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.