Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-173-2013.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu JUDr. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínová 23, 040 01 Košice proti žalovanému ALMA s.r.o., so sídlom Kyjov č. 170, 065 48 Šarišské Jastrabie, okres Stará Ľubovňa, IČO: 36 472 867, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, Prešov, v konaní o zaplatenie 796,66 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/189/2011-103 zo dňa 06.06.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 796,66 Eur, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 398,33 Eur od 02.07.2011 do zaplatenia, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 398,33 Eur od 02.08.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z iných trov v sume 48 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 853,07 Eur s tým, že trovy konania je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 23, 040 01 Košice, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 28,45 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku, citujúc ust. § 5 ods. 1, 2, 3, 4, § 7, § 8, § 9 ods. 3, § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj § 2 ods. 2, § 48 ods. 1, § 559 ods. 1 a § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 § 720 Občianskeho zákonníka, tiež § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal nepochybne preukázané, že účastníci konania platne uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal poskytnúť žalovanému do dočasného užívania nebytový priestor o rozlohe 70 m2 v jeho nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na X. J., č.s. XXXX v F. a žalovaný ako nájomca sa zaviazal žalobcovi hradiť nájom v sume 12 000,- Sk (398,33 eur) mesačne. Žalovaný však neuhradil žalobcovi nájom za mesiace jún a júl 2011 v celkovej výške žalovanej istiny tvrdiac, že v mesiaci jún 2011 odstúpil od zmluvy, pretože nehnuteľnosť nebola spôsobila na dohodnuté užívanie.
List žalobcu zo dňa 10.06.2011, označený ako odstúpenie od zmluvy, súd podľa obsahu (§ 35 ods. 2 Obč. zák.) posúdil ako prejav vypovedania zmluvy a nie odstúpenia, ako to tvrdil žalovaný. Výpovedná lehota je 3 mesačná a začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede (žalobcovi bola doručená v mesiaci jún 2011), teda začala plynúť v mesiaci júl 2011 a uplynula v mesiaci september 2011. Na základe uvedeného je potom žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nájom za žalované obdobie t.j. mesiace jún a júl 2011.
Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný nijakým hodnoverným spôsobom ( okrem svojho tvrdenia ) nepreukázal, že priestory mohol užívať iba obmedzene, resp. vôbec, že obmedzenie, resp. nemožnosť užívať prenajaté priestory súviselo s porušením povinnosti zo strany žalobcu, že ho vyzval k vykonaniu takých úkonov, aby nebytový priestor bol spôsobilý na prevádzkovanie detského textilu podľa konzultačného záznamu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Žalovaný tiež nepreukázal, že požiadal žalobcu o poskytnutie zľavy z nájmu.
Z výpovede svedka T. W., ktorý bol nájomcom nebytového priestoru v dome v čase, keď trval nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, a ktorý po žalovanom začal užívať priestory, mal prvostupňový súd preukázané, že nebytové priestory boli a sú spôsobilé na prenájom. Svedok má v nich zriadenú predajňu a servis kancelárskej aj výpočtovej techniky.
Uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čím nepreukázal, aby mu vznikol nárok na primeranú zľavu z nájmu.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa preto žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 796,66 Eur ( za mesiac jún a júl vo výške po 393,33 Eur ).
Po vyhodnotení splatnosti nájomného za mesiac jún 02.07.2011 a za mesiac júl 02.08.2011 súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj žiadaný úrok z omeškania v sadzbe 9,25 % zo sumy 398,33 Eur od 02.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 398,33 Eur od 02.08.2011 do zaplatenia. Keďže bol žiadaný nižší úrok ako zákonný vo výške 9,5 %, bol priznaný žiadaný úrok.
Súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodný nárok na priznanie úrokov z omeškania za obdobie od 01.06.2011 do 02.07.2011 a za obdobie od 01.07.2011 do 02.08.2011.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, lebo jeho neúspech zhodnotil, že bol neúspechom v nepatrnej časti, a to v časti príslušenstva. Trovy konania tak boli priznané za zaplatený súdny poplatok vo výške 48 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške celkom 853,07 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to vo výške po 51,45 Eur ( § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ) za tieto úkony:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 14 ods. 1 písm. a/),
- spísanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. c),
- písomné podanie zo dňa 14.11.2011 -vyjadrenie k odporu (§14 ods. 1 písm. c)
- účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d/),
- účasť na pojednávaní dňa 06.06.2013 (14 ods. 1 písm. d/)
Súd prvého stupňa priznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 30.04.2013 vo výške 1/4, t. j. v sume 12,86 Eur v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ citovanej vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Celkom takto na odmene na právnom zastúpení bola priznaná suma 270,11 Eur.
K takto vypočítanej odmene bola priznaná aj náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, a to za tri úkony vykonané v roku 2011 á 7,41 Eur a 1 úkon vykonaný v roku 2012 á 7,63 Eur a 2 úkony vykonané v roku 2013 á 7,81 Eur. Takto bol priznaný paušál vo výške 45,48 Eur.
Žalobcovi bola priznaná v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012 za 8 polhodín á 12,71 eur spolu 101,68 eur, za účasť na pojednávaní dňa 30.04.2013 za 8 polhodín á 13,01 eur spolu 104,08 eur a za účasť na pojednávaní dňa 06.04.2013 za 8 polhodín á 13,01 eur spolu 104,08 eur. Náhrada za stratu času takto bola priznaná vo výške 309,84 Eur.
Na cestovnom za použitie vlastného motorového vozidla právneho zástupcu žalobcu, a to zn. Opel Astra, EČ: KE891CH pri ceste z O. do X. S. a späť na pojednávania v dňoch 09.02.2012, 30.04.2013 a 06.06.2013. Pri jednej ceste z O. do X. S. tam a späť mal ubehnúť 240 km. Podľa kópie technického preukazu sa jedná o motorové vozidlo s priemernou spotrebou 7,1 l na 100 km. Pri cene PHM 1,495 eur patrí cestovné: 240 km x 7,1 l/100 km (17,04) x 1,495 eur = 25,48 eur + 0,21 eur x 240 km = 50,4 eur čo je spolu 75,88 eur za účasť na jednom pojednávaní. Celkom bola priznaná náhrada cestovného vo výške 227,64 Eur.
Trovy právneho zastúpenia preto boli priznané v celkovej sume 853,07 Eur.
S poukazom na ust. § 148 ods. 1 prvá veta O. s. p. bola štátu priznaná náhrada trov konania vyplatená svedkovi T. W. na základe uznesenia č. k. 2C/189/2011-100 zo dňa 03.07.2013, a to svedočné vo výške 28,45 Eur. Túto sumu súd prvého stupňa uložil zaplatiť v konaní neúspešnému žalovanému.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol odvolacieho súdu, aby rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že prejednal vec v jeho neprítomnosti. Aj keď v konaní je zastúpený advokátom, on ako účastník sa domáhal svojho práva na prejednanie veci v jeho osobnej prítomnosti, pričom mu toto právo nemožno uprieť. Pojednávanie zo dňa 06.06.2013 sa uskutočnilo bez jeho prítomnosti, o pojednávaní riadne a osobitne oboznámený nebol, a to bez ohľadu na oboznámenie jeho právnemu zástupcovi.
Ďalším dôvodom odvolania bolo to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vyrovnal s jeho právnou argumentáciou vo vzťahu k nedostatkom, ktorý predmet nájmu mal. Nedal odpoveď na jeho obranu vyjadrenú v podaní zo dňa 12.11.2011. V súvislosti s právom účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS/209/2004 zo dňa 23.06.2004. Obrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu je jeho povinnosťou riadne odôvodniť rozhodnutie. Porušením tohto práva sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať v rámci využitia opravných prostriedkov. Iba takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie podané žalovaným zhodnotil ako výsmech spravodlivosti a pohŕdaním súdom. Pojednávania vo veci boli riadne oznámené. Na pojednávanie dňa 30.04.2013 sa žalobca a jeho právny zástupca ako aj navrhnutý svedok zúčastnili, ale zbytočne, lebo žalovaná strana sa nezúčastnila. V súvislosti s tým mu súd uznesením priznal sumu 15 Eur a proti tomuto uzneseniu sa žalovaný neodvolal. Na pojednávanie 06.06.2013 žalovaný ani jeho právny zástupca napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, neospravedlnili sa a ak by súd nebol konal vo veci, boli by porušené ústavné práva žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Zo strany žalovaného sa jedná len o účelové konanie v snahe oddialiť platby za predmetné služby. Súd vykonal všetky dôkazy aj argumenty žalobcu aj
žalovaného, preto nebolo porušené právo účastníka náležite argumentovať, ako sa snaží žalovaný prezentovať.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli súdu dňa 04.02.2014 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Článok 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanovenými postupmi svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, čím je zaručené základné právo na súdnu ochranu. Z ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Aj podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a do primeranej lehoty prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhoduje o jeho právach alebo záväzkoch. Rozsudok pritom musí byť vždy vyhlásený verejne.
Na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania Občiansky súdny poriadok upravuje postup tak súdu ako aj účastníkov v občianskom súdnom konaní. Z ustanovení O.s.p. vyplýva aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že spravodlivo a úplne opíšu všetky potrené skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokynu súdu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vo všeobecnosti sa pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19C/53/2012-65 zo dňa 06.11.2012 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Došlo k tomu tým, že nebolo akceptované ospravedlnenie štatutárnej zástupkyne žalovaného z pojednávania dňa 09.02.2012 z dôvodu starostlivosti o chorú maloletú dcéru. Aj keď v ospravedlnení vyslovene nie je uvedená žiadosť o odročenie pojednávania, z jej obsahu je možné vyvodiť túto požiadavku z dôležitého dôvodu, ktorým choroba je. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa vytýčil nový termín pojednávania určený na deň 07.03.2013, ktorý z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu, ale aj štatutárnej zástupkyne žalovaného (opätovne z dôvodu choroby dieťaťa, ktoré však nijakým spôsobom nebolo dokladované) odročil na 30.04.2013. Ani uvedeného pojednávania sa žalovaný, ani jeho právny zástupca opäť nezúčastnili. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Štatutárna zástupkyňa žalovaného deň pred pojednávaním 29.04.2013 o 22.30 hod. doručila súdu mailové podanie so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti jej právneho zástupcu. Podľa súdu prvého
stupňa nešlo o vážny dôvod, pre ktorý by mal súd pojednávanie odročiť v zmysle § 119 O.s.p. Avšak súd prvého stupňa v snahe predísť prípadnému ďalšiemu odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom uvedené pojednávanie opätovne odročil. Pojednávania vytýčeného na deň 06.06.2013 sa ani právny zástupca žalovaného, ani žalovaný, respektíve jeho štatutárna zástupkyňa, bez ospravedlnenia nezúčastnili napriek tomu, že predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené riadne a včas dňa 14.05.2013 s upozornením, aby o termíne pojednávania upovedomil žalovaného, a aby si svoje pracovné či rodinné povinnosti zariadil tak, aby sa pojednávania mohli zúčastniť. Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v uvedený deň v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Tiež bolo zistené z obsahu spisu, že uznesením č.k. 2C/189/2011-89 zo dňa 06.05.2013 bola žalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 50 Eur z dôvodu, že žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 30.04.2013 neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil faxom dňa 29.04.2013 o 22.30 hod. z dôvodu, že trvá na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, pričom právny zástupca ospravedlnil svoje neúčasť na uvedenom pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní v Bardejove a zároveň vyslovil súhlas s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému poriadkovú pokutu s odôvodnením, že tento svojím konaním hrubo sťažuje postup súdu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.05.2013, čo plynie z vyznačenia doložky právoplatnosti na uvedenom uznesení.
Krajský súd z obsahu spisu ďalej zistil, že predvolanie na pojednávanie na deň 06.06.2013 o 10.00 hod. bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené do vlastných rúk 16.05.2013, čo plynie z poštovej doručenky pripojenej v spise. V predvolaní bolo uložené upovedomiť o pojednávaní žalovaného a bolo dané aj ďalšie poučenie. Na pojednávanie určené na deň 06.06.2013 sa bez ospravedlnenia nedostavil tak žalovaný, ako ani jeho právny zástupca. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď na pojednávaní dňa 06.06.2013 vec riadne prejednal a vo veci aj rozhodol napriek neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že konaním súdu prvého stupňa žalovanému nebolo odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to v odvolaní tvrdí.
Nie je možné prisvedčiť ani ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Tak, ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadom obmedzenej možnosti užívať prenajaté priestory respektíve nemožnosť ich užívania z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalobcu nepreukázal. Nebolo preukázané, aby žalobca bol zo strany žalovaného požiadaný o poskytnutie zľavy z nájmu.
Výsluchom svedka T. W. boli tvrdenia žalovaného jednoznačne vyvrátené. Menovaný svedok totiž predmetné nebytové priestory v súčasnosti využíva bez problémov ako predajňu a servis kancelárskej a výpočtovej techniky. Priestory začal využívať po tom, čo ich vypratal žalovaný.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia na čo poukazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.
Ešte odvolací súd dodáva, že v konaní neboli preukázané také zákonné podmienky, ktoré by viedli k zrušeniu rozsudku v jeho napadnutej časti. Práve naopak, z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva oprávnenosť nároku žalobcu tak ako o tom rozhodol v pozitívnom výroku súd prvého stupňa. Správne bolo rozhodnuté aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj vo vzťahu k trovám štátu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súd prvého stupňa v uvedenom, na čo odkazuje.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, a to postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Žiaden z účastníkov totiž nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, preto o trovách odvolacieho konania nebolo ani rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.