Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2357-2006.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/2357/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: R. U. L. Ž., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, B. X, XXX XX Ž., zast. JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokát, so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 51 Rajec, proti povinnému: T. N., M.. XX.X.XXXX, S.. XX.X.XXXX, M. Q. P. XXX, XXX XX R. U., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,92 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 26.2.2009 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ): „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.“
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ: „Smrťou táto spôsobilosť zanikne.“
Z vlastnej činnosti súdu (dedičské konania vedené na OS Žilina pod sp. zn. 21D/503/2004) súd zistil, že povinný zomrel dňa 23.1.2004. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. l písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
Súd konštatuje, že v danej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21D/503/2004-7 zo dňa 30.4.2004 podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť, a teda prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa.
Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v dedičskom konaní o nemajetnosti povinného exekúciu zastavil z dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP).
Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7 MCdo 5/2011:
„Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený(§ 203 ods. 2 EP).“
Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 70,- eur.
Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, spolu vo výške 22,92 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 16,60 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 2 hodín (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prevzatie a preštudovanie návrhu 20 min.
· Vypracovanie upovedomenie o začatí exekúcie 20 min.
· Súčinnosti 60 min.
· Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 20 min.
b/ 3,32 eur za 1 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 3,- eur (§ 22 vyhlášky):
· Náklady na doručovanie (poštovné) 3,- eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 16,60 eur, priznané DPH celkom vo výške 3,32 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako zaevidovanie a založenie spisu, ukončenie spisu, žurnalizácia a archivácia spisu, vrátenie poverenia, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súd zároveň náhradu odmeny podľa počtu hodín nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora, nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 eur za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995). Súdny exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu jeho odmeny. Súdny exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn hodín za jednotlivé úkony, ktoré je súdny exekútor povinný sčítať. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 25.05.2007.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu vo výške 6,64 eur za vypracovanie „žiadosti“, nakoľko z exekučného spisu EX 878/2006 nemá súd preukázané, že by súdny exekútor tieto úkony vykonal.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v časti poštovné v ním uplatňovanej výške 8,98 eur, alebo iba vo výške 3,- eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 878/2006 mal súd preukázané iba doručenie 2 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 2 doručenky).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.