Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-95-2013.pdf
PDF · 125.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: AC&T Management a.s., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 45 473 013, právne zastúpený: JUDr. Michalom Grošaftom, advokátom, so sídlom Makovického 7, Žilina, proti odporcovi: LICITOR group, a.s., so sídlom Tajovského 5, Žilina, IČO: 36 421 561, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 274,32 eur na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 14.5.2013 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., k.ú. Ž., par. č. XXXX, o výmere XXXX m2, zastavené plochy a nádvoria, par. č. XXXX, o výmere XX m2, záhrady a par. č. XXXX o výmere XX m2, záhrady. Návrh odôvodnil tým, že sporné nehnuteľnosti v minulosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011 uzatvorenej medzi predávajúcim Ž. Y., F..E..D.. a kupujúcim, t.j. navrhovateľom. Dňa 24.7.2012 uzatvoril navrhovateľ s C.. I. Z. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa C.. I. Z., ktorú evidoval voči svojmu dlžníkovi C.. X. Ď. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.7.2013. Z dôvodu, že dlžník neplnil svojmu veriteľovi v rozsahu a spôsobom dohodnutým v zmluve o pôžičke, stala sa pôžička poskytnutá C.. I. Z. splatná a tomu vzniklo právo na vymáhanie celej dovtedy nesplatenej časti pôžičky naraz. C.. I. Z. doručil navrhovateľovi písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Dňa 4.2.2013 pristúpil C.. I. Z. k výkonu záložného práva formou priameho predaja a scudzil v mene navrhovateľa nehnuteľnosť v prospech obchodnej spoločnosti P. E. Ž., F..E..D.., v ktorej C.. I. Z. figuruje ako majoritný spoločník. Spoločnosť P. E. Ž., F..E..D.. následne dňa 8.4.2013 predala nehnuteľnosť odporcovi, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný príslušnou správou katastra ako vlastník nehnuteľnosti.
Navrhovateľ považuje výkon záložného práva C.. I. Z. za protiprávny, a to v rozpore s právami dohodnutými v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetná pôžička podľa uzatvorenej zmluvy je bezúročná a je splatná v celosti najneskôr do 17.8.2013, pričom dlžník sa zaviazal predmetnú pôžičku splácať veriteľovi v jedenástich mesačných splátkach v sume mesačnej splátky 5.610,- eur, a to vždy do 17. dňa v mesiaci. Pre prípad omeškania dlžníka s ktoroukoľvek splátkou zmluvné strany dojednali splatnosť celej nesplatenej časti pôžičky, a to v deň
nasledujúci po dni, kedy bola splatná splátka, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania. V takom prípade vzniklo veriteľovi oprávnenie vymáhať celú nesplatenú časť pôžičky naraz (článok II bod 1./, 1. odsek Zmluvy o zriadení záložného práva). V Zmluve o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak dlžník nesplní svoju povinnosť spôsobom a v lehote podľa podmienok tejto zmluvy, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju zabezpečenú pohľadávku zo zálohu (článok V bod 1./ Zmluvy o zriadení záložného práva). Navrhovateľ má za to, že s použitím odkazu o neplnení povinnosti spôsobom a v lehote podľa podmienok tejto zmluvy vo vzťahu k výkonu záložného práva, dlžník nie je ku dňu podania žaloby v omeškaní s plnením svojho dlhu, nakoľko ten je splatný v celosti najneskôr do 17.8.2013. Skutočnosť, že dlžník sa dostal do omeškania s plnením dohodnutých splátok, zakladá veriteľovi len právo na vymáhanie celej nesplatenej časti dlhu, nie však právo na výkon záložného práva. Výkon záložného práva je preto v rozpore s dohodnutými podmienkami v zmluve a z tohto dôvodu neplatný. Predmetom výkonu záložného práva vo vzťahu k tretím osobám tak bolo nemožné plnenie podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného, navrhovateľ tvrdí, že dva spôsoby určenia lehoty na plnenie dlhu dlžníkom vo väzbe na úpravu vymáhateľnosti nesplatenej časti dlhu a úpravu výkonu záložného práva spôsobujú neurčitosť právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu ako aj úkonov na tento úkon nadväzujúcich. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 12.12.2002, spis. značka 22Cdo1053/2001, podľa ktorého "Zmluva, ktorá bola uzavretá za účelom, aby pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojená tým, že na neho prejde vlastníctvo záložného dlžníka, je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, že z dojednaného prepadnutia zálohu nemal mať prospech veriteľ, ale osoba jemu blízka." Účinky označeného rozhodnutia navrhovateľ vzťahuje na ustanovenia článku V bod 3./ záložnej zmluvy, podľa ktorého "po uplynutí 30-dňovej lehoty je záložný veriteľ oprávnený predať záloh tretej osobe - záujemcovi písomnou kúpnou zmluvou alebo bezodplatne previesť záloh na seba za dohodnutých podmienok", z čoho vyvodzuje neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ako celku. Navrhovateľ sa taktiež domnieva, že záložný veriteľ pri výkone záložného práva nepostupoval podľa ustanovenia článku V bod 3./ Zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého " pri inom spôsobe predaja zálohu ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou, tak, aby predal záloh za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok, v čase a mieste predaja zálohu, minimálne však za cenu rovnajúcu sa výške nesplatenej pôžičky ", pričom dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia sa navrhovateľ zaviazal predložiť v priebehu konania.
Z dôvodu, že vlastnícke právo k vyššie označenej nehnuteľnosti bolo v krátkej dobe prevedené medzi viacerými subjektmi a z dôvodu, že v súčasnej dobe je evidované záložné právo v prospech forfait, s.r.o. navrhovateľ žiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, ktoré odôvodnil existujúcou reálnou obavou, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Uznesením zo dňa 11.6.2013 č.k. 10Cb/95/2013-44, právoplatným dňa 2.7.2013, bol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 14.5.2013 v celom rozsahu zamietnutý.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - Kúpnu zmluvu zo dňa 27.12.2011 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Ž. Y., F..E..D.. (č.l. 9-11), Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 24.7.2012 medzi navrhovateľom a C.. I. Z. (č.l. 12-16), oznámenie C.. I.M. Z. o začatí výkonu záložného práva zo dňa 4.2.2013 (č.l. 17-18), správu C.. I. Z.Ó. o výkone záložného práv zo dňa 29.4.2013 (č.l. 19), uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.2.2012 sp. zn. I. ÚS 46/2012-17 (č.l. 20-42).
Dňa 20.6.2013 podal odporca na súd písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom uviedol, že sa považuje za dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, že ich nadobúda od vlastníka a o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov súvisiacich s výkonom záložného práva nemal a nemá vedomosť. Odvolávajúc sa na zásadu ochrany dobromyseľnosti a dobrej viery účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky skonštatoval, že do vlastníckeho práva odporcu nemožno zasiahnuť len z dôvodu prípadnej neplatnosti právnych úkonov súvisiacich s výkonom záložného práva, teda z dôvodu neplatnosti nadobúdacieho titulu právneho predchodcu. Súčasne považuje argumentáciu navrhovateľa o neplatnosti výkonu záložného práva za účelovú a zavádzajúcu. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že predčasná splatnosť dlhu nemala za následok vznik oprávnenia záložného veriteľa
k výkonu záložného práva, považuje odporca za podstatné určiť okamih, kedy mal dlžník splniť dlh zabezpečený záložným právom. Tento okamih je podľa odporcu určený v článku II bod 1./ odsek druhý veta druhá podľa ktorého, v prípade omeškania sa dlžníka s ktoroukoľvek splátkou sa stáva splatnou celá nesplatená časť pôžičky, a to v nasledujúci deň po dni, kedy bola splatná splátka, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania. Ustanovenie druhej vety predstavuje rozväzovaciu podmienku účinnosti prvej vety o možnosti splácať dlh v splátkach. Porušením povinnosti, t.j. omeškaním sa dlžníka so splácaním dlhu v splátkach, došlo k splneniu rozväzovacej podmienky a nastal prípad tzv. predčasnej splatnosti, ktorej dôsledkom bola splatnosť dlhu v celosti. Do omeškania so splácaním dlhu sa dlžník dostal dňa 17.12.2012 a dňa 18.12.2012 bol povinný plniť celý dlh a záložnému veriteľovi vznikol nárok na vrátenie pôžičky v celosti. Oprávnenie záložného veriteľa začať výkon záložného práva opiera odporca o tretiu vetu článku II bod 1./ odsek druhý záložnej zmluvy, podľa ktorej v takom prípade sa stáva splatnou celá nesplatená časť pôžičky a veriteľ je oprávnený vymáhať celú nesplatenú časť pôžičky naraz. Je preto nesporné, že dlh záložného dlžníka v čase doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva bol splatný, keďže dlžník neuhradil svoj dlh riadne a včas, ktorá skutočnosť oprávňovala veriteľa k výkonu záložného práva.
Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa o porušení povinnosti záložného veriteľa zachovať pri výkone záložného práva náležitú odbornú starostlivosť, odporca uvádza, že sa jedná o tzv. vnútorný vzťah medzi záložným veriteľom (C.. I. Z.) a záložcom (R. U., R..F..), ktorý sa nemôže dotýkať práv tretích osôb. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Cb/214/2011, v ktorom súd vyslovil názor, že porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka zakladá len právo na náhradu škody. Súčasne zdôraznil, že záložný veriteľ predal nehnuteľnosti za kúpnu cenu 215.000,- eur, t.j. cca 100,- eur za 1 m?, ktorú cenu považuje odporca za obvyklú v danom mieste a čase.
Tvrdenia navrhovateľa o existencii tzv. prepadného zálohu považuje odporca za neopodstatnené, nakoľko záložný veriteľ vykonával záložné právo priamym predajom a samotná skutočnosť, že nehnuteľnosti boli prevedené na spoločnosť, v ktorej má záložný veriteľ účasť, nepredstavuje dojednanie tzv. prepadného zálohu tak, ako uvádza navrhovateľ. Zároveň poukazuje na výsledok správy o výkone záložného práva, podľa ktorej sa záložný veriteľ ani spoločnosť P. E. Ž., F..E..D.. na výkone neobohatili. Prevod nehnuteľností na odporcu bol realizovaný za tých istých podmienok ako prevod na právneho predchodcu odporcu.
Pojednávanie konané dňa 11.2.2014 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa, za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov , člena predstavenstva odporcu L.. U. Ď. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovné:
Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval písomného návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva vidí navrhovateľ v odstránení právnej neistoty v postavení navrhovateľa ohľadne skutočnosti, či navrhovateľ je alebo nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Súčasne poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri žalobe o určenie vlastníckeho práva, ktorého predmetom je nehnuteľnosti, nie je potrebná špecifikácia naliehavého právneho záujmu. Za účelom preukázania zákonnosti, resp. nezákonnosti priebehu vkladového konania zo strany záložného veriteľa navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu pripojením katastrálneho spisu o vklade vlastníckeho práva prevádzaného zo spoločnosti R. U., R..F.. na spoločnosť P. E. Ž., F..E..D... Na preukázanie porušenia oznamovacej povinnosti zo strany záložného veriteľa navrhol vypočuť svedka C.. I. Z..
Právny zástupca odporcu sa taktiež pridržiaval svojho vyjadrenia k návrhu na začatie konania. V priebehu konania predložil odporca súdu listinné dôkazy - kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 8.4.2013 medzi predávajúcim P. E. Ž., F..E..D.. a kupujúcim - odporcom (č.l. 81-87), rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.9.2013 sp. zn. 7 Cdo 222/2012 (č.l.88-101), znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku registra KNC parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území Ž. (č.l. 102-115), notársku zápisnicu zo dňa 24.8.2012 o priebehu dobrovoľnej dražby (č.l. 116-122), oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 4.2.2013 s potvrdením podacej pečiatky Správy katastra Ž. zo dňa 6.2.2013, originály podacích lístkov potvrdzujúcich doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva dlžníkovi X. Ď.H. a navrhovateľovi, vrátenú doručenku adresovanú X. Ď. s oznámením poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, ktorá skočila 25.2.2013 ( prílohová obálka spisu č.l. 122a). V nadväznosti na vykonanie odporcom predložených listinných dôkazov navrhovateľ vzal späť námietku neprimeranosti ceny, za ktorú záložný veriteľ predal nehnuteľnosti tvoriace predmet zálohu a uznal argumentáciu odporcu v tejto časti, ktorá je obsahom písomného vyjadrenia k žalobe. Účastníci konania sa ďalej zhodli, že netrvajú na vykonaní dôkazu výsluchom C.. I. Z.. Súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania oboznámením bližšie neoznačených spisov Katastrálneho úradu Žilina, s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu nemôže prispieť k objasneniu akýchkoľvek sporných skutočností medzi účastníkmi konania a jeho vykonanie nemá oporu v navrhovateľom uvedených tvrdeniach, ktorými navrhovateľ odôvodňuje podanú žalobu. Taktiež súd zamietol opätovné návrhy právneho zástupcu navrhovateľa na odročenie pojednávania za účelom vypočutia štatutárneho orgánu navrhovateľa a za účelom oboznámenia sa navrhovateľa s listinným dôkazom predloženým odporcom označeným ako "Oznámenie o výkone záložného práva", ktoré učinil právny zástupca navrhovateľa po vykonaní dokazovania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pojednávanie je možné odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom posúdenie tejto otázky je v plnej kompetencii konajúceho súdu. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené navrhovateľovi 9.1.2014. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil ani nepožiadal o odročenie z dôvodu, že by trval na osobnej účasti, pričom je v konaní zastúpený právnym zástupcom. Zároveň možno konštatovať, že v priebehu konania nevyšla najavo žiadna nová právne významná a podstatná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odročenie pojednávania na základe požiadavky právneho zástupcu navrhovateľa. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je síce neodňateľným právom každého účastníka súdneho konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania, avšak existuje výnimka vyplývajúca z obsahu zákonného ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, v zmysle ktorej súd uskutoční pojednávanie aj v neprítomnosti účastníka, ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Obom účastníkom konania bol poskytnutý rovnaký priestor pre uplatnenie svojich procesných práv, a preto pri rešpektovaní zásady hospodárnosti konania a zásady prejednania veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov tak, aby ochrana práv účastníkov bola rýchla a účinná, súd návrh na odročenie pojednávania zamietol. Vo vzťahu k predloženému listinnému dôkazu "Oznámenie o výkone záložného práva" (č.l. 122a) súd uvádza, že sa jedná o listinu totožnú s listinou, ktorú navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania (č.l. 17-18) s tým, že je opatrená pečiatkou Správy katastra Ž.. Teda opätovne nejedná sa o listinný dôkaz, ktorého obsah by nebol stranám známy pred začatím pojednávania a nejedná sa o listinu, ktorá by mala zásadný vplyv na účastníkmi doteraz produkované tvrdenia.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle vyššie citované zákonného ustanovenia navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je spravidla daný v prípade, ak by právne postavenie navrhovateľa bez požadovaného určenia bolo ohrozené prípadne neisté, alebo ak určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi účastníkmi konania a zabráni tak ich ďalším sporom. Naliehavý právny záujem naopak nie je daný vtedy, keď je možné žalovať priamo na plnenie, keď požadované určenie nepredstavuje úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo, keď má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k definitívnemu posúdeniu, či tu právny vzťah je, resp. nie je. Naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v zmysle vecnom (navrhovateľ nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru). Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia návrhu bez toho, že by sa posudzovala jeho vecná opodstatnenosť.
Primárne súd skúmal otázku naliehavého právneho záujmu v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil potrebou odstrániť právnu neistotu v otázke, či navrhovateľ je alebo nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Súd sa s prezentovaným názorom navrhovateľa, podľa ktorého by sa mal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predpokladať, nestotožňuje, napriek tomu však dospel k záveru, že v prejednávanej veci je naliehavý právny záujem daný. Navrhovateľom vymedzené skutkové okolnosti zakladajú objektívny a aktuálny stav právnej neistoty a zároveň určením existencie, resp. neexistencie vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností sa s konečnou platnosťou vyrieši sporný právny vzťah medzi účastníkmi konania. S poukazom na skutočnosť, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam došlo k viacnásobnému prevodu vlastníckeho práva, možno taktiež konštatovať, že navrhovateľ nemal k dispozícii žiadny iný procesný prostriedok, ak chcel obnoviť svoje vlastnícke právo, iba podať na súd určovaciu žalobu. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu dostatočne odôvodňujú naliehavý právny záujem navrhovateľa na prejednaní a rozhodnutí podaného návrhu na určenie vlastníckeho práva.
Účastníci sa v priebehu konania zhodli na skutočnosti, že Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.7.2012 uzatvorenou medzi navrhovateľom ako záložcom a C.. I. Z. ako záložným veriteľom, bola nehnuteľnosťou vo vlastníctve navrhovateľa zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi Vladimírovi Ďurišovi z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 254.320,- eur. Za nesporné účastníci konania učinili aj tvrdenie, že dlžná suma nebola zo strany dlžníka splatená riadne a včas, nakoľko tento sa omeškal s úhradou piatej dohodnutej splátky splatnej dňa 17.12.2012. Nasledujúcim dňom 18.12.2012 vzniklo záložnému veriteľovi oprávnenie vymáhať celú nesplatenú časť pôžičky naraz v súlade s článkom II bod 1./ druhý odsek Zmluvy o zriadení záložného práva. S odkazom na toto dojednanie v zmluve pristúpil záložný veriteľ k výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti v prospech spoločnosti P. E. Ž., F..E..D.., v ktorej ako väčšinový spoločník vystupuje záložný veriteľ C.. I. Z.. Kúpnou zmluvou zo dňa 8.4.2013 nadobudol predmetné nehnuteľnosti od spoločnosti P. E. Ž., F..E..D.. do vlastníctva odporca. V priebehu konania sa ako nesporná ustálila skutočnosť, že výška dojednanej kúpnej ceny pri speňažovaní zálohu, nemá vplyv na platnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Ako sporné účastníci konania vymedzili dve skutočnosti. Prvou je určitosť, resp. neurčitosť dojednania v článku II bod 1./ druhý odsek Zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého, predmetná pôžička je bezúročná a je splatná v celosti najneskôr do 17.8.2013. Dlžník bude pôžičku splácať záložnému veriteľovi v jedenástich mesačných splátkach v sume mesačnej splátky 5.610,- eur, a to vždy do 17. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka v sume 5.610,- eur bude splatná dňa 17.8.2012 a jedenásta splátka v sume 5.610,- eur bude splatná 17.6.2013, pričom posledná dvanásta splátka v sume 192.610,- eur bude splatná dňa 17.8.2013. V prípade omeškania sa dlžníka s ktoroukoľvek splátkou sa stáva splatnou celá nesplatená časť pôžičky, a to v nasledujúci deň po dni, kedy bola splatná splátka, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania. V takom prípade sa stáva splatnou celá nesplatená časť pôžičky a veriteľ je oprávnený vymáhať celú nesplatenú časť pôžičky naraz. Podľa právneho názoru navrhovateľa, skutočnosť, že sa dlžník dňa 18.12.2012 dostal do omeškania zakladá záložnému veriteľovi právo na vymáhanie celej nesplatenej časti dlhu, t.j. právo podať na súd návrh na začatie konania o zaplatenie dlžnej sumy. Nevzniklo mu však právo pristúpiť k výkonu záložného práva, nakoľko dlh ako celok sa stal splatným až dňa 17.8.2013, teda v čase začatia výkonu záložného práva dlh splatný nebol. Citované dojednanie zmluvy upravuje podľa navrhovateľa plynutie dvoch samostatných lehôt, lehoty na vymáhanie (žalovanie) nesplatenej časti pohľadávky od 18.12.2012 a lehoty na začatie výkonu záložného práva od 17.8.2013. Spôsob a lehota na splnenie dlhu dlžníkom veriteľovi tak nie sú jednoznačne upravené, preto nemožno určiť vôľu zmluvných strán, za splnenia akých konkrétnych podmienok vzniká záložnému veriteľovi právo na výkon záložného práva. Z dôvodu nedostatku určitosti ako obligatórnej náležitosti právneho úkonu navrhovateľ považuje ustanovenia zmluvy týkajúce sa výkonu záložného práva za neplatné. Podľa právneho názoru odporcu citované ustanovenie zmluvy predstavuje jednoznačnú dohodu o čase splnenia dlhu. Dňa 17.12.2012 nastala splatnosť splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania, dňa 18.12.2012 vznikla dlžníkovi povinnosť uhradiť nesplatenú časť pôžičky v celosti a tým istým dňom vzniklo záložnému veriteľovi oprávnenie vymáhať od dlžníka svoju pohľadávku. Oprávnenie vymáhať celú nesplatenú časť pôžičky pritom podľa odporcu nemožno obmedziť iba na podanie návrhu na začatie občianskoprávneho konania, ale zahŕňa i oprávnenie veriteľa realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva - vykonať záložné právo.
Vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov sa súd prvotne zaoberal preskúmaním miery určitosti článku II bod 1./ druhý odsek Zmluvy o zriadení záložného práva. Jazykovým výkladom prvej vety citované zmluvného ustanovenia súd dospel k jednoznačnému záveru, že dojednanie o splatnosti pôžičky najneskôr do 17.8.2013 nevylučuje situáciu, že splatnosť pôžičky nastane skôr. Už samotný obsahový význam použitého výrazu "najneskôr" pripúšťa možnosť skoršej splatnosti, a to v prípade, ak nastanú podmienky špecifikované v ďalšom texte zmluvného ustanovenia. Citovaným zmluvným ustanovením je nepochybne vyjadrená vôľa zmluvných strán uhradiť poskytnutú pôžičku formou pravidelných mesačných splátok. Dojednaný spôsob splnenia záväzku je však viazaný na podmienku riadneho a včasného plnenia zo strany dlžníka. Omeškanie dlžníka je nesporne porušením dohodnutej podmienky, v dôsledku ktorého nastala predčasná splatnosť pôžičky, t.j. povinnosť dlžníka vrátiť celú nesplatenú časť pôžičky naraz a okamžite. Takejto povinnosti dlžníka zodpovedá oprávnenie záložného veriteľa nesplatenú časť pôžičky od dlžníka vymáhať. Z uvedeného je preto zrejmé, že oprávnenie záložného veriteľa vymáhať svoju pohľadávku je časovo viazané na okamih porušenia povinnosti dlžníka plniť riadne a včas, teda na vznik jeho povinnosti vrátiť nesplatenú časť dlhu a nie na fixne stanovený dátum 17.8.2013. Súd sa taktiež nestotožnil s teóriou navrhovateľa o dvoch paralelne plynúcich lehotách, z ktorých každá prináša svojim uplynutím záložnému veriteľovi rôzne oprávnenie (vymáhať nesplatenú časť pôžičky od 18.12.2012 a realizovať výkon záložného práva od 17.8.2013). Záložné právo predstavuje vecnoprávny zabezpečovací inštitút, ktorý má plniť dve základné funkcie
- zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Účelom záložného práva v zmysle jeho uhradzovacej funkcie je zabezpečiť splnenie záväzku samotným výkonom záložného práva, t.j. domôcť sa splatnej pohľadávky bez nutnosti jej žalovania na súde. Výklad sporného ustanovenia Zmluvy o zriadení záložného práva podaný navrhovateľom tak podľa názoru súdu popiera účel a zmysel záložného práva vyjadrený v ustanovení § 151a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje ustanovenie článku II bod 1./ druhý odsek Zmluvy o zriadení záložného práva za dostatočne určité, preto nie je potrebné pristúpiť k výkladu vôle zmluvných strán v zmysle ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Len za opačnej situácie je možné aplikovať výkladové pravidlá vymedzené v ust. § 266 Obchodného zákonníka. Tento záver nemôže zmeniť ani proklamácia jedného z účastníkov, ktorý namieta zmluvu ako neurčitú, ak tento postoj nie je podporený objektívnym hodnotením určitosti zmluvy.
Druhou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola existencia tzv. prepadného zálohu. Podľa právneho názoru navrhovateľa dojednanie v čl. V bod 3./ Zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého, po uplynutí 30-dňovej lehoty je záložný veriteľ oprávnený predať záloh tretej osobe - záujemcovi písomnou kúpnou zmluvou alebo bezodplatne previesť záloh na seba za dohodnutých podmienok, možno jednoznačne považovať za účel zmluvy pre prípad uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa prepadnutím zálohu do jeho vlastníctva, čo zakladá neplatnosť zmluvy ako celku. Podľa právneho názoru odporcu nemožno hovoriť o prepadnom zálohu, nakoľko v zmysle citovaného dojednania zmluvy, okamihom zročnosti dlhu sa záložný veriteľ nestal priamo vlastníkom zálohu, ale vzniklo mu oprávnenie záložné právo vykonať dojednaným spôsobom. Odporca taktiež popiera, že by bol záloh prevedený do vlastníctva spoločnosti P. E. Ž., F..E..D.. bezodplatne.
Podstata prepadného zálohu spočíva v priamom prechode predmetu záložného práva z vlastníctva záložcu do vlastníctva záložného veriteľa v prípade omeškania dlžníka s plnením záväzku. Zákaz dojednávať výkon záložného práva takýmto spôsobom plynie predovšetkým zo skutočnosti, že hodnota zálohu vo väčšine prípadov značne presahuje výšku zabezpečenej pohľadávky. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že záložný veriteľ doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva navrhovateľovi a taktiež sa dostalo do dispozičnej sféry záložného dlžníka, o čom svedčia predložené podacie lístky a doručenka (č.l. 122a). Zo správy o výkone záložného práva (č.l. 19) vyplýva, že záložný veriteľ uskutočnil výkon záložného práva formou priameho predaja nehnuteľnosti v prospech obchodnej spoločnosti P. E. Ž., F..E..D.. za kúpnu cenu vo výške 215.000,- eur, ktorá bola v celom rozsahu použitá na úhradu zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na takto zdokladovaný priebeh výkonu záložného práva súd dospel k záveru, že záložný veriteľ uskutočnil výkon záložného práva v súlade s ustanovením § 151a a nasledujúce Občianskeho zákonníka. S riadnym výkonom záložného práva nie je v rozpore ani skutočnosť, že majoritným spoločníkom nadobúdateľa zálohu je záložný veriteľ, nakoľko nadobúdateľ preukázateľne uhradil kúpnu cenu získaných nehnuteľností, v dôsledku
čoho došlo k zániku pohľadávky záložného veriteľa v rozsahu jej uspokojenia, a to všetko za splnenia povinnosti záložného veriteľa scudziť predmet zálohu za obvyklú cenu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení obsiahnutých v návrhu na začatie konania a produkovaných v priebehu pojednávania, preto návrh na určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 vety prvej O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorých písomnú špecifikáciu predložil súdu dňa 13.2.2014. Odporca žiadal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia 851,49 eur, účasť na pojednávaní dňa 11.2.2014 851,49 eur + 2 x režijný paušál 8,04 eur + náhrada za stratu času cestou na pojednávanie dňa 11.2.2014 na trase z Banskej Bystrice do Žiliny a späť vo výške 80,40 eur + cestovné výdavky cestou na pojednávanie dňa 11.2.2014 z Banskej Bystrice do Žiliny a späť vo výške 48,43 eur + 20 % DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vrátane DPH 2.214,48 eur.
Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom zistil, že odporca nesprávne vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď postupoval podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) a vychádzal z tarifnej hodnoty veci 215.000,- eur, ktorá suma predstavuje kúpnu cenu nehnuteľností tvoriacich predmet určenia vlastníckeho práva v prejednávanej veci. Vzhľadom na navrhovateľom vymedzený predmet konania (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) je potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, nakoľko hodnotu uplatneného nároku nemožno vyjadriť v peniazoch. Vzhľadom na uvedené súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnené dva úkony právnej služby pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny 61,85 eur. Súd ďalej nepriznal odporcovi uplatnenú náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 11.2.2014 uskutočnenú osobným motorovým vozidlom v celkovej výške 58,12 eur, nakoľko navrhovateľ súdu nepredložil technický preukaz použitého motorového vozidla. Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom zistil, že odporca nesprávne vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď postupoval podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) a vychádzal z tarifnej hodnoty veci 215.000,- eur, ktorá suma predstavuje kúpnu cenu nehnuteľností tvoriacich predmet určenia vlastníckeho práva v prejednávanej veci. Vzhľadom na navrhovateľom vymedzený predmet konania (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) je potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, nakoľko hodnotu uplatneného nároku nemožno vyjadriť v peniazoch. Vzhľadom na uvedené súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnené dva úkony právnej služby pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny 61,85 eur. Odporca si taktiež uplatnil náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 11.2.2014 uskutočnenú osobným motorovým vozidlom v celkovej výške 58,12 eur. Nakoľko však nepredložil technický preukaz použitého motorového vozidla, vznik cestovných výdavkov právneho zástupcu odporcu nebol náležite preukázaný a súd nemohol overiť správnosť ich vyčíslenia. Z uvedeného dôvodu bola odporcovi priznaná náhrada cestovných výdavkov vo výške zodpovedajúcej cene spiatočného cestovného lístka pri použití verejnej vlakovej dopravy na trase Banská Bystrica - Žilina a späť v sume 10,10 eur. V ostatnom boli trovy konania uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením § 137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 274,32 eur je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.