Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu: B. V., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník U. kráľovstva, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, 940 01 Nové Zámky, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 17.03.2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-68-024/2023-AV zo dňa 16.02.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave:

I. Z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-68-024/2023-AV zo dňa 16.02.2023, ktorým bolo žalobcovi B. V., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu príslušníkovi U. kráľovstva, predĺžené zaistenie dňom 16.02.2023, najviac do 17.04.2023.

II. Žalovanému n a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 30.03.2023 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“ alebo ,,krajský súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba zo dňa 17.03.2023, ktorou sa žalobca postupom podľa a v spojení s (ďalej len „“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA12-68-024/2023-AV zo dňa 16.02.2023 a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia, a to z dôvodov podľa a . Napadnutým rozhodnutím bolo žalobcovi podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) predĺžené zaistenie dňom 16.02.2023, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.04.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

2. V odôvodnení žaloby žalobca namietal, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu, a preto je aj samotné rozhodnutie o zaistení nepreskúmateľné. Odôvodnenie dĺžky doby zaistenia podľa žalobcu nie je možné považovať za náležité a postačujúce. Žalovaný je povinný náležíte odôvodniť, prečo stanovil dĺžku doby

zaistenia žalobcu práve do 17.04.2023. Žalovaný nepoukazuje na žiadne konkrétne administratívne úkony, ktoré je potrebné v prípade žalobcu vykonať, ale iba zmieňuje, že zastupiteľský úrad začal vystavovať náhradné cestovné doklady. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, akým spôsobom skúmal použitie alternatívnych spôsobov zaistenia. Žalovaný len vágne konštatuje, že alternatívne spôsoby zaistenia skúmal, pričom podmienky, za ktorých by žalobcovi mohli byť uložené nespĺňa. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.05.2015.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 13.02.2023 bola na správny orgán doručená žiadosť z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o predĺženie zaistenia. V predmetnej žiadosti je uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom nebola potvrdená pravá totožnosť žalobcu a z tohto dôvodu nebol osloveným zastupiteľským úradom vystavený náhradný cestovný doklad. Ďalej je v predmetnej žiadosti uvedené, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia cudzincov disponujú informáciou, že Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva začal vystavovať pre stotožnené zaistené osoby náhradné cestovné doklady. Na základe tejto informácie bolo správnym orgánom dňa 16.02.2023 vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia vedené pod č. PPZ-HCP-BA12-68-024/2023-AV. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu bolo potrebné predĺžiť lehotu zaistenia, pričom išlo iba o predĺženie prvej 6 mesačnej lehoty zaistenia a nie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12 mesiacov a to z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe uvedeného je podľa žalovaného preukázané, že zaistením žalobcu žalovaný smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Správny orgán vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, pričom jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Replika - Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe

4. Žalobca sa podaním zo dňa 04.04.2023 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe s tým, že žalovaný sa nezaoberal možnosťou využitia alternatívneho spôsobu zaistenia. Zároveň žalobca navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 153,26 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Pojednávanie

5. Krajský súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy tretej časti v spojení s a , pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia v zmysle ust. . Správny súd rozhodol o správnej žalobe v súlade s veta prvá na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za neprítomnosti účastníkov konania v zmysle . Účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci na pojednávaní bez ich prítomnosti.

V. Relevantné právne predpisy

6. Podľa správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

7. Podľa pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

8. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

9. Podľa žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

10. Podľa žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

11. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

12. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

13. Podľa druhá veta v rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť.

14. Podľa policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

15. Podľa policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov.

16. Podľa policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť.

17. Podľa policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa .

18. Podľa policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných.

19. Podľa policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie.

20. Podľa policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie.

21. Podľa . policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa , ak existuje riziko jeho úteku.

22. Podľa policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

23. Podľa rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

24. Podľa štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

25. Podľa policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

26. Podľa veta prvá policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.

27. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

28. Podľa priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

29. Podľa ust. , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

30. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

31. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

32. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Priebeh administratívneho konania

34. Účastník konania bol dňa 17.12.2022 v čase o 13:50 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste Šahy. Žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Žalobca bol hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky v zmysle dňa 17.12.2022 v čase o 16:25 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky k ďalším úkonom podľa . Žalobcovi bolo dňa 17.12.2022 podľa vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-1798-010/2022-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt pričom v predmetnom rozhodnutí mu nebola určená lehota na vycestovanie. Dňa 17.12.2022 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA12-1798-015/2022-AV, ktorým bol zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Doba zaistenia bola stanovená do 17.02.2023. Dňa 13.02.2023 bola na správny orgán doručená žiadosť z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o predĺženie zaistenia. V predmetnej žiadosti je uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom nebola potvrdená pravá totožnosť žalobcu a z tohto dôvodu nebol osloveným zastupiteľským úradom vystavený náhradný cestovný doklad. Ďalej je v predmetnej žiadosti uvedené, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia cudzincov disponujú informáciou, že Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva začal vystavovať pre stotožnené zaistené osoby náhradné cestovné doklady. Na základe tejto informácie bolo správnym orgánom dňa 16.02.2023 vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA12-68-024/2023-AV o predĺžení zaistenia dňom 16.02.2023, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.04.2023.

35. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 13.02.2023 bola na správny orgán doručená žiadosť z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o predĺženie zaistenia účastníka konania. V predmetnej žiadosti je uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom nebola potvrdená pravá totožnosť účastníka konania a z tohto dôvodu nebol osloveným zastupiteľským úradom vystavený náhradný cestovný doklad. Ďalej je v predmetnej žiadosti uvedené, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia cudzincov disponujú informáciou, že Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva začal vystavovať pre stotožnené zaistené osoby náhradné cestovné doklady. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu bolo potrebné predĺžiť lehotu zaistenia, a to z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že skúmal aj možnosť uloženia alternatívneho spôsobu zaistenia, pričom skonštatoval že žalobca nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa a .

VII. Posúdenie veci správnym súdom

36. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nariadil podľa <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523107'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na prejednenie veci pojednávanie na deň 12.04.2023 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia správny súd posudzuje neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi ( ). Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ) a ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ). Správny súd na základe zákonom uloženej povinnosti preskúmal existenciu týchto zrušujúcich dôvodov, a dospel k záveru, že takéto zrušujúce dôvody po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade preukázané mal.

37. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č.k. -81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody.“ ,,Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. -61 a rozsudok č.k. -66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Samie Ali vs. Suisse a Agnissan vs. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom.

38. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí nevyhnutných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.

39. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.05.2013 vo veci Mehmet Arslan proti Polícia ČR, C-534/11 vyplýva, že ,,pokiaľ cudzinec zaistený podľa požiada o udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť podaná účelovo (slovami Súdneho dvora „iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení“) a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení. Obmedzenie osobnej slobody žiadateľov o azyl nevylučuje ani medzinárodné azylové právo, hoci všeobecne stanovuje zásadu, podľa ktorej nie je možné na utečencov (žiadateľov o azyl) nahliadať ako na neoprávnene pobývajúce osoby a je treba im priznať (okrem iného) právo na slobodu pohybu na území krajiny, v ktorej sa nachádzajú (čl. 26, 31 a 32 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951; ďalej len „Ženevská konvencia“). Zároveň Súdny dvor v predmetnej veci súčasne zdôraznil, že členské štáty musia mať možnosť zabrániť tomu, aby zaistený cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia, inak by bol narušený zmysel návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území (bod 60 rozsudku).“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -9 zo dňa 12.05.2016).

40. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietal nedostatočnosť zistenia skutočného stavu veci a riadne neodôvodnenie rozhodnutia s následkom jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. S uvedeným názorom žalobcu sa stotožňuje aj správny súd, najmä s ohľadom na strohé konštatovanie uvedených argumentov bez ich bližšieho rozvedenia, založené len na citácii dotknutých ustanovení . Bolo jeho povinnosťou aspoň stručným spôsobom svoje úvahy rozviesť.

41. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom

a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

42. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu a s tým spojeným konaním o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

43. Pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Podstatným pre posúdenie veci je, či boli dané dôvody zaistenia vrátane jeho dĺžky. Žalovaný v rozhodnutí žiadnym spôsobom, aj s ohľadom na skutočnosť, že žiadny správny orgán a teda ani žalovaný nedokáže presne určiť čas potrebný na vykonanie úkonov, pretože nikto v čase rozhodovania o zaistení cudzinca nevie presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov, pričom každý prípad a teda aj vykonanie toho istého úkonu, je individuálny, neposkytol zdôvodnenie ohraničenia stanovenej dĺžky zaistenia ako esenciálnej náležitosti rozhodnutia o zaistení. Žalovaný sa nevyjadril k účelnosti a efektívnosti zaistenia, nevyjadril sa k reálnosti vyhostenia žalobcu vzhľadom na jeho zdravotný stav, spoluprácu so štátnymi orgánmi a komunikáciu so štátnymi orgánmi predpokladaného domovského štátu. Žalovaný v rozhodnutí poznamenal, že pre stotožnené osoby Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva začal vystavovať náhradné cestovné doklady. Uvedené však pre žalobcu ako nestotožnenú osobu nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k tomu, aké úkony sa vykonávajú počas zaistenia vo vzťahu ku žalobcovi. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že nebola potvrdená pravá totožnosť žalobcu a z tohto dôvodu nebol osloveným zastupiteľským úradom vystavený náhradný cestovný doklad. Na základe uvedeného len stroho skonštatoval, že predĺženie lehoty zaistenia je nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu. Správny súd má za to, že v danom prípade žalovaný dostatočne podrobne a zrozumiteľne neodôvodnil potrebu zaistenia žalobcu, ako aj stanovenú dĺžku doby zaistenia. Dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca (Mestský súd v Prahe sp.zn. zo dňa 14.03.2011). Rovnako žalovaný vôbec nevenoval ani najmenšiu pozornosť alternatívam zaistenia, teda z akých dôvodov bolo alebo nebolo možné uložiť žalobcovi povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva priamo z ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, a ako také je podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. 44. Žalovaný nedostatočne odôvodnil časový horizont zaistenia žalobcu a žiadnym spôsobom neodôvodnil možnosť, resp. nemožnosť uplatnenia alternatív zaistenia, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Správnemu súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé aké konkrétne úkony vo vzťahu k žalobcovi sú aktuálne vykonávané alebo aké konkrétne úkony budú vykonané pre naplnenie účelu zaistenia, teda zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vzhľadom k tomu, že správny súd skonštatoval dôvodnosť podanej správnej žaloby v zmysle a , rozhodol podľa tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie o zaistení a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

45. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Správny súd sa v preskúmavanej veci plne stotožnil aj s námietkami žalobcu o riadnom neodôvodnení napadnutého rozhodnutia, vyvolávajúcom vadu jeho nepreskúmateľnosti,

nakoľko len citáciu ustanovení zákona nemožno považovať za dostačujúcu a nahrádzajúcu odôvodnenie rozhodnutia podľa požiadaviek kladených ust. správneho poriadku. Vydaním takéhoto rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť riadnej ochrany jeho práv, na základe čoho súd postupoval v zmysle ust. , napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude riadne odôvodnenie esenciálnych náležitostí rozhodnutia o zaistení, najmä odôvodniť účelnosť a efektívnosť zaistenia, reálnosť administratívneho vyhostenia žalobcu, vzhľadom na jeho zdravotný stav, spoluprácu so štátnymi orgánmi a komunikáciu so štátnymi orgánmi predpokladaného domovského štátu, zistiť a v rozhodnutí odôvodniť aké konkrétne úkony vo vzťahu k žalobcovi sú aktuálne vykonávané a aké konkrétne úkony budú vykonané, odôvodniť časový horizont zaistenia, teda prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia a vyjadriť sa k možnosti využitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení, teda z akých dôvodov je možné alebo nie je možné v danom prípade uložiť žalobcovi alternatívne opatrenia k zaisteniu, a to povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z riadneho odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tak musí byť zjavné, akými správnymi úvahami sa žalovaný pri jeho vydaní riadil ( správneho poriadku).

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s s poukazom na výsledok konania, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

47. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov ( o súdnych poplatkoch) súd na ich úhradu nezaviazal. Žalobca je v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia osobne oslobodený od súdnych poplatkov ( a o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmych dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( a ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v ; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu ( ).

Podľa :

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (ďalej len ,,sťažnostný návrh“). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).